BRATISLAVA. Chodiť na klavír alebo na iný hudobný nástroj patrilo kedysi k dobrej výchove. Aj keď aktívne muzicírovanie dnes už nie je tak v kurze, ako v časoch, keď rodiny robili domáce koncerty, osvietení rodičia vedia, že ak niekto hrá na hudobný nástroj, čo i len amatérsky, formuje to jeho estetické vnímanie a prehlbuje osobnosť.
Štyridsiatnik Martin je šikovný hudobník. Kedysi ho rodičia nútili chodiť na klavír, ale mal hysterickú učiteľku, ktorá mu nástroj zhnusila.
V pätnástich však objavil gitaru. Chodil niekoľko rokov na súkromné lekcie a dnes hrá na profesionálnej úrovni v niekoľkých kapelách. „Súkromný učiteľ mi dal na mieru to, čo som od neho chcel,“ hovorí.
Školstvo má tradíciu
„Hudobné školstvo bolo u nás už za komunizmu kvalitné a túto kvalitu si udržalo,“ myslí si Pavol Malovec, ktorý učí hru na gitaru na Základnej umeleckej škole na Hálkovej ulici v Bratislave.“ Každá škola sa podľa neho môže profilovať, čím sa stáva konkurencieschopnou.
Napríklad Malovcova „zuška“ je zaujímavá pre spevákov, robí súťaže o muzikálovú hviezdu, na ktoré sa hlásia aj žiaci iných škôl, dokonca aj ľudia zvonku. „Nemáme nejaké špeciálne osnovy povedzme pre rock alebo pop. Základy sú rovnaké. Pochopiteľne, žiakov nijako neobmedzujeme, keď k niečomu inklinujú, naopak, všemožne ich podporujeme,“ hovorí.
Na škole pravidelne organizujú koncerty žiakov pri rôznych príležitostiach a študenti chodia aj na umelecké brigády. „Vedieme žiakov k tomu, aby verejne vystupovali, to je primárne,“ povedal Malovec.
Jeho žiakmi sú aj dospelí ľudia, lebo škola organizuje kurzy aj pre nich.
Na učiteľa treba
mať šťastie
Špičkový džezový klavirista Ľubo Šrámek začal hrať na klavíri pomerne neskoro, ale už v pätnástich ho prijali na konzervatórium.
Veľmi dôležitým zlomom bolo, že v dvanástich mu zmenili pedagóga. „S novou učiteľkou sme si porozumeli ľudsky a motivovala ma tak, že sa zmenil celý môj postoj k hudbe, a tým aj k životu vôbec. Preto si myslím, že najdôležitejšie je mať šťastie na dobrého učiteľa alebo si takého nájsť.“
Rodičov Šrámek upozorňuje, že ak chcú, aby ich dieťa bolo v hudbe dobré, musia si zvážiť, koľko naň nakladú. „Dnes je bežné, že dieťa chodí nielen na hudobnú, ale aj na jazyky a športové krúžky a potom sa, samozrejme, hudbe nemôže venovať naplno. Talentu treba nechať priestor, nech sa rozvinie.“
Naučia už aj džez
Na nedávnej súťažnej prehliadke Nové tváre slovenského jazzu excelovalo niekoľko veľmi mladých a veľmi dobrých hudobníkov. Z Nitry dokonca prišiel dvadsaťčlenný big-band s vekovým priemerom 17 - 18 rokov, v ňom aj zopár dievčat.
Basgitaristka Denisa Lobbová chodí, podobne ako väčšina jej kolegov, na nitriansku Základnú umeleckú školu Heleny Madariovej. Bežne sa tam vyučuje okrem vážnej hudby aj džez.
„Škola je spojená so súkromným konzervatóriom a sú tu veľmi dobrí pedagógovia,“ hovorí Denisa. Big Band založil Martin Šťourač, ktorý má na starosti džezovú výučbu, absolvent konzervatória, odbor gitara, ktorý učí aj dychy. „Dá sa povedať, že ak chce niekto vzdelanie v oblasti vážnej hudby, naša škola mu ho dá. Ak sa chce učiť džez, tiež je spokojný.“
 Basgitaristka Denisa Lobbová (vľavo) v akcii s kolegami Jurajom Kühnom a Monikou Palatickou. AUTOR |
Autor: Marián Jaslovský
