BRATISLAVA. Prípad z Medzilaboriec, kde v septembri obyvatelia jednej z bytoviek odmietli, aby sa k nim nasťahovala rómska rodina, sa môže opakovať. Rómovia mali riadne zaplatené nájomné, ale domáci ich za susedov nechceli. Nie sú sami.
Prieskum agentúry Focus zo septembra 2008, ktorý urobila pre Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP), ukazuje, že vyše 80 percent ľudí by nechcelo mať Róma za suseda. „Predsudky voči Rómom sú hlboko zakorenené a rozšírené vo všetkých vrstvách obyvateľstva,“ povedala pre ČTK Alena Kotvanová zo strediska.
Rovnaký prieskum si nechalo stredisko urobiť aj v roku 2006. Vtedy boli odmietavé percentá o čosi nižšie, hoci spomedzi národnostných menšín Rómovia rovnako dominovali. Kotvanová upozorňuje, že za dva roky intolerancia vzrástla voči všetkým skupinám, na ktoré sa v prieskume zamerali. Nešlo teda len o Rómov, ale aj drogovo závislých či ľudí so záznamom v trestnom registri. Viac než polovica ľudí nechce za suseda ani moslima, takmer 30 percent odmieta židov.
Násilný rasizmus nezmizol
„Ťažko povedať, či sa neznášanlivosť zhoršuje,“ povedal hovorca Ústredia židovských náboženských obcí Jaroslav Franek. „Nemám pocit zásadnej zmeny, i keď prípady útokov či ničenie židovských pamiatok, alebo náhrobných kameňov sú,“ pripúšťa.
Nevraživosť priamo v centre Bratislavy v minulom roku zažil napríklad aj politológ Grigorij Mesežnikov, ktorého prepadol podgurážený neonacista.
Väčšina je odmietavá nielen voči národnostným menšinám, ale aj voči homosexuálom. Za suseda ich nechce každý druhý.
Júliusa Koleniča z iniciatívy Inakosť tieto výsledky zatiaľ neznepokojujú. Pri všeobecnom prieskume podľa neho ľudia reagujú inak, ako keď sa ich pýtajú na konkrétne situácie, napríklad či by im prekážalo, ak by si ich kolega priviedol na firemný večierok partnera rovnakého pohlavia. V takýchto prieskumoch podľa Koleniča vyznievajú čísla v prospech homosexuálov.
„Ľudia majú problém, len ak ich strašia politici, napríklad ak im bez vysvetlenia povedia, že sa má prijať zákon o registrovanom partnerstve, čiže si budú môcť adoptovať deti,“ hovorí Kolenič.
Tolerantnejšie výsledky
Pre Koleniča je dôležitejší prieskum Sociologického ústavu SAV tiež zo septembra 2008. V ňom odmietlo susedstvo s homosexuálmi necelá tretina. Menší bol aj počet tých, ktorí nechceli suseda Róma, zhruba 47 percent. Autori prieskumu však upozornili, že tieto čísla neznamenajú menšiu intoleranciu, ale skôr väčšiu nevšímavosť voči druhým.
Vo vchode sa už všetci zdravíme
Komentátor mesačníka Romano nevo ľil BRAŇO OLÁH vie, čo je to neznášanlivosť. Nemyslí si, že sa zväčšuje.
Zhoršila sa za posledné roky neznášanlivosť voči Rómom?
„Nemyslím si. Vlna anticiganizmu nevznikla zrazu, ale možno v poslednom čase len ľudia úprimnejšie odpovedajú na anketovú otázku.“
Vy osobne ste sa stretli s prejavmi netolerancie?
„Ide o klasické prípady. Išiel som do reštaurácie a žiadali odo mňa klubovú kartu, hoci žiadne nepoužívali. Odmietli ma obslúžiť. Až keď videli, že poznám svoje práva, tak ustúpili. Ale ten pocit, ktorý v človeku ostane, je hrozný. Keď človek cíti, že je v ich očiach menejcenný len pre svoju rasu. Stáva sa, že ak idete do obchodu, tak predavačky si všímajú len vás. Ak ste ako Róm sám v obchode, tak máte dozor.“
Nemôžu si za niektoré predsudky aj samotní Rómovia?
„Chyba je na oboch stranách, ale konštatovanie, že Rómovia si za to môžu sami, je len akási zásterka a obrana pred predsudkami, ktoré majorita má. Ale niektorí Rómovia, ktorých možno označiť za neprispôsobivých, v mnohých ľuďoch z majority predsudky prehlbujú a radikalizujú. Avšak nesmieme zabúdať, že o neprispôsobivosti človeka nerozhoduje jeho etnicita, ale jeho status a sociálne prostredie, ktoré ho formuje.“
Vy máte akých susedov?
„Nerómov. Bývam v paneláku a vo vchode žijú len dve rómske rodiny.“
Býva sa vám dobre?
„Už áno, lebo po tých rokoch sme sa už spoznali. Boli sme odsúdení žiť jeden vedľa druhého a susedia zistili, že sme rovnakí. Nie s každým som priateľ, ale slušne sa vždy pozdravíme.“
(vev)
