Legendárna výstava v priestoroch domu Ruda Sikoru na Tehelnej ulici 32 v Bratislave sa uskutočnila 19. novembra 1970 a okrem troch vyššie menovaných sa na nej zúčastnili: Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Václav Cigler, Robert Cyprich, Milan Dobeš, Viliam Jakubík, Július Koller, Vladimír Kordoš, Ivan Kříž-Vyrubiš, Oto Laubert, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Jana Shejbalová-Želibská, Ivan Štěpán, Miloš Urbásek a Igor Gazdík.

„Pojem otvoreného ateliéru, či chceme, alebo nie, sa za tých tridsať rokov dostal do dejepisu slovenského umenia a nie je nič horšie, ako keď sa veci mýtizujú bez toho, aby existovala dokumentácia. Ateliér sa spomína v podstatných publikáciách, slovníkoch i osobných katalógoch, jednoducho to, čo vzniklo, má byť zmapované,“ hovorí D. Tóth. „Je to zvláštny príbeh, dvadsať rokov sme nemohli ten materiál zo známych kultúrno-politických dôvodov dať dokopy, po novembrovej zmene v roku 1989 sme sa trochu rozutekali po vlastných projektoch a angažovanostiach a akosi sme očakávali, že to niekto urobí, že sa tejto témy chytí nejaký teoretik. Nakoniec sme sa toho ujali s Mudrochom, podali sme si neúspešnú žiadosť o grant na Pro Slovakiu, ale po čase sme uspeli v Sorosovom centre súčasného umenia a tak, hoci dva mesiace po okrúhlom jubileu, je dokument konečne na svete.“

Otvorený ateliér bol nielen novou formou tvorivej participácie v prostredí mimo výstavných siení, ale predovšetkým (napriek neprajnosti oficiálnych miest a snahám o jeho zrušenie) sa stal prvým vystúpením proti obmedzovaniu výstavných podujatí a tlakom, ktoré menili kultúrno-spoločenské pomery. Bol otvorený myšlienkam, technikám, generáciám, všetkým ľuďom, no v nastupujúcom čase normalizácie sa už nepodarilo podobný počin zopakovať.