Ľudia na možnosť chodiť na čerstvé a lacné mlieko zareagovali dobre. Zásobník automatu musia ľudia z farmy viackrát denne dopĺňať.
BRATISLAVA. V Bánovciach nad Bebravou majú verejný automat, aký na Slovensku nemá páru. Je na mlieko, je tam dva týždne a nainštalovala ho farma MVL Agro Malé Chlievany.
Automat stojí síce vyše 33tisíc eur, teda viac ako milión korún, no šéf farmy Štefan Petrík je presvedčený, že sa mu investícia vráti najneskôr do pol roka.
Pokles spotreby výrobkov z mlieka
1989 - 253 kg/obyvateľ
1993 - 170 kg/obyvateľ
1996 - 162,1kg/obyvateľ
1999 - 163,3 kg/obyvateľ
2007 - 155 kg/obyvateľ
Automat čapuje čerstvé nepasterizované kravské mlieko schladené na štyri stupne. Denne podľa Petríka predajú od 800 do tisíc litrov.
Od augusta chce ponúkať zadarmo recepty na výrobu kravského syra, tvarohu, zakysaného mlieka, ale aj korbáčikov. To by mohlo podľa neho zvýšiť predaj aj na 1500 litrov mlieka denne.
Rýchly úspech „Sám som nečakal až takýto úspech. Predpokladal som, že si budú ľudia kupovať denne asi 400 litrov," hovorí Petrík.
Úspech automatu zrejme spočíva aj v tom, že liter pravého „nepančovaného" kravského mlieka predáva za 50 centov. V obchode ste koncom týždňa našli najlacnejšie plnotučné mlieko za 0,55 centov. Nedá sa z neho vyrobiť vedľajší produkt, ako zakysané mlieko či tvaroh.
Petrík si myslí, že mliečny automat by mohol fungovať v každom meste.
„Ak sa na to nikto nedá, plánujem nainštalovať ho aj v Trenčíne a Partizánskom." Do ostatných miest sa expandovať nechystá a necháva to na ostatných farmárov.
Inšpirácia zo zahraničia Petrík sa pre automaty nadchol vo Švajčiarsku, kde hľadal recept, ako prežiť pri nízkych výkupných cenách mlieka. „Vo Švajčiarsku majú v každom meste podobné prístroje, len s menšími objemami." Bánovecký automat s objemom 500 litrov je z Talianska.
„Tam majú automaty pripojené na satelit a majiteľovi včas oznamujú, že ich treba doplniť," vysvetľuje Petrík.
Približne tritisíc litrov mlieka týždenne predá jeho farma priamo z dvora vo Veľkých Hostiach a v Slatine. Umožnilo mu to uzákonenie predaja z dvora, ktorý bol tradíciou slovenských dedín už z minulosti, fungoval však načierno.
Začiatkom augusta sa práve v MVL Agro stretnú producenti mlieka, aby sa s Bánovčanmi porozprávali, ako funguje mliečny automat.
Zrazu je mlieko moderné
Dávkovací stroj surového nadojeného kravského mlieka si do Bánoviec nad Bebravou chodia vyskúšať aj ľudia z okolitých dedín. A načapované chutí aj mladým.
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU. Piť mlieko je v Bánovciach nad Bebravou moderné. Platí to už dva týždne, odkedy je v centre mesta pri nemocnici automat na jeho predaj.
Dokonca mládež vraj na mlieko chodí aj v noci. Potvrdzuje to aj Iveta: „Je výborné, dokonca sa na ňom urobí aj smotana. Toto mlieko mi chutí tak, ako mi chutilo mlieko pred desiatimi rokmi."
Antikorová nádoba, do ktorej nalejú 250 litrov mlieka, sa vyprázdni priemerne za štyri hodiny. Ľudia si mlieko sami načapujú do vlastných nádob, alebo si fľaše - umelé aj sklenené - môžu kúpiť v automate.
Stojí sa v rade, zásobník menia i trikrát denne.
FOTO - ANDREJ LUPRICH
Pani Elena hovorí, že keď ide na nákup, najprv ide po mlieko. „V chladničke mi vydrží aj tri dni, veľmi mi chutí. Je veľmi zdravé, ľahké na žalúdok, to sa nedá ani opísať."
Pani Anna prišla po mlieko už ôsmykrát. „Určite je lepšie ako kupované v obchode. Tie sú riedené, toto je čisté mlieko. Chutí celej rodine, dávam ho aj vnučke, keď príde na návštevu."
Spokojná je aj s cenou za liter (50 centov) a spôsobom, ako ho predávajú. „Je výborné, že aj vo večerných hodinách, keď človek príde, môže dostať čerstvé mlieko. Od nás sem chodí po mlieko celý panelák, dokonca som počula, že aj ľudia z okolitých dedín, keď prídu do Bánoviec, tak idú po mlieko."
Andrej Luprich
Automat je šanca
O automatoch hovorí VLADIMÍR CHOVAN z predsedníctva Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Je na trhu prebytok mlieka?
Prebytok mlieka sa na európskom trhu začal prejavovať už vlani v lete. Akonáhle začala kríza, klesla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v Európe o 2,7 percenta, čiže tým sa na trhu objavili tri miliardy prebytkového mlieka. Okrem toho v predchádzajúcom roku veľmi posilnilo euro, čím sa stratili pozície na svetových trhoch, kde sa výrazne prejavil nízky dolár a silná proexportná americká podpora na mlieko a americké komodity - sušené mlieko, maslo syry obsadili svetový trh a tým sa ešte prehĺbil prebytok mlieka na Slovensku.
Koľko u nás vyrobíme mlieka?
Slovensko zo 135 miliárd litrov mlieka, ktoré sa vyrábajú v Európskej vyrába necelú miliardu.
Koľko je na našich pultoch slovenského mlieka?
Veľmi málo. Robili sme analýzu a v rámci V4 máme na našich pultoch najmenší percentuálny podiel mlieka a mliečnych výrobkov z domácej výroby. Je veľmi nízky a boli by sme radi, aby sa zvýšil.
Aký je podiel domáceho a zahraničného mlieka?
Na Slovensku sa ročne vyrobí zhruba do 900 miliónov mlieka a mliečnych výrobkov a zhruba toľko sa aj predá, ale z toho asi len 550 miliónov je slovenských, zvyšok sa musí zo Slovenska vyviesť ako surovina a dovezú sa sem hotové mliečne výroky.
Aké percento na našich pultoch tvorí slovenské mlieko?
Je to veľmi rozdielne, robili sme sondáž vo viacerých reťazcoch, najhorší bol Lidl, ten mal len okolo 20 percent slovenských mliečnych výrobkov, najviac mala Jednota, tam to bolo 54 percent.
Zmenilo sa niečo oproti minulým rokom?
Nie, je to pretrvávajúci trend, ale veľmi intenzívne rokujeme s obchodnými reťazcami, aby sa tento trend zmenil.
Čím to je, že vo väčšine reťazcov je viac zahraničného ako slovenského mlieka?
Reťazce väčšinou nemajú zastúpenie na Slovensku, riešia si to cez svoje centrály, ktoré sú zastúpené v iných štátoch a je im pohodlnejšie si zabezpečovať tovar centrálne. Ak má reťazec napríklad zastúpenie v Prahe, tak má český producent lepšie podmienky ako producent v Bratislave.
Nie je to aj tým, že zahraničné mlieko je lacnejšie?
Áno, je tu aj otázka efektívnosti slovenských spracovateľov, tu sú tiež problémy, napríklad spracovatelia mlieka v Českej republike na výrobu 1,5-percentného litra mlieka potrebujú niečo málo cez tri koruny, Slovákom nestačí ani päť. To je otázka efektívnosti fabrík. Na druhej strane ak slovenský spracovateľ chce predať mlieko, musí ho ponúknuť v tej istej cene ako český spracovateľ a tak sa to aj robí, takže vyššie náklady výrobcu pre reťazce nie sú rozhodujúce.
Čím to je, že vyrábame draho?
Máme malých spracovateľov, je ich priveľa, majú veľmi rozbitý program, sú pomerne slabý, tým pádom majú väčšie náklady marketingové, režijné aj ďalšie. Reštrukturalizácia spracovateľského priemyslu na Slovensku ešte zďaleka neskončila.
Je pre zákazníkov nejaký rozdiel, či si kúpia naše alebo zahraničné mlieko?
Nie, sú to tovary, ktoré majú identickú kvalitu.
Vidíte v automatoch šancu vrátiť slovenské mlieko na náš trh?
Áno vidíme v tom šancu, automat nie je iba v Bánovciach, ďalší, menší je v Šuňave pri Štrbe. Nedávno sa dokončila legislatíva a teraz vzniká priestor na to, aby sa automaty osadili v rámci Slovenska plošne. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka aj Slovenská poľnohospodárska potravinárska komora budú teraz intenzívne pracovať spolu s našimi producentmi na tom, aby sme vytvorili sieť automatov, ktorá by bola k dispozícii slovenským zákazníkom.
Aké by to mali vyzerať?
Pripravujeme projekt. Je to aj otázka peňazí, uvidíme koľko sa nám podarí získať z fondov, naša predstava je aby do roka a do dňa fungovala stovka takýchto automatov.
V automatoch je čerstvé nepasterizované mlieko. V čom je iné oproti mlieku v obchode?
V obchode si kúpite pasterizované mlieko, z ktorého už je odčerpaná tuková plazma. Toto mlieko je priamo od dojnice, len je zachladené na teplotu 3 - 4 stupne Celzia, čo je teplota, pri ktorej je mlieko stabilizované a nerozmnožujú sa v ňom baktérie. Toto mlieko musí byť do dvoch dní spracované. Čiže je to úplne čerstvé mlieko, len zachladené.
Nie sú tam nejaké zdravotné riziká?
Naše normy, a je to aj na automate napísané, doporučujú zákazníkovi, aby si toto mlieko doma prevaril. Neprevarené nie je vhodné najmä pre malé deti, prevarenie je vlastne pasterizácia. Keď ho prevaríte, môžete ho konzumovať tak isto ako mlieko z obchodu. Toto mlieko je navyše dobré aj na výrobu mliečnych výrobkov napríklad tvarohu alebo syrových hrudiek. Takže toto mlieko je vhodné aj na výrobu čerstvých kvalitných mliečnych výrobkov.
Michal Piško
Farmárom je ťažko, sú bez peňazí
Mlieko sa dá kúpiť už pod 30 centov za liter. Treba natrafiť na akcie, alebo nakupovať privátnu značku. Bez akcií zaplatíte za liter mlieka od tradičného výrobcu aj viac ako 90 centov. Ide o pokles, nie však dramatický.
BRATISLAVA. Máte pocit, že mlieko výrazne zlacnelo? Ak natrafíte na akciu, alebo kupujete privátnu značku, ako je Tesco, Coop, Clever či inú, máte šancu kúpiť polotučné mlieko už za 28 centov, (8,4 koruny). Koncom týždňa však SME pri prieskume v reťazcoch našlo liter polotučného mlieka aj za 93 centov. Veľa záleží na tom, či uprednostňujete tradičnú značku.
Štatistiky Slovenského mliekarenského zväzu ukazujú, že cena polotučného mlieka na pultoch od začiatku roka do mája klesla o necelých 15 percent. Reťazce o cenách mlieka hovoriť nechcú. Hovorkyňa Tesco Oľga Hrnčiarová povedala iba toľko, že cena sa každý deň upravuje, aby bola najnižšia na trhu.
Ceny už veľmi nepadnú Agrárny analytik Peter Havel hovorí, že liter polotučného mlieka by v obchodoch nemal stáť viac ako 50 centov a väčšie zlacnenie mlieka by už ľudia nemali očakávať, aby to nešlo na úkor kvality. „Ešte nižšie ceny si viem predstaviť na krátky čas, na podporu spotreby, ale nie dlhodobo." Mlieka sa u nás pije málo, sme hlboko pod priemerom Európskej únie.
Z údajov českého Zväzu obchodu vyplýva, že na kupujúcich zarábajú najviac mliekarne. Marže obchodníkov sa za posledné mesiace podľa Havla znižovali. Menej dostávajú aj farmári, ktorým mliekari núkali v máji v priemere za liter mlieka 18 centov. Ešte na začiatku roka dostávali za liter 24 centov. Chovatelia na litri mlieka za päť mesiacov stratili až 25 percent.
Celoeurópsky problém Nízke výkupné ceny mlieka sú celoeurópsky problém. Európska komisia vystrčila pomocnú ruku. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme pomohli našim výrobcom mlieka, ktorí riešia dramatický pokles cien," povedala Marianna Fischerová Boelová, komisárka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
Komisia napríklad výnimočne povolí členským štátom, aby až 70 percent priamych dotácií od Európskej únie platili poľnohospodárom už od 16. októbra, a nie až od 1. decembra. Členské štáty môžu farmárom poskytnúť štátnu pomoc alebo úvery za trhových podmienok, aby pomohli výrobcom mlieka dostať sa k peniazom.
Európska únia tiež vykúpila a uskladnila takmer trikrát viac masla (113 500 ton) a približne dvakrát väčšie množstvo odtučneného sušeného mlieka (231-tisíc ton), než je bežný limit.
Katarína Ragačová
Autor: Katarína Ragačová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
