(1969 - 1997)
per-Slovákom.
Práve Holubov erotický klub Evelyn sa stal miestom, kde sa schádzala nielen ekonomická, ale aj politická smotánka. Jeho vzťahy s mocnou rodinou mečiarovských privatizačných zbohatlíkov Rezešovcov boli výborné, jeho muži dokonca plnili úlohu ich osobných bodyguardov. Tento systém vzájomných služieb v rokoch 1995 až 1997 prekvital a Holub sa aj vďaka podpore týchto vplyvných železiarenských bossov dostal do pozície šéfa východoslovenského podsvetia.
Pritom začínal ako obyčajný autičkár, navyše pekne zbabelý, lebo sa kryl tým, že donášal vybranému kriminalistovi na iných. Takéto kontakty sa mu mali v budúcnosti ešte zísť...
Ako chutí moc
Miestna tlač opatrne, ale vytrvalo mapovala Holubov krivolaký let. Zaznamenala napríklad vyššieuvedený prípad ako vyskúšal svoju moc tým, že chladnokrvne vysťahoval mladú rodinu z ich vlastného rodinného domu.
Ako už vieme, spravodlivosť vtedy nesmelo zasiahla a aj „kráľ podsvetia R.H." sa ocitol na pár dní za vydieranie vo väzbe. Z tej sa ale zakrátko dostal na kauciu 400 000 korún (13 278 eur), na ktorú sa mu pozbierali kumpáni. Už o dva dni nato, v noci z 11. na 12. júna 2005, si ale zašiel „iba kúpiť cigarety" a na mieste ostal jeden postrelený a jedného dobitého baseballovými palicami vyviezli neznámi pomstitelia až do Rozhanoviec a tam pohodili. Jasne tým bolo povedané, že išlo o pomstu za toho „nevinne obvineného", čo si náhodou v tej dobe v tom istom bare iba kupoval cigarety.
Zaujímavosťou je, že postrelenému nedokázali vybrať strelu z kolena, lebo bola z plastu a tak ho po štyroch dňoch prepustili domov s večnou pamiatkou v tele...
Nečudo, že v Holubových kauzách bol problém, aby si svedkovia na čosi spomenuli. Nespomínali sme už niečo o spravodlivosti?
Intermezzo
Nie je všetko zlato, čo sa blyští a ani mafiánsky život nie je len samá frajerina. Občas, a ku koncu stále častejšie, príde aj protiúder. Už v januári 1995 za čudných okolností zadržali vo vchode domu na Adlerovej ulici, kde bývali rodičia manželky Róberta Holuba, dvoch Bielorusov.
Na ich legitimovanie poslali dvoch mladých neskúsených policajtov, Ľubomíra Palackého a Ladislava Nistora, na čo obaja doplatili životom. Časť prešovského sídliska Šváby bola vtedy obkľúčená a do akcie boli nasadené všetky zložky Polície.
Na tom všetkom je zaujímavé ešte aj to, že týchto rusky hovoriacich mužov obhajovala, a kontaktmi s nimi sa neskôr mala aj chváliť, tá istá advokátka, čo pomáhala Holubovi, aby „spravodlivo" vysťahoval tých nešťastníkov z ich vlastného domu. Kruh násilia sa v podsvetí uzatvára obvykle najmä medzi vzájomne známymi osobami.
Tá istá pesnička
Keď košickým podnikateľom začali prichádzať prvé faxy od civilno-bezpečnostnej služby Secura, ktorá im ponúkala svoje služby, boli ešte natoľko neskúsení, že slušne poďakovali a odmietli. Zakrátko si však zvykli za ochranu ponúkanú jej generálnym riaditeľom Róbertom Holubom automaticky zaplatiť a na nič sa nepýtať.
Ten si tak zlegalizoval svoju výpalnícku činnosť. Jeho pravá ruka v zločineckom gangu, Karol Kolárik, sa stal námestníkom generálneho riaditeľa CBS. Zapamätajme si, že všetci chytrejší mafiáni vtedy zakladali tieto legálne základne svojho vyzbrojovania a následných násilných činov.
Holub sa postupne vypracoval na šéfa všemocného výpalníckeho gangu, ktorý bol pod ochranou samotného štátu. Tak si bol istý svojou beztrestnosťou, že si jeho banda dovolila priamo v jeho erotickom salóne Evelyn ubiť policajného vyšetrovateľa na smrť a drzo sa jeho kolegom vyškierať do očí.
Mladý kriminalista totiž oficiálne utrpel smrteľné zranenia pri dopravnej nehode práve keď odchádzal autom zo salónu Evelyn a z nepochopiteľných príčin to napálil rovno do stromu. Zaujímavé je, že mu z rozbitej lebky vyberali črepy z kvetináča.
Vo svojom erotickom salóne Evelyn zhromažďoval Holub kompromitujúce materiály o dôstojníkoch tajnej služby. V tom šiel rovnako riskantnou cestou ako v Bratislave mafiánski bratia Diničovci.
Róbert Holub mal spočiatku dobré vzťahy aj s Černákom a spolu so Štefanom Fabiánom mali byť prítomní vražde Szymaneka. Ochrannú ruku držal nad popradským bossom Milanom Reichelom, ktorého na úteku niekoľko týždňov aj ukrýval. Mal tiež zasiahnuť do jeho sporu s bývalým policajtom, ale hlavne autičkárom Slivenským a jeho bandou.
Firme Secura sa nedarilo najhoršie, kým nepreniklo na verejnosť, že jej majiteľmi sú napospol bývalí policajti. Patril k nim podľa médií bývalý pracovník Prezídia PZ v Košiciach Ing. Peter Onuščák, ale aj manželka Petra Smerigu, ktorý čerstvo odišiel z polície. Novinári si všimli aj to, že ďalší z už spomínanej rodiny Smerigovcov, Michal, bol označený aj policajnými zdrojmi za príslušníka SIS.
Podľa iných bol Holub v kontakte aj s agentom SIS Jánom Dopirjakom. Na výplatnej listine tejto výpalníckej firmy sa ocitla napríklad aj matka Tibora Danku, náčelníka Mestskej polície v Košiciach. Toľko drzosti bolo aj na tie divoké časy priveľa.
Secura sa pomaly rozpadala a Holub už mal dobrodružného života pravdepodobne tiež plné zuby. Preceniac podstatu a mieru priateľstva s Alexandrom Rezešom, prišiel na myšlienku, že by sa mohol stať počestným občanom, k čomu mu mali pomôcť akcie VSŽ a dokonca aj členstvo v dozornej rade tejto spoločnosti. Mimochodom, dopravní policajti za posledný rok života Holuba viac krát zaznamenali, že šoféroval luxusný mercedes košického topmanažéra.
Košický samovládca sa teda po čase rozhodol vstúpiť do „vyššej spoločnosti", s ktorou mal časté a blízke kontakty. Podľa odvážnejších hypotéz mal k zisku podielu vo VSŽ nútiť Rezeša mladšieho kompromitujúcimi video-zábermi pri erotickej zábavke tohto „kinder-manažéra" s dvomi chlapcami. Celé sa to malo odohrávať v jeho už spomínanom erotickom salóne Evelyn. Isté je len to, že nad Holubom bol vynesený rozsudok.
Keď je niekto tak vysoko a tak si verí ako Róbert Holub, obvykle na neho dosiahne už len rovnako brutálny zabijak.
(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")
Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte
