BRUSEL. Dohodli sa na tom lídri EÚ na dnešnom mimoriadnom summite v Bruseli. Kandidáta na post ministra mali vybrať socialisti, zatiaľ čo ľudovci mali právo na výber kandidáta na funkciu prezidenta.
Dohodu sa podarilo dosiahnuť prekvapivo rýchlo a nenaplnili sa scenáre predpovedajúce dramatický summit, ktorý by sa mohol naťahovať do rána. Švédske predsedníctvo v EÚ, ktoré malo európskym lídrom navrhnúť na základe konzultácií so všetkými členskými krajinami jedného kandidáta na každý post, nemalo pritom ani krátko pred summitom žiaden návrh.
Dohodli sa rýchlo
Hoci sa o Van Rompuyovi hovorilo ako o horúcom kandidátovi, existovalo aj viacero ďalších možných alternatív, vrátane oveľa známejších politikov, akým je napríklad bývalý britský premiér Tony Blair či jeho kolegovia z Holandska a Luxemburska - Jan Peter Balkenende a Jean-Claude Juncker.
Meno nového prezidenta EÚ sa vyslovuje "fan Rompej"
Keďže v slovenských médiách vznikli problémy s výslovnosťou jeho mena, TASR oslovilo v tejto veci riaditeľa Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu Roberta Hajšela a prináša správne fonetické znenie jeho mena.
"On má meno holandské, čiže by sa malo vyslovovať ako fan Rompej. Ostatní ho čítajú van Rompuj, van Rompaj, avšak -uy na konci sa číta niečo medzi -ej a -aj," uviedol pre TASR Hajšel. Správne sa jeho meno skloňuje Van Rompuya a Van Rompuyovi.
Socialistickí premiéri sa pred summitom dohodli na tom, že navrhnú do funkcie šéfky európskej diplomacie Ashtonovú, čo počas pracovnej večere odsúhlasili aj premiéri z tábora ľudovcov a následne sa dospelo aj k dohode na mene Van Rompuya. Stalo sa tak po tom, ako Veľká Británia upustila od pretláčania Blaira na prezidentský post.
"Myslím, že nebolo možné rozhodnúť lepšie," vyhlásil po skončení summitu predseda EK José Manuel Barroso, ktorý ocenil švédske predsedníctvo za to, že sa mu podarilo doviesť európskych lídrov ku konsenzu.
"Akceptujem toto rozhodnutie, aj keď je ťažké odísť z mojej terajšie funkcie. Neuchádzal som sa o tento post, ale prijímam ho s presvedčením a entuziazmom," uviedol nový európsky prezident.
Ten prisľúbil, že bude počúvať hlas všetkých členských krajín únie, pričom za otázky mimoriadne dôležité pre kontinent označil zamestnanosť a životné prostredie.
Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová považuje skutočnosť, že sa dohodlo jednomyseľne, za obzvlášť veľký úspech. O ňom hovorí aj španielsky premiér José Luis Rodríguez Zapatero.
"Mnohí si mysleli, že tu budeme ešte aj raňajkovať, nemali sme ale ani čas dať si kávu," uviedol.
Slovenský premiér Robert Fico vyjadril s dnešnou dohodu spokojnosť a ocenil, že sa k nej dospelo rýchlo. Zároveň považuje za mimoriadne dôležité, že za šéfku európskej diplomacie bola zvolená žena, keďže EÚ sa snaží presadzovať rodovú rovnosť.
Majú dať únii hlas
Nové posty sa zriaďujú na základe Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpi do platnosti 1. decembra s cieľom posilniť meno EÚ vo svete. V prípade prezidenta, ktorého oficiálna funkcia znie: stály predseda Európskej rady, ide o 2,5-ročný mandát, pričom jeho úlohou bude zaistiť väčšiu kontinuitu pri zasadnutiach európskych lídrov.
Ashtonová zasadne do svojho kresla až neskôr, keďže sa musí podrobiť vypočutiu v Európskom parlamente. Okrem šéfky európskej diplomacie bude totiž súčasne aj podpredsedníčkou EK a všetkých jej členov musí schváliť európsky zákonodarný zbor. Funkcia v rámci komisie pre Ashtonovú znamená päťročný mandát. Rozhodnutie je veľmi dôležité pre Barrosa, ktorý čakal na toto meno, aby tak mohol zostaviť novú komisiu a rozdeliť portfóliá.
Hľadali koordinátorov
Obidvaja noví vysokopostavení predstavitelia EÚ sú na medzinárodnej scéne nie príliš známymi osobnosťami, v rozhodovaní však dostali prednosť pred oveľa ostrieľanejšími kolegami. Flámsky kresťanskodemokratický politik si vyslúžil uznanie v radoch premiérov a prezidentov za svoje schopnosti riešiť krízu, dosiahnuť kompromis na domácej scéne a urovnávať spory medzi flámskymi a valónskymi politikmi.
Dnešná voľba je kompromisom medzi malými a veľkými krajinami a zohľadňuje aj opakované výzvy, aby jednu z najdôležitejších funkcií v rámci EÚ obsadila žena.
"Vyzýval som európskych lídrov, aby sa dohodli na niekom, kto bude skôr koordinátorom než prezidentom a myslím, že Van Rompuy splní túto úlohu. Vyzýval som európskych lídrov, aby vymenovali ženu a urobili to," vyjadril spokojnosť predseda EP Jerzy Buzek, podľa ktorého sa tiež dosiahla geografická rovnováha.
Na summite sa dohodlo aj na treťom mene - generálnym tajomníkom Rady EÚ, ktorého post možno považovať za najdôležitejší v rámci administratívy, zostáva aj počas ďalších dvoch rokov Francúz Pierre de Boissieu.
Záborská dúfa, že Van Rompuy má morálne zásady
Europoslankyňa Anna Záborská dúfa, že nový európsky prezident Herman Van Rompuy má morálne zásady a bude vhodným vzorom pre mládež.
"Prvý európsky prezident by mal byť jednoznačné človekom, ktorý vidí dopredu, ktorý má víziu o budúcnosti Európy, ale zároveň sa vie oprieť o korene našej kultúry. Po piatich rokoch v Bruseli som presvedčená, že je tam už dosť úradníkov, dosť byrokracie. Ak "sme" už tak veľmi chceli mať európskeho prezidenta, mal by to byť človek morálnych zásad, ktorý bude dobrým vzorom pre mladých ľudí. Je však už rozhodnuté. Teraz zostáva len dúfať, že belgický premiér Herman Van Rompuy takým bude," píše Záborská vo svojom stanovisku.
Profil Van Rompuya a Ashtonovej
Herman Van Rompuy je flámsky kresťansko-demokratický politik a súčasný (od 30. decembra 2008) predseda vlády Belgicka. Má povesť intelektuála, ako aj zástancu tvrdej línie v rozpočtovej oblasti. Je o ňom známe, že jeho hlavnou prednosťou pri riešení problémov je schopnosť hľadať kompromisy.
V rokoch 1993-99 pôsobil ako minister pre rozpočet, pričom sa mu podarilo výrazne znížiť belgický dlh. Osvedčil sa ako diplomat v štáte, ktorý bol na pokraji rozpadu, preukázal obratnosť pri riešení flámsko-valónskeho konfliktu, ako aj pri zmierňovaní dopadov hospodárskej krízy.
Herman Van Rompuy sa narodil 31. októbra 1947. Je absolventom Katolíckej univerzity v Leuvene, kde študoval aplikovanú ekonómiu a filozofiu. Pracovnú kariéru začal v Národnej banke Belgicka v roku 1972. Ako mladý, takmer 30-ročný sa dal do služieb politiky. Jeho politická kariéra je spojená s Flámskou kresťanskodemokratickou stranou (CD&V, predtým Kresťanskosociálna Flámska strana CVP). Po pôsobení vo vláde bol poslancom a od júna 2007 predsedom dolnej komory parlamentu.
Van Rompuya charakterizujú ako muža etiky a považujú ho za kresťanského demokrata starej školy. Je tiež vnímaný ako intelektuál a je autorom šiestich kníh. Záľubou v básňach haiku sa stal známym ako "poetický" premiér.
Nový prezident EÚ je ženatý a má štyri deti.
Catherine Margaret Ashtonová (53) sa narodila v Uphollande v Lacashire, odkiaľ pochádza aj jej titul barónka Ashton of Upholland, ktorý získala pred desiatimi rokmi.
Pôvodným povolaním ekonómka bola členkou Labouristickej strany v Snemovni lordov Spojeného kráľovstva a predsedníčkou Snemovne lordov. Zastávala posty parlamentnej štátnej podtajomníčky na ministerstve pre školstvo a zručnosti, parlamentnej štátnej podtajomníčky na ministerstve pre ústavné záležitosti a parlamentnej štátnej podtajomníčky na ministerstve spravodlivosti.
V októbri minulého roka sa stala členkou Európskej komisie, keď zasadla do kresla komisárky pre obchod. Na poste nahradila dovtedajšieho britského komisára Petra Mandelsona, ktorý sa stal ministrom britskej vlády pre obchod, podnikanie a reformu právnych predpisov vo vláde Gordona Browna.
Európske skúsenosti získala Ashtonová aj počas pôsobenia v domácej politike pri vedení rokovaní o Lisabonskej zmluve v hornej snemovni britského parlamentu a riešení otázok v oblasti spravodlivosti a vnútra EÚ na svojich predchádzajúcich postoch.
Ako šéfka európskej diplomacie bude zároveň podpredsedníčkou Európskej komisie. Preberie tak agendu doterajšieho vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu a komisárky pre vonkajšie vzťahy Benity Ferrerovej-Waldnerovej. Tieto posty sa na základe Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpi do platnosti 1. decembra, zlúčia.
Nová európska ministerka zahraničných vecí je vydatá za novinára Petra Kellnera a má dve deti.
Dve nové funkcie, o obsadení ktorých sa rozhoduje v Bruseli
Prezident EÚ
Predsedu Európskej rady (prezidenta) zvolia lídri všetkých 27 členských štátov EÚ (najradšej na základe konsenzu, avšak technicky kvalifikovanou väčšinou) na dobu dva a pol roka, pričom ten istý človek sa o túto funkciu bude môcť uchádzať maximálne dvakrát. Cieľom vytvorenia funkcie prezidenta EÚ bolo dať Európe konkrétnu tvár a stabilnejšie vedenie ako v súčasnom systéme, kde predsedníctvo rotuje medzi členskými krajinami v 6-mesačných cykloch. Úspešný kandidát by mal reprezentovať postoj Európy na medzinárodnom poli a predsedať stretnutiam týkajúcich sa kľúčových otázok v rámci EÚ.
Lisabonská zmluva, na základe ktorej vznikli obe nové funkcie, je však veľmi nejasná v prípade právomocí a povinností z nich vyplávajúcich. To vytvára priestor pre buď vyprofilovanú osobnosť, ktorá si svoju vlastnú úlohu vytvorí sama, alebo pre rezervovaného kandidáta, ktorý bude skôr hrať administratívnu úlohu a usilovať sa o konsenzus. Predseda Európskej rady bude dostávať odmenu vo výške 300 tisíc eur za rok.
Šéf európskej diplomacie
Vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku volený na 5 rokov bude mať viac právomocí ako súčasný šéf zahraničnej politiky EÚ Javier Solana, ktorého post zanikne. Šéf diplomacie EÚ bude na medzinárodných stretnutiach reprezentovať jednotné stanovisko rozmanitej zahraničnej politiky členských krajín únie.
Úloha šéfa európskej diplomacie je v Lisabonskej zmluve definovaná vo väčšej miere ako post prezidenta. Bude viesť zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a prispievať k jej vývoju, bude predsedať stretnutiam ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ a zároveň bude aj podpredsedom Európskej komisie. Šéf diplomacie bude mať na starosti päťtisícčlenný diplomatický zbor ako aj misie Európskej únie po celom svete.
