„Jeho odchod patril medzi tie neuveriteľné – ako keby sa nejakým strašným omylom zmenili fyzikálne zákony. Niekedy sa človek fakt má chuť spýtať, prečo tí najlepší umelci či športovci odchádzajú takí mladí. Dušan Pašek, Karol Ježík, Jožo Urban, Dežo Ursíny, Jaro Filip, Peter Dubovský…“ spýtal sa na diaľku vo svojom pozdravnom liste Boris Filan, prvoligový basketbalista Slávie SVŠT Bratislava spred tridsiatich rokov, ktorý v úvode spomienkového stretnutia Pedro basket v bratislavskej hale na Pasienkoch prečítal Michal Arpáš.
Pamiatku skvelého basketbalistu, kamaráta a človeka Petra Rajniaka (zomrel vlani vo februári) si prišli uctiť jeho spoluhráči zo slávnej éry Interu Bratislava, štvornásobní majstri z rokov 1979, 1980, 1983 a 1985, a reprezentanti Československa, pre ktorých bol aj Pedrovým pričinením vrcholom kariéry bronz z ME 1981 a striebro z ME 1985.
„Nad smrťou nemožno zvíťaziť, ale možno bojovať so zabudnutím,“ povedal o zmysle stretnutia bývalý predseda úspešného Interu Anton Bláha. A tých, čo na Pedra zabudnúť nechcú, prišlo na Pasienky pol druha tisícky. Väčšinou postaršie ročníky. „Na ligu dnes nechodím, nemám čas. Ale pozrieť si v akcii basketbalové legendy, ktoré boli súčasťou mojej mladosti, som jednoducho musel,“ tvrdil prešedivený divák v „najlepších“ rokoch.
Prišli takmer všetci, ktorých organizátori pozvali. Na lavičke Interu boli tréneri, strojcovia štyroch majstrovských titulov – Kazimír Klementis, Rudolf Stanček a Miroslav Rehák – z hráčov si dres obliekol Stanislav Kropilák, Pavol Bojanovský, Vladimír Padrta, Justín Sedlák, Blažej Mašura, Peter Jančura, Oto Matický (pre svalové zranenie do hry nezasiahol), Jozef Michalko, Ján Kevenský, Igor Kratochvíl, Milan Oleríny, Miroslav Ondrušek a Dušan Zupka, v civile ostal Marián Kotleba a Ľuboš Považanec. Z bývalých reprezentantov Československa sa predstavil Brabenec, Havlík, Skála, Kos, Pospíšil, Nečas, Okáč, Žuffa, Böhm, Jandák, Arpáš. V oboch tímoch si zahrali Rajniakovi synovia. Peter mladší medzi interistami („Ten sa potatil, má rovnako zlatú ruku,“ tvrdil po zápase Kamil Brabenec), Martin za hostí. Obaja sú dnes reprezentantmi Luxemburska, kde Peter Rajniak žil a pôsobil.
Divadlo to bolo úžasné, i keď myšlienka bola niekedy rýchlejšia ako jej realizácia. Zážitkom bolo pripomenúť si nenapodobiteľné finty Kropiláka či Pospíšila, stále neuveriteľne istú ruku strelcov Brabenca, Havlíka, Padrtu, bojovnosť Bojanovského a Mašuru. Vďační diváci nešetrili potleskom, ich standing ovation v záverečnej minúte bol dostatočne výrečný.
Až potom prišli pre aktérov chvíle vyhradené spomínaniu. Kamil Brabenec, hráč s najväčším počtom štartov v reprezentácii (403), po Zídkovi druhý najlepší ligový strelec v čs. histórii (10 726 bodov za 19 sezón): „Prišli sme radi. Pedra sme poznali nielen ako skvelého basketbalistu. Bola s ním vždy veľká sranda, nikdy ju nepokazil, naopak, bol jej iniciátorom. Obdivujem organizátorov na čele s Justom Sedlákom, dokázali niečo, čo je u nás v Čechách nepredstaviteľné.“ Zdeněk Kos, štvornásobný najlepší basketbalista Československa (1974, 1975, 1977, 1978), štvrtý v počte reprezentačných štartov (345), sa pridal: „Podobné akcie sú príležitosťou na reminiscencie, do Bratislavy som sa veľmi tešil. Nielen preto, že sme sa po čase opäť stretli. Je dôležité vedieť o sebe, znovu sa utvrdiť, že sa jeden na druhého môžeme spoľahnúť a že sme stále dobrá parta. Veď vďaka tomu sme dosiahli veľké úspechy v Európe. Len by som bol radšej, keby to bolo pri inej príležitosti. Nie ako spomienka na niekoho, kto musel tento svet predčasne opustiť.“
PETER ŠEFRÁNEK
Inter Bratislava – Československo 106:106 (30:28, 29:16, 22:38, 25:24), najviac bodov: P. Rajniak ml. 30, Mašura 28, Kropilák 14, Padrta 8 – Okáč 19, M. Rajniak 18, Pospíšil 15, Brabenec a Žuffa po 14, pred 1500 divákmi rozhodovali Ceizel a Jančovič.
