BRATISLAVA. Školáci sa budú povinne učiť anglický jazyk až od tretieho ročníka základnej školy. Povedal to minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ) počas dnešnej návštevy študentov Detskej univerzity Komenského v Národnej rade. Pôvodný návrh rezortu pritom hovoril o povinnej angličtine už pre prvákov.
„Začneme od tretieho ročníka a ak uvidíme, že školy zareagovali dobre, tak sa potom posunieme do druhého ročníka, prípadne aj do prvého,“ reagoval minister Jurzyca na otázku syna prekladateľky, ktorého zaujímalo, či si je vedomý zlozvykov, ktoré deti nachytajú v cudzom jazyku v útlom veku a prenášajú si ich do dospelosti.
Povinnosť učiť prvý cudzí jazyk už tretiakov ukladá školám od septembra tohto roka nová koncepcia vyučovania jazykov na základných a stredných školách. Tú v roku 2007 schválilo ešte ministerstvo pod vedením Jána Mikolaja (SNS). Od školského roku 2011/2012 si však žiaci tento prvý jazyk nebudú môcť voliť, Jurzyca im prikáže angličtinu. Vybrať si budú môcť len druhý cudzí jazyk, ktorý sa vyučuje od piateho ročníka na základnej škole.
Angličtina pre prvákov nesie vraj riziká
Jurzyca hovorí, že povinnú angličtinu už pre prvákov zvážil pre viaceré riziká. „Týkali sa najmä toho, akí kvalitní učitelia budú učiť angličtinu a nechceli sme, aby sa stalo, že niektoré deti dostanú už odmalička zlé zvyky v angličtine,“ povedal minister. Podľa jeho slov slovenské školstvo nemôže veľa stratiť, ak rezort začne s povinnou angličtinou od tretieho ročníka. „Vyhodnotíme si zmenu a ak všetko pôjde dobre, tak o rok môžeme prejsť na angličtinu od druhého, prípadne hneď aj od prvého ročníka,“ konštatoval Jurzyca.
Minister školstva Eugen Jurzyca odpovedal na viaceré otázky od detí.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Šéf rezortu školstva dnes deťom vysvetlil, že chce zaviesť povinnú angličtinu, aby Slováci v zahraničí nemuseli robiť podradné práce. Podľa jeho slov naši odborníci pracujú často v zahraničí na neadekvátnych pozíciách práve pre jazykovú bariéru. „V angličtine je aj väčšina filmov, hudby a dobrých kníh a vy si ich budete môcť prečítať v origináli, lebo často sa stáva, že slovenský preklad nie je,“ prihováral sa školákom Jurzyca.
Novela školského zákona zavádza angličtinu ako povinný cudzí jazyk od 1. septembra 2011 tak, aby každý absolvent strednej školy vedel plynule rozprávať po anglicky. Okrem toho by mal ovládať aspoň jeden ďalší cudzí jazyk. Podľa ministerstva dá toto opatrenie absolventom lepšie predpoklady na uplatnenie sa na trhu práce.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Deti sa zahrali na poslancov
Kreslá poslancov parlamentu dnes obsadili deti a ministri čelili namiesto nezriedkavým slovným prestrelkám s politickými oponentmi paľbe otázok od dorastu. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj počas tohto leta obsadili na jeden deň rokovaciu sálu Národnej rady poslucháči Detskej univerzity Komenského. Otázky smerovali najmä na ministrov financií a školstva.
Deti mali tento rok možnosť študovať na Detskej univerzite ôsmykrát. Počas cyklu prednášok v období letných prázdnin sa moli dozvedieť napríklad, prečo je vo vesmíre bezváhový stav či prečo sopky chrlia oheň. Dnes zase mali možnosť vyskúšať si úlohu poslancov, ktorí spovedajú ministrov.
S detskými otázkami sa museli vysporiadať prvýkrát zástupcovia stredopravej vlády, ktorá vzišla z júnových parlamentných volieb. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) čelil otázke, dokedy si budú musieť ľudia na Slovensku uťahovať opasky, keďže ich už z toho bolia bruchá, či ako sa vláda vysporiada s nájomníkmi v takzvaných reštituovaných domoch.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Od ministra školstva Eugena Jurzycu zase chceli detskí "poslanci" vedieť, prečo stále platí sporná povinnosť škôl vystavovať v triedach štátne symboly.
Minister práce Jozef Mihál (SaS) deťom vysvetlil, že chcel knihou daňových trikov poukázať na diery v zlom odvodovom systéme. Svojho ministra sa zastal šéf SaS aj predseda parlamentu Sulík. „Tak ako veľké banky si zamestnajú najväčších hackerov, aby im ochránili ich počítače, tak tento štát zamestnal najväčšieho znalca na daňové triky, lebo nikto iný nevie lepšie, kde tie peniaze utekajú a o to ľahšie sa teraz bude dať tieto diery a dierky odstrániť,“ vyhlásil Sulík.
Na jeho adresu zas padla otázka, ako vnímal, keď médiá prepierali jeho obliekanie. Zhodnotil, že sa mu nechcená medializácia nepáčila. Spolu s ministrom kultúry Danielom Krajcerom však boli jediní politici, ktorí dnes na „rokovanie“ parlamentu prišli bez kravaty. „Kultúra a liberáli nemusia mať,“ zhodnotil Sulík.
Medzi zástupcami vládnej koalície bol aj podpredseda parlamentu za opozičný Smer a bývalý premiér Robert Fico. Musel si neraz vypočuť vyjadrenia, v ktorých súčasná koalícia vyzdvihovala vlastné opatrenia a naopak kritizovala kroky predošlého vládneho kabinetu.
Na rozdiel od zvyšných dvoch podpredsedov parlamentu Bélu Bugára (Most-Híd) a Pavla Hrušovského (KDH) Fico príležitosť na vedenie provizórnej schôdze nedostal.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
