Mubarak sa chce počas svojich posledných mesiacov v úrade sústrediť na kroky potrebné k pokojnému odovzdaniu moci.
KÁHIRA. Egyptský prezident Husní Mubarak (82) sa vzdal ďalšej kandidatúry na hlavu štátu.
"Už nebudem kandidovať pre nové volebné obdobie," vyhlásil Mubarak v prejave, ktorý dnes neskoro večer odvysielala egyptská televízia.
Ako ďalej uviedol, počas svojich posledných mesiacov v úrade, teda do septembra, sa sústredí na "kroky potrebné k pokojnému odovzdaniu moci".
Mubarakov televízny prejav by mal podľa jeho slov prispieť k ukončeniu nepokojov v uliciach egyptských miest, ktoré pretrvávajú už týždeň.
Tie prezident označil za protesty, ktoré začali legálne, no nakoniec ich miestne politické sily "manipulatívne využili", čo viedlo k ohrozeniu bezpečnosti v krajine.
Prejav sledovali aj masy protestujúcich na námestí Tahrír v centre Káhiry. Sprevádzali ho posmešky i rozčarovanie. Státisíce ľudí na námestí svojím hlučným prejavom vyjadrili nesúhlas s Mubarakovým plánom. Naďalej totiž žiadajú, aby z úradu odstúpil okamžite.
"Nestačí," skandovali davy. "My neodídeme, odíde on," ozývalo sa námestím. Protestujúci od prezidenta chcú, aby odstúpil do piatku. "V piatok poobede budeme pred palácom," odkázali mu.
Ako informovala gentúra DPA s odvolaním sa na arabskú televíziu al-Džazíra, po odvysielaní prejavu vypuklo násilie v Alexandrii, druhom najväčom egyptskom meste. Údajne bolo počuť výstrely po tom, čo sa protivládni demonštranti dostali do konfliktu so stúpencami Mubaraka.
Sledujte naživo prenos televízie Al Džazíra.
Viac ako milión demonštrantov sa dnes zhromaždilo na centrálnom námestí Tahrír a v jeho okolí v egyptskom hlavnom meste Káhira. Informovala o tom arabská spravodajská televízia al-Džazíra. Podľa zahraničných agentúr Reuters a AP je demonštrantov približne 200 000.
FOTO:SITA
USA Mubarakovi povedali, že zrejme končí Osobitný vyslanec Baracka Obamu sa stretol s Mubarakom, aby mu povedal, že podľa USA sa jeho pôsobenie vo funkcii končí.
Bývalý veľvyslanec USA v Egypte Frank Wisner odovzdal Mubarakovi posolstvo o potrebe pripraviť sa na "pokojnú zmenu" moci v krajine, uviedol predtým vysokopostavený americký činiteľ citovaný tlačovou agentúrou Reuters.
Šéf Centrálneho velenia ozbrojených síl USA generál James Mattis medzitým uviedol, že Spojené štáty nemajú v pláne preskupiť svojich vojakov alebo vojenské lode v regióne v reakcii na nestabilitu v severnej Afrike.
"Tieto problémy si momentálne nevyžadujú vojenské riešenie," povedal Mattis na konferencii v Londýne.
Generál, ktorého veliteľstvo má na starosti vojenské operácie na Blízkom východe, dodal, že medzinárodné spoločenstvo by malo byť pripravené na komplexné dôsledky prodemokratických protestov v Egypte.
Hoci podľa vlastných slov dúfa, že "výsledok naplní túžby Egypťanov", poukázal na to, že vývoj je "často menej hladký než ľudia žiadajú".
Baradej vyzval Mubaraka na odstúpenie Egyptský opozičný líder Muhammad Baradej dnes medzitým vyzval prezidenta Husního Mubaraka, aby odstúpil z funkcie a odišiel z krajiny s cieľom zabrániť krviprelievaniu v krajine.
"Môže tu byť dialóg, ale musí k nemu dôjsť po tom, čo budú splnené požiadavky ľudí, pričom prvou z nich je odchod prezidenta Mubaraka," povedal Baradej pre televíziu al-Arabíja.
"To, že režim úplne stiahol z káhirských ulíc políciu, to, že zlodeji sú súčasťou tajnej polície, aby sa vyvolal dojem, že bez Mubaraka bude krajina uvrhnutá do chaosu, to sú všetko trestné činy. A niekto za ne musí byť zodpovedný," varuje al-Baradej.
Mubarakovi pripomenul, že "ľudia dnes na uliciach nežiadajú len jeho odchod, ale hovoria, že by mal byť súdený". "Takže, ak si chce zachrániť vlastnú kožu, mal by radšej odísť."
Dialóg sa podľa neho bude viesť o dohodách o odovzdaní moci a rozpustení parlamentu. Koalícia opozičných skupín dnes zároveň egyptskej vláde v Káhire oznámila, že rokovania o prechode k demokracii v krajine sa začnú iba v tom prípade, keď Mubarak odstúpi. Potvrdilo to opozičné Moslimské bratstvo.
Americká veľvyslankyňa hovorila s Baradejom Americká veľvyslankyňa v Egypte Margaret Scobeyová hovorila dnes s egyptským diplomatom Muhammadom Baradejom, informovalo americké ministerstvo zahraničných vecí (MZV).
Prvýkrát od začiatku nepokojov v Egypte tak priznalo priamy kontakt s predstaviteľom opozície. V pondelok veľvyslankyňa naznačila, že USA neboli v uplynulých dňoch v žiadnom kontakte s 68-ročným Baradejom.
"V rámci našich verejných snáh vyjadriť podporu pokojnej zmene v Egypte, veľvyslankyňa Scobeyová hovorila dnes s Muhammadom Baradejom," uviedol hovorca amerického MZV P.J.Crowley na Twitteri.
Protesty podporil aj Izrael Svoju podporu prodemokratickým protestom v Egypte dnes prvýkrát otvorene vyjadril aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, naliehal však na medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečilo, že akýkoľvek nový režim v Egypte bude rešpektovať mierovú zmluvu uzavretú s Izraelom v roku 1979.
Komuniké, ktoré vydal úrad izraelskej vlády, konštatuje, že Netanjahu "podporuje presadenie slobodných a demokratických hodnôt na Blízkom východe".
Ak by však Mubaraka - izraelského spojenca - nahradil radikálny režim, "ako sa stalo v Iráne a inde, výsledkom môže byť ťažký úder pre mier a demokraciu".
Netanjahu zdôraznil, že "je v záujme Izraela zachovať mier s Egyptom".
Baradej nemá úplnu podporu Západu Baradej, ktorého egyptská opozícia poverila zostavením novej vlády, nemá v západných krajinách takú podporu, ako by sa mohlo zdať.
Potvrdzujú to utorkové vyjadrenia medzinárodných organizácií a európskych diplomatov k napätej situácii v severoafrickej krajine. Tie poukazujú na fakt, že bývalý šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) sa do vlasti vrátil iba nedávno a to po 20 rokov strávených v zahraničí.
Nemôže preto mať kontakt s agendou opozičných strán ani vedomosť o potrebách obyčajných Egypťanov. Otáznou zostávajú aj jeho plány so stále silnejším Moslimských bratstvom, ktorých potenciálne prevzatie moci označil nemenovaný európsky diplomat za "katastrofu".
Podľa predstaviteľov európskych organizácií venujúcich sa dianiu v afrických krajinách Baradej síce má "dôveryhodnosť Západu, no nemá kontakt s Egyptom, nie je lídrom protestov a ani zvnútra nepozná súčasný režim" prezidenta Husního Mubaraka.
Považujú ho preto za "oportunistu", ktorý iba využíva situáciu v jeho vlasti. Židovské organizácie a USA zároveň poukazujú na jeho mäkký postoj k Iránu počas šéfovania MAAE a preto 68-ročného laureáta Nobelovej ceny mieru označujú za "poskoka" islamskej republiky.
Dav na námestí Tahrír v Káhire. FOTO: SITA
Opozičné skupiny zostavili zoznam požiadaviek Egyptská opozícia zverejnila dnes svoj prvý jasný zoznam požiadaviek s tým, že uvedené štyri princípy budú základom pre vyjednávanie s existujúcimi mocenskými štruktúrami krajiny.
Prvá požiadavka na zozname je, že prezident Husní Mubarak "a jeho režim" musia odstúpiť. Druhá podmienka vyžaduje sformovanie dočasného vedenia krajiny a tretia ustanovenie komisie, ktorá napíše novú ústavu Egypta. Ako poslednú podmienku opozičné zoskupenie požaduje rozpustenie parlamentu, v ktorom má dominantné postavenie Mubarakova Národná demokratická strana.
Zoznam požiadaviek poslali viceprezidentovi krajiny Umarovi Sulajmánovi, bývalému šéfovi egyptskej tajnej služby, ktorý v pondelok večer povedal, že začne rokovať "so všetkými politickými stranami".
List podpísalo niekoľko opozičných skupín s tým, že ak Sulajmán stanoví časový rámec pre uplatnenie týchto požiadaviek, rokovania sa môžu začať. Predstavitelia najväčšieho opozičného hnutia v Egypte, zakázaného Moslimského bratstva, odmietli vyjednávať so Sulajmánom, uviedli však, že nebudú stáť v ceste rokovaniam.
Liberálne skupiny a nositeľ Nobelovej ceny za mier Muhammad Baradej sa vyjadrili, že zoznam požiadaviek a rokovanie s viceprezidentom Sulajmánom podporujú, ak Mubarak odstúpi.
Mubarak prikázal zastaviť vlaky, cesty blokuje armáda V Egypte v utorok pred očakávanými masovými demonštráciami úrady zastavili takmer všetku dopravu vrátane mestskej hromadnej dopravy v Káhire. Ako informuje agentúra AFP, hlavné cestné ťahy v Egypte blokujú vojaci a na cestách sa tvoria veľké kolóny.
Zablokovaný je najmä hlavný ťah medzi Káhirou a druhým najväčším egyptským mestom Alexandria. Smerom do Káhiry vojaci nariaďujú šoférom, aby zaparkovali autá pozdĺž cesty. Smerom z Káhiry do Alexandrie vojaci autá púšťajú, predtým však každé podrobne skontrolujú. Armáda blokuje aj ďalšie dôležité cestné ťahy v krajine, tvrdí AFP.
Úplne vyradená je už od pondelka rána železničná doprava, čím chce režim prezidenta Mubaraka podľa pozorovateľov znemožniť príchod obyvateľov z okolia Káhiry na demonštráciu v hlavnom meste. Zatvorené je aj káhirské metro a ľudia majú problém dostať sa do práce.
Obetí je už tristo Počas protivládnych demonštrácií v Egypte mohlo prísť o život až 300 ľudí. V utorok o tom informovala Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová.
"Obete stúpajú každý deň a nepotvrdené správy naznačujú, že doteraz mohlo zahynúť až 300 ľudí, viac ako 3000 utrpelo zranenia a stovky boli zatknuté," uviedla Pillayová v oficiálnom stanovisku. Bezpečnostné a zdravotnícke zložky v pondelok počet obetí násilností pritom odhadli na približne stovku.
Napriek stupňujúcemu sa odporu sa Mubarak nevzdáva a krízu sa snaží vyriešiť zmenami vo svojej vláde, s čím však jeho odporcovia nesúhlasia.
USA nariadili štátnym zamestnancom odísť z Egypta Americké ministerstvo zahraničných vecí dnes oznámilo, že nariadilo všetkým štátnym zamestnancom a ich rodinám odísť z Egypta, ak nie je ich prítomnosť v krajine nevyhnutná.
Ministerstvo podľa oznámenia vydalo nariadenie "vo svetle posledných udalostí" v Egypte, kde narastajú protivládne protesty a s tým aj neistota v súvislosti s bezpečnostnou situáciou.
Nariadenie je náznakom prehlbujúceho sa znepokojenia Washingtonu nad vývojom v Egypte. Štátny department v pôvodnom rozhodnutí z minulého týždňa umožnil zamestnancom, ktorých prítomnosť nie je v Egypte nevyhnutná, odcestovať z Egypta na náklady vlády.
Americké ministerstvo zároveň informovalo, že bude pokračovať v evakuácii občanov USA z Egypta vládou prenajatými lietadlami. V pondelok odviezli z Káhiry vyše 1200 Američanov, ďalších 1400 by mali evakuovať v najbližších dňoch.
Londýn je sklamaný novou egyptskou vládou Britská vláda vyjadrila dnes sklamanie nad novým kabinetom, ktorý vymenoval egyptský prezident Husní Mubarak, pretože jeho členovia pravdepodobne neprivodia politickú zmenu, akú žiadajú protestujúci občania krajiny.
Mubarak v piatok odvolal svoju predošlú vládu po tom, ako desaťtisíce Egypťanov vyšli do ulíc a žiadali jeho odstúpenie. Nový kabinet zložil prísahu v pondelok. Dnes sa v centre Káhiry zišlo vyše 200.000 ľudí na dosiaľ najväčšej demonštrácii.
"Povedali sme, že je dôležité, aby egyptská vláda načúvala túžbam svojich občanov. Znamená to prechod k širokej vláde zahŕňajúcej opozičných predstaviteľov, ktorá prinesie skutočnú politickú zmenu," uviedol hovorca britského premiéra Davida Camerona.
"Zo včerajšieho (pondelkového) vymenovania kabinetu je jasné, že sa to stále nedeje a my to považujeme za sklamanie. Mnoho vymenovaných (ministrov) pôsobilo v predošlých vládach alebo je spojených so súčasným režimom," dodal.
Cameronov hovorca zdôraznil, že Británia nemôže diktovať, kto by mal byť v egyptskej vláde, dodal však, že laureát Nobelovej ceny mieru Muhammad Baradej je "takou osobnosťou, s akými režim potrebuje hovoriť".
Európa sprísňuje ochranu egyptských ambasád Polícia v niektorých európskych hlavných mestách, vrátane Bratislavy, dnes posilnila bezpečnostnú ochranu egyptských ambasád v súvislosti s pokračujúcimi nepokojmi v Egypte.
Ministerstvo vnútra SR dostalo od Egyptskej arabskej republiky žiadosť o zvýšenie bezpečnostných opatrení. V tejto súvislosti prijalo opatrenia adekvátne situácii, to znamená že budova veľvyslanectva a rezidencia veľvyslanca sú vo zvýšenej miere monitorované. TASR o tom dnes informoval komunikačný odbor ministerstva vnútra.
Aj rakúski predstavitelia oznámili, že poskytli egyptskému veľvyslancovi ochranu navyše. Egyptská ambasáda vo Viedni je teraz pod permanentným bezpečnostným dohľadom, rovnako ako ambasáda v českej metropole Prahe.
Vo Švajčiarsku polícia "priebežne upravuje bezpečnostné opatrenia" podľa potreby, nechcela však potvrdiť, či posilnila ochranu egyptskej ambasády v Berne a egyptskej misie v Ženeve, informovala tlačová agentúraAssociated Press.
Pred egyptskými veľvyslanectvami sa konali protesty
Pred egyptskými veľvyslanectvami v Katare, Libanone a v Jordánsku sa v utorok konali protesty na podporu káhirských demonštrácií proti vláde prezidenta Husního Mubaraka.
V Dauhe sa zišlo okolo 3-tisíc ľudí, ktorí žiadali Mubarakov odchod, v Bejrúte sa ich už piaty deň v poradí pred veľvyslanectvom Egypta zhromaždilo asi dvesto.
Mávali egyptskými zástavami, niesli sviečky a požadovali odchod "veľkého zradcu".
V Ammáne sa niesla demonštrácia v podobnom duchu, podporiť ju prišlo asi 150 mladých ľudí.
SITA
Na káhirskom letisku vládne chaos
Zamestnanci leteckej spoločnosti EgyptAir sa na káhirskom letisku dostali do potýčky s pasažiermi, ktorí sa panicky pretláčali cez dav ľudí v snahe zabezpečiť si let z krajiny. Informovali o tom pracovníci letiska. Približne päť zamestnancov podľa zdrojov strčilo do pasažierov usilujúcich sa pretlačiť k pultu a rezervovať si sedadlá v niektorom z obmedzeného počtu letov egyptských aerolínií, ktoré zastavili prevádzku po popoludňajšom začiatku zákazu vychádzania. Bezprostredne sa neobjavili správy o zraneniach.
Z Egypta sa snažia odísť tisíce cudzincov po eskalácii protivládnych protestov. Samotné káhirské medzinárodné letisko zaplavilo približne 18 000 pasažierov.
Mnohí mali odletieť evakuačnými letmi, ktoré objednali vlády ich krajín, no ďalšie lety boli zrušené alebo meškali, tisíce ľudí tak na letisku uviazli.
Svedkovia hovorili o úplnom chaose na letisku a množstve problémov: od ubúdajúcich zásob potravín, neposkytovanie informácií o letoch po ťažkosti s nastúpením do lietadiel aj v prípade, ak mali letenky. Niektorí turisti sa dokonca sťažovali na policajtov, ktorí od nich žiadali veľké úplatky, aby im umožnili prejsť k lietadlám.
Grécky pracovník ropnej spoločnosti po prílete do Atén uviedol, že cestujúci museli v pondelok prekonať 19 kontrolných stanovíšť, len aby sa dostali na káhirské letisko.
Jedna Newyorčanka po prílete na Cyprus hovorila o chaose, ktorý sledovala v uliciach z deviateho poschodia svojho hotela.
"Videli sme ľudí, ktorí rabovali, videli sme streľbu, ľudia strieľali na iných ľudí. Mnoho pracovníkov v našom hoteli vzalo palice, nože a pálky a chránili nás pred rabovaním," citovala ju tlačová agentúra Associated Press.
TASR
Demonštrantov podporila Su Ťij aj srbský Odpor
Egyptských demonštrantov, ktorí bojujú za zosadenie prezidenta Husního Mubaraka, v utorok podporila barmská opozičná vodkyňa a nositeľka Nobelovej ceny mieru Aun San Su Ťij ako aj predstavitelia srbského hnutia Odpor, ktoré stálo za pádom Slobodana Miloševiča. Su Ťij ani predstavitelia Odporu sa nezmienili o nebezpečenstve nástupu islamských radikálov v Egypte, pred ktorým v prípade pádu Mubaraka varujú niektorí analytici. Su Ťij v utorok v rozhovore pre rozhlasové vysielanie BBC World Service vyhlásila, že sa o udalosti v Egypte veľmi živo zaujíma a demonštrantom v uliciach odkázala, že "je s nimi", podobne ako všetci ľudia na svete, ktorí bojujú za slobodu. "Je dôležité zachovať si chladné hlavy a silné odhodlanie. Netreba sa nikdy vzdávať, treba bojovať ďalej," odkázala Su Ťij demonštrantom do Káhiry.
Srdja Popovič, vodca študentského hnutia Odpor, ktoré stálo v roku 2000 za pádom režimu srbského a predtým juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, vidí veľkú príbuznosť medzi udalosťami v Srbsku pred desaťročím a súčasným dianím v Egypte. "Na jednej strane máme nedemokratický režim, na druhej silnú a liberálnu mládež," hovorí. Znak hnutia Odpor, biela zovretá päsť na čiernom pozadí, sa podľa agentúry AP objavil aj na demonštráciách v Káhire.
sita
Irán podporil protivládne nepokoje v Egypte a Tunisku
Iránska vláda vyjadrila dnes podporu pokračujúcim protivládnym nepokojom v Egypte, ktoré si za vyše týždeň vyžiadali už 150 mŕtvych a 4000 zranených. Informovala o tom tlačová agentúra RIA Novosti.
"Ľudové protesty a hnutia v krajinách severnej Afriky vrátane Egypta poukazujú na potrebu zmien a ukončenia vlád diktátorov," vyhlásil iránsky minister zahraničných vecí Alí Akbar Sálehí.
Zdôraznil, že o budúcnosti svojich krajín musia rozhodnúť sami obyvatelia Tuniska a Egypta. V tejto súvislosti kritizoval USA za údajné zasahovanie do vnútorných záležitostí Egypta.
Sálehí vyjadril presvedčenie, že udalosti v Egypte, ktorý ako prvá z arabských krajín uzavrela mier s Izraelom, dokazujú, že egyptský ľud už nebude "tolerovať zločiny sionistického režimu".
Izrael ihneď po vypuknutí protestov v Egypte podporil prezidenta Husního Mubaraka a súhlasil s rozmiestnením egyptských vojenských posíl na Sinajskom polostrove. Egypťania sa inšpirovali takzvanou Jazmínovou revolúciou v Tunisku, ktorá viedla k zvrhnutiu dlhoročného prezidenta Zína al-Ábidína bin Alího.
tasr
//
