FOTO - Archív

V januári 1999 žiadal o prijatie u expremiéra Vladimíra Mečiara. Po triapolhodinovom čakaní mu šéf ochranky oznámil, že pán predseda je zaneprázdnený a že sa má pozhovárať s pánom Lexom. V apríli 1999, už vo vyšetrovacej väzbe, sa bývalý riaditeľ vnútorného spravodajstva 2. sekcie SIS rozhodol vypovedať v kauze zavlečenie Kováča mladšieho.

Jaroslav Svěchota vo svojej výpovedi podrobne opísal organizáciu, priebeh i utajenie zavlečenia. Neskoršie výhrady advokátov Ivana Lexu, že jeho výpoveď bola „veľmi rozporná“, Svěchota odmietol s tým, že boli predsa po celý čas výpovede prítomní, a ak sa im jeho odpovede nepáčili, „prečo sa ma na nič nespýtali alebo nežiadali upresnenie“. Jedinú otázku mal advokát Hlbočan vtedy, keď nerozumel jednému slovu.

Podstatu svojej výpovede zopakoval aj v rozhovore s redaktorkou Ľubou Lesnou. Na jej otázku, ako sa osobne podieľal na zavlečení, ktoré realizovala SIS, Svěchota odpovedal: „Ako riaditeľ kontrarozviedky som plnil tri rozkazy, ktoré som dostal. Tie som tlmočil, kde bolo treba.“ Na doplňujúcu otázku, či rozkazy dostal od svojho priameho nadriadeného, čiže od Ivana Lexu, potvrdil: „Áno, od neho.“

Na rozdiel od výpovede pred vyšetrovateľom novinárke Lesnej povedal aj to, že podľa jeho názoru „únos nebol výmyslom inžiniera Lexu“. Podľa neho je „ideovým vodcom“ únosu Vladimír Mečiar. Za toto tvrdenie, ktoré ako hodnoverné prijíma veľká časť verejnosti, predseda HZDS Jaroslava Svěchotu nezažaloval ani sa nedomáhal satisfakcie v občianskom súdnom konaní.