Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom o 16:48
NEW YORK. Až donedávna neznáme mená sa objavili v najnovšom zozname najvplyvnejších osobností sveta, ktorý zostavuje americký časopis Time.
Do menoslovu bol zaradený okrem iných aj egyptský aktivista Wael Ghoním, ktorý sa podieľal na zosadení egyptského prezidenta Husního Mubaraka.
Wael Ghonim pracuje pre Google, má tridsať rokov a bez jeho aktivistického nadšenia by pád režimu Husního Mubaraka mohol byť komplikovanejší.
Väzenie a sláva
Ghonimovo vyznamenanie a fakt, že predbehol popredných politikov či miláčika liberálnych médií Juliana Assangea, ukazuje, ako hlboko svet zasiahla arabská jar.
Ghonim je tvárou mladých Arabov, ktorí vďaka internetu nežijú v izolácii a nechcú ju ani pre svojich spoluobčanov.
„Vždy sme sa snažili rozprávať príbehy cez ľudí. Zistili sme, že je to úžasný spôsob, ako ľudí prinútiť premýšľať o tom, čo sa deje vo svete,“ vysvetlil Michael Elliott z časopisu Time.
Patria medzi najvplyvnejších
Joseph Stiglitz – americký špičkový ekonóm, jeho teórie tvrdia, že trh nerieši všetko
Reed Hastings – šéf Netflix, zaviedol najväčšiu online požičovňu DVD
Geoffrey Canada – zakladateľ vzdelávacieho programu pre deti v Harleme
Mark Zuckerberg – zakladateľ Facebooku
Amy Chua – autorka knihy o výchove detí v čínskom štýle
Katsonobu Sakurai – japonský starosta, ktorý sa vzbúril proti nečinnej vláde
Ghonim sa do revolúcie vo svojej domovskej krajine nemusel zapájať. V Egypte v čase jej vypuknutia nežil, nebol na rozdiel od svojich vrstovníkov nezamestnaným a bezperspektívnym mladým Egypťanom.
Naopak, bol šéfom marketingu v Google pre Blízky východ, žil v bohatej Saudskej Arábii, je ženatý s Američankou a vlastní podiely v najlukratívnejších weboch v regióne. Napriek tomu sa v januári do Egypta vrátil.
Pomohol s vytvorením stránky na facebooku pre bývalého diplomata a aktivistu Muhammada Baradeja a bol jedným z administrátorov stránky venovanej Chalídovi Saídovi.
Práve smrť tohto mladého obchodníka, ktorý evidentne zomrel po vypočúvaní egyptskou tajnou políciou, odštartovala pád Mubarakovho režimu.
V pazúroch tajných sa ocitol aj sám Ghonim. Držali ho 11 dní a prepustili po domácom aj medzinárodnom tlaku.
Ghonim sa stal hviezdou, pozývali ho do západných televízií, zúčastňoval sa rokovaní s generálmi, čo prevzali moc po Mubarakovi.
Hovoril, že Západ preceňuje hrozbu Moslimského bratstva, ktoré sa spolu s aktivistami postaralo o Mubarakov odchod. Ghonimovi kritici hovoria, že on Moslimské bratstvo naopak podceňuje a príliš verí západnej demokracii, na ktorú nie je Egypt pripravený.
Slávny viac vonku
Ghonimov profil pre magazín Time napísal nositeľ Nobelovej ceny za mier Muhammad Baradej. Muž, ktorý má renomé v zahraničí, ale doma sú jeho šance na zvolenie za prezidenta mizivé.
Ghonim si rovnako ako Baradej užíva slávu viac vonku ako doma. Smutným osudom arabskej jari bude, ak sa ľudia ako Ghonim stanú maskotmi západnej snahy o demokratizáciu Blízkeho východu. Maskotmi bez vplyvu doma.
