Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom o 17:53.
Nemecké letiská v Berlíne, Hamburgu či Brémach opäť fungujú. Prach, ktorý má vo štvrtok prísť aj na Slovensko, v Čechách výpadky nespôsobil. Už nie je nebezpečný.
BERLÍN, BRATISLAVA. Obavy, že sa zopakuje minuloročný chaos v leteckej doprave, sa nenaplnili.
Prach z islandskej sopky Grínsvötn, ktorá vybuchla cez víkend, síce aj v stredu spôsobil výpadok stoviek letov najmä v Nemecku, no popoludní sa situácia dostala do normálu. Navyše, sopka už prestala chrliť popol.
Na Islande vybuchla sopka Grímsvötn a popolom obmedzila dopravu nad Európou.
Pozrite si fotogalériu >>
Vo štvrtok normálna prevádzka
Obmedzenie leteckej dopravy pocítili v stredu ešte tí, čo leteli z letísk či na letiská do severného Nemecka. Dopoludnia boli zatvorené letiská v Hamburgu, Brémach i v hlavnom meste Berlín.
Eurocontrol – európska organizácia pre letovú bezpečnosť a navigáciu – odhadla, že v stredu sa neuskutočnilo asi 700 letov. Deň predtým zrušili 500 letov, keď prach obmedzoval vzdušný priestor nad Škótskom a severným Anglickom. Vo štvrtok by sa letová prevádzka nad celou Európou mohla dostať do normálu.
Rozhodnutie nemeckých úradov zatvoriť niektoré letiská vyvolalo hnev letových prepravcov. Tí tvrdili, že Nemci sú zbytočne príliš opatrní a hustota a zloženie prachu nebola taká nebezpečná, aby mohla poškodiť lietadlá.
Na slovenských letiskách v Bratislave a Košiciach nedošlo k žiadnym odkladom, všetky lety v stredu odleteli a prileteli podľa rozpisu.
Keďže sopka už nechrlí nový popol, komplikácie môže spôsobiť iba oblak, ktorý už letí Európou. Jeho častice sú ťažšie ako tie, ktoré minulý rok chrlila sopka Eyjafjallajökull, je teda menej nebezpečný.
Nezvyčajný západ slnka
Aj preto napríklad mrak popola, ktorý doletel do Čiech, neobmedzil leteckú dopravu. Podobná situácia bola v Poľsku. Ako povedal pre Aktuálne.cz Petr Dvořák z Českého hydrometeorologického ústavu, popol mal včera večer spôsobiť akurát „nezvyčajne sfarbený západ slnka“.
Zvyšky mraku by vo štvrtok mali doletieť aj nad severné Slovensko. Nemali by nijako ovplyvniť prevádzku našich letísk.
Veľká časť prachu padne do mora
„Častice sopečného popola sú väčšie, preto idú rýchlejšie k zemi ,“ vysvetľuje JOZEF PECHO z Ústavu fyziky atmosféry Akádemie vied ČR.
Prečo sa popol z islandskej sopky dostane až k nám?
„V dôsledku prúdenia vzduchu okolo tlakovej níže, ktorej stred je momentálne nad Islandom, prevažuje v západnej Európe prenos vzduchu od severozápadu až západu. Časť sopečného materiálu tak nemá problém dostať sa až do Európy. Väčšia časť však ostáva nad Islandom a presúva sa vo väčších výškach nad Grónsko a Arktídu.“
Aký je rozdiel v porovnaní s minulým rokom?
„Eyjafjallajökull bola aktívna viac ako mesiac, avšak nemala takú razanciu. Chemické zloženie sopečného prachu z Grímsvötnu je tiež odlišné.“
V čom?
„Sopečný prach dosahuje v priemere väčšie rozmery, čo je lepšie aj pre leteckú dopravu. Väčšie častice rýchlejšie padajú, veľká časť z nich teda skončí v okolí Islandu a v Atlantickom oceáne. “
Tomáš Prokopčák
