Časť vlakov sa rušňovodičom zastaviť nepodarilo, nahradili ich vraj dobrovoľníci.
BRATISLAVA. Ďalší štrajk rušňovodičov nasledovať nemá. To je pre pasažierov po dnešku najdôležitejšia správa. Rozhádaní odborári a zástupcovia štátnych železníc sa dohodli aspoň na tomto po niekoľkých dňoch sporov a protichodných informácií, kto komu čo sľúbil a nesplnil.
„Akcia dopadla dobre. Bola trošku narušená, niektoré vlaky išli, ale sme spokojní,“ povedal za Federáciu strojvodcov Peter Dubovský. Sľub ministra dopravy Jána Figeľa, že sa s nimi budú šéfovia viac rozprávať, ich zatiaľ od ďalších štrajkov odradil.
Z ohlasovaných 246 osobných vlakov stálo 96, štyri boli diaľkové a ďalších 30 nákladných. Z Bratislavy počas štrajku nevyrazil ani jeden vlak, stáli aj v Dunajskej Strede. Z Košíc vlaky jazdili bez meškania.
Keď šéf Železničnej spoločnosti Pavel Kravec počas hodinového štrajku na Hlavnej stanici v Bratislave hovoril, že sa zapojilo iba 20 percent rušňovodičov, budovou sa ozývalo jedno hlásenie o meškaní vlaku za druhým.
Pripravení náhradníci Odhady vedenia spoločnosti sa napokon nepotvrdili, stáť ostalo 92 vlakov. Odborári s tým boli spokojní, no bolo to asi len 40 percent z vlakov v prevádzke.
Niektoré vlaky však nestáli len preto, že ich vedenie prevzali namiesto štrajkujúcich rušňovodičov inštruktori. Kravec odmietol, že by organizovali náhrady. Inštruktori zväčša jazdia so strojvodcami, ktorých zaúčajú.
„Ich povinnosťou je aj prevzatie vedenia rušňa, keď vidia, že môže nastať ohrozenie dopravy alebo neplnenie grafikonu. Nechali sme na inštruktorov, či budú považovať túto situáciu za neplnenie grafikonu,“ tvrdil riaditeľ.
Za Federáciu rušňovodičov hovoril Peter Dubovský niečo iné. „Je to trochu zneužitie tých ľudí, ale zakázať im, aby to urobili, sa nedá.“
Pre rušňovodičov to bol hektický deň. Ráno odborári na protest proti listu od Kraveca, ktorý dostali všetci rušňovodiči, a inštruktorom odišli z rokovania. Obe strany sa obviňovali z nátlaku. Najskôr mali nútiť odborári do štrajku kolegov, potom im v ňom mala firma brániť.
Kravec ohlasoval opatrenia, ako škody minimalizovať niekoľko dní. Časť strojvodcov nahradili, časť si to rozmyslela a stroje nezastavila alebo zo staníc odišli.
Odbory: tlak bol veľký „Zamestnávateľ vyvíjal obrovský tlak, aby štrajk prekazil. Nikto nepovedal priamo, že štrajkujúcich prepustí, ale naznačovali, že si to odnesú,“ povedal predseda košickej organizácie Marián Tomčko.
Medzi kľúčové požiadavky rušňovodičov patrí zjednotenie podmienok pre všetkých dopravcov. Zdá sa im, že súkromníci sú zvýhodňovaní na úkor štátnych firiem a treba ich dôsledne kontrolovať. Odborári ich podozrievajú, že nedodržiavajú pracovný čas.
„Nebránime sa konkurencii, len chceme pracovať v rovnakých podmienkach,“ povedal za Federáciu Peter Dubovský.
Popoludňajšie stretnutie s ministrom tesne pred štrajkom prinieslo dohodu. „Sľúbil nám, že sa zmení prístup k našej organizácii, ku všetkému budeme prizývaní a že budeme spolutvorcami vecí vo firme,“ povedal Peter Dubovský.
Štrajk preveruje súd, jeho legálnosť spochybnili Figeľ aj šéf Železničnej spoločnosti Pavel Kravec. „Prijatý program revitalizácie podľa nás nie je dôvodom na zákonný štrajk. Ak to bude potrebné, budeme výšku škôd vymáhať."
Ako prebiehal štrajk na Slovensku
Bratislava
Rušňovodič zrýchleného vlaku na bratislavskej hlavnej stanici pár minút pred odchodom tvrdil, že „v Pezinku určite budeme stáť“. Vlak napokon prišiel bez meškania až do Leopoldova. Na bratislavských Vinohradoch nastúpil inštruktor a rušňovodiča zastúpil. Počas štrajku však na perónoch Hlavnej stanice ostalo stáť všetkých osem vlakov, ktoré mali vyraziť. V piatok vždy plný vestibul bol takmer nepriechodný, cestujúci však čakali trpezlivo.
Zvolen
Inokedy plná stanica vo Zvolene bola prázdnejšia ako zvyčajne, chýr o štrajku ľudí presmeroval na inú dopravu. Rušňovodič vyrážajúci do Vrútok sa nedal prehovoriť od odborárov a so strojom počas štrajku vyrazil, vlak do Žiliny zasa za štrajkujúceho strojvodcu prebral inštruktor.
Košice
Cestujúci z Košíc ani nezbadali, že už beží štrajk. Dve minúty po jeho začiatku vyštartoval zo stanice rýchlik do Bratislavy, o pätnásť minút rýchlik do Popradu. „V regionálnej doprave sa nič strašné nestalo. Z diaľkových vlakov meškal jeden rýchlik. Rušňovodič sľúbil, že štrajkovať nebude, ale v Kraľovanoch zastal,“ povedal prednosta Správy riadenia a realizácie prevádzky ŽSR v Košiciach Zoltán Šimko. V Humennom stálo šesť súprav, v Poprade päť, v Prešove štyri, v Košiciach tri.
(trš, mp, jk, sen)
Štrajky u nás
Železničiari sa k najväčšiemu štrajku odhodlali v roku 2003. Vláda Mikuláša Dzurindu rozhodla o masívnom rušení dopravy na regionálnych tratiach a prepúšťaní. Železničiari vstúpili do štrajku v piatok ráno, doprava úplne zastala. Vlaky začali premávať až v pondelok večer, keď im súd nariadil štrajk prerušiť. V roku 2003 učitelia žiadali zachovanie systému odmeňovania. Jeden deň podľa odborárov protestovalo 92 percent materských, základných a stredných škôl. V roku 2006 štrajkovali lekári z viacerých nemocníc proti reforme vtedajšieho ministra Rudolfa Zajaca (ANO). V roku 2007 štrajkovali niekoľko dní pre nízku bezpečnosť dispečeri zo štátnych Letových prevádzkových služieb. Masívny odpor proti opatreniam vlády zorganizovali začiatkom minulého roka kamionisti. Niekoľkodňové blokády dopravných tepien vo viacerých mestách ukončil až ústupok premiéra Roberta Fica, ktorý súhlasil so znížením spotrebnej dane na naftu i odložením mýtneho spoplatnenia ciest I. triedy. Autodopravcovia sa k štrajku o niekoľko týždňov vrátili, prísne zasiahla polícia.
Autor: sen
Beata
Balogová
