BRATISLAVA. i kolkami.
Senát Najvyššieho súdu na svojom verejnom zasadnutí potvrdil pre obžalovaných - Miroslava Weizera, Vladimíra Mravka a rumunského Slováka Francisca Furica tresty 14 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne a Petrovi Reichovi 18-ročný trest odňatia slobody. Na tieto tresty ich v roku 2009 odsúdil Krajský súd (KS) v Bratislave. To, že kauza trvala tak dlho, spôsobili prieťahy v prípravných konaniach, keď prvostupňový súd vec vracal polícii na riadne došetrenie. NS uložil dnes Mravkovi aj trest prepadnutia veci - čiastky vo výške 13.800 eur. Obžalovaní do ústavu na výkon trestu nepôjdu, keďže rovnaký čas strávili v 90. rokoch vo väzbe.
Dnešné rozhodnutie okomentovali dvaja z prítomných obžalovaných s nevôľou. Podľa nich išlo o zinscenovanú kauzu, ktorá nebola políciou riadne došetrená a trvala veľmi dlho. Podľa jedného z nich "ide doslova o hnoj zo strany štátnych orgánov".
Napriek tomu, že do väzenia v súčasnosti nepôjdu, až teraz sa im tresty objavia v registri trestov s čím môžu mať problémy v zamestnaní. Okrem iného NS preto tak rozhodol, aby nemali nárok na odškodné.
Odvolanie voči verdiktu KS podali všetci štyria obžalovaní aj dozorujúci prokurátor, ktorý sa odvolal voči výroku o treste v prípade Mravka. Prokurátor žiadal, aby mu bol uložený trest prepadnutia veci - spomínanej čiastky vo výške 13.800 eur. Obžalovaní, ako aj ich právni zástupcovia, žiadali viackrát zastaviť trestné stíhanie s odkazom na "judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva s odkazom - pomalá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť".
V kauze podľa obžalovaných a ich právnych zástupcov išlo o vyprovokovanie zo strany štátnych orgánov a najmä vtedajších funkcionárov polície či Slovenskej informačnej služby (SIS). Do prípadu bol zainteresovaný bývalý šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) Jaroslav Svěchota. Kauzu mal vyprovokovať Ivan Nenza, ktorý vystupoval pod krycím menom Ivan Šimko a ktorý spolupracoval so SIS a políciou a bol v roku 1996 zavraždený. Figuroval aj v iných závažných prípadoch. Voči dnešnému rozhodnutiu NS nie je možné odvolanie. Právni zástupcovia obžalovaných však nevylučujú, že podajú ústavnú sťažnosť a obrátia sa na súd v Štrasburgu. Na pojednávaniach na KS pred približne dvoma - troma rokmi sa napríklad zistilo, že policajný vyšetrovací tím sídlil v priestoroch SIS.
Pôvodne boli obžalovaní prvostupňovým súdom. KS v Bratislave po 16 rokoch od činu ich uznal za vinných z trestného činu falšovania a pozmeňovania cenných papierov - vyrobili približne 91.000 kusov falzifikátov kolkov v nominálnej hodnote 1000 korún na federálne tisíckorunáčky. Kolky však už neboli platné a nebolo možné bežne okolkované tisíckorunáčky už niekde vymeniť. Obžalovaní ich podľa svojich výpovedí mali vyrobiť na bežnom kopírovacom stroji len na propagačné účely v zahraničí. Kolky nemali vysokú kvalitu.
V kauze figurovali okrajovo aj mená známych slovenských politikov, finančníkov či bývalých a súčasných príslušníkov bezpečnostných zložiek. Koncom júla 2009 napadla vec na odvolací Najvyšší súd (NS) SR. Príslušný senát študoval necelé dva roky rozsiahly spis k prípadu, ktorý má tisícky strán.
KS vyniesol 27. apríla 2009 spomínaný rozsudok po 16 rokoch od zadržania údajných páchateľov. Z obžalovaných si ho vtedy prišiel vypočuť len 43-ročný Mravka. Obvinení mali údajne v roku 1993 vyrobiť falzifikáty kolkov v nominálnej hodnote 33,19 eura (1000 Sk), a to najmenej 91.000 kusov. Bolo to v období, keď sa federálne tisíckorunáčky dali vymeniť už len na špeciálnu žiadosť v banke. Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaní sa podieľali na výrobe falošných kolkov, avšak toto konanie vyvolal vtedy už nebohý Jozef Nenza. Štyria obžalovaní si mali podľa verdiktu svoje tresty odsedieť vo väzení s najnižším stupňom stráženia. Petra Reicha okrem falšovania kolkov uznali za vinného aj z podvodu, ktorého sa mal dopustiť tým, že v máji 1993 vylákal z banky v Senici 5.000.000 Sk, ktoré potom nevrátil. Vtedy táto čiastka predstavovala vyše 173.000 amerických dolárov.
Senát KS pri vynesení trestu prihliadal na veľký časový odstup od spáchania skutku a použil aj priaznivejšiu trestnú kvalifikáciu Trestného zákona. Rozsudok nebol právoplatný, bezprostredne po vynesení verdiktu sa voči nemu odvolal obhajca Petra Reicha, ostaní vrátane prokurátora sa vyjadrili v zákonnej lehote. Preto sa kauzou musel dnes zaoberať ešte NS SR.
Medzi svedkami vypovedali okrem iných aj bývalý guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimír Masár a bývalý viceprezident Policajného zboru (PZ) SR z éry exministra vnútra Ľudovíta Hudeka, exriaditeľ SIS Mitro. V prípade okrajovo figurovali aj známe mená slovenských politikov, finančníkov a iných prominentov, napríklad expremiér Vladimír Mečiar, bývalý guvernér Českej národnej banky Josef Tošovský, exšéf kontrarozviedky SIS Svěchota, dokonca údajne neznámy juhoslovanský generál či ďalší slovenskí politici.
V kauze obvinili Petra Reicha, Vladimíra Mravka, Miroslava Weizera a rumunského Slováka Francisca Furica, ktorých obžaloba vinila podľa paragrafu 140 z falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov. V prípade figuroval ako obžalovaný aj spomínaný Jozef Nenza, alias Ivan Šimko, prezývaný aj ako farár, ktorého koncom júla 1996 zastrelili. Údajne mal s políciou spolupracovať a kvarteto dokonca udať. V kauze figurovalo meno bývalého, už nebohého spomínaného šéfa kontrarozviedky SIS Svěchotu, ktorého v minulosti vo svojich výpovediach viackrát spomenul Peter Reich a aj obžalovaný Miroslav Weizer. Exfunkcionár SIS údajne mal byť jedným z organizátorov celého prípadu.
Na jednom z pojednávaní pred senátom KS vypovedal aj jeden z bývalých vyšetrovateľov prípadu, ktorý priznal, že špeciálny vyšetrovací tím kriminalistov mal kanceláriu v jednej z budov SIS v Bratislave. Nevedel si však spomenúť, kto napokon nariadil, aby Jozef Nenza, alias Ivan Šimko, spolupracoval s tímom. Weizer odmietol obžalobu, uviedol, že poznal len jedného z obžalovaných. V prípade podľa jeho slov išlo o vyhotovenie nie falošných kolkov, ale o fotokópie plagátovou formou na reklamné účely. Na výrobu "týchto plagátikov" dostal on a Mravko zálohu 20.000 mariek a zákazku si od neho objednal Peter Reich.
