BRUSEL. Belgicko je aj rok po voľbách bez riadnej vlády.
Parlamentné voľby z 13. júna 2010 vo Flámsku vyhrala separatistická Nová flámska aliancia (N-VA) a vo Valónsku probelgická Socialistická strana a tieto dva politické subjekty sa už rok nedokážu dohodnúť na spoločnom vládnutí. Napriek tomu sa tohto cieľa stále nevzdávajú.
Predseda N-VA Bart De Wever v rozhovore pre pondelňajšie vydanie denníka De Standaard prirovnal koaličné rokovania k maratónu.
"Neviem, na akom kilometri sa teraz nachádzame, ale som si istý, že už v priebehu tohto leta potrebujeme výsledok," povedal.
Belgicko sa už v marci stalo svetovým rekordmanom medzi krajinami v počte dní bez vlády. Krajina predstihla dovtedajší rekord 289 dní bez centrálnej vlády, ktorý držal Irak.
Podľa politológa z Gentskej univerzity Carla Devosa sa však ukázalo, že absencia centrálnej vlády nie je až takým problémom, ako sa pôvodne predpokladalo.
"Naše regionálne vlády pracujú, úrady fungujú, naše hospodárstvo je tiež pomerne v dobrom stave," hovorí.
Podľa politológov sa stále ešte ani nečrtá politická dohoda medzi reprezentantmi holandsky hovoriacich Flámov, ktorí žiadajú väčšiu autonómiu, s frankofónnymi Valónmi.
Tí by naopak chceli zachovať súčasný stav, keďže sčasti žijú na úkor ekonomicky rozvinutejšieho Flámska.
Belgicko už od minuloročných volieb vedie prechodná vláda na čele s Yvesom Letermom. Práve jeho vláda minulý rok padla po tom, ako z päťčlennej koalície vystúpila kľúčová politická strana Open - Flámski liberálni demokrati (Open-VLD).
Odchodom z vlády protestovala proti tomu, že sa belgické valónske a flámske strany nedokázali dohodnúť na novom prerozdelení právomocí na predmestiach Bruselu.
