NEW YORK, BRATISLAVA. Terorizmus či šírenie jadrových zbraní svet chápe ako hrozbu pre mier, aj keď nikdy sa nestalo, že by zničili celé krajiny. Tak prečo nie globálne otepľovanie?
S takýmto emotívnym prejavom vystúpil pred Bezpečnostnou radou OSN Marcus Stephen, prezident Nauru. Jeho ostrovnému štátu hrozí, že po zvýšení hladiny oceánu zanikne. Na stretnutí hovoril v mene 14 krajín, ktoré sú v podobnej situácii.
Nové hrozby Ak bude čoraz menej vody, môžu vznikať vojny o ňu. Hladujúci ľudia, ktorí pre suchá prídu o obživu a vojnou nebudú mať čo stratiť. Klimatickí utečenci, ktorých vlasť bude neobývateľnou. Zdraženie potravín a následné násilné protesty.
Súcit nepomôže Posťažoval sa, že ľudia ohrození stúpajúcim oceánom sú už unavení z toho, že počúvajú len slová súcitu.
„Potvrďte to formálne tým, že uznáte klimatickú zmenu za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť,“ vyzval Bezpečnostnú radu OSN.
Uspel len čiastočne. Rezolúciu s týmto znením rada odmietla. Namiesto toho priajala vyhlásenie, podľa ktorého „vyjadruje obavy, že dlhodobé následky globálneho otepľovania by mohli zvýrazniť existujúce hrozby pre medzinárodný mier a bezpečnosť“. Klimatickú zmenu za hrozbu však neoznačila.
Okrem pomoci naučme ľudí žiť s prírodou, píše Peter Morvay.
Proti pôvodnému návrhu bola najmä ruská delegácia, ktorá má právo veta. Jej líder Vitalij Čurkin tvrdí, že táto téma nepatrí pred bezpečnostnú radu, ale na konferenciu OSN o zmene klímy. Najbližšia sa uskutoční v decembri.
Najmä európske krajiny a Spojené štáty s Rusmi nesúhlasia. Tvrdia, že je dostatok dôkazov, že klimatická zmena ohrozuje bezpečnosť.
Noví utečenci OSN napríklad pripomína, že 145 krajín sveta sa spolieha na vodu z riek, ktoré prechádzajú cez hranice štátov. Keď bude vody menej, môžu nastať pohraničné konflikty.
Ďalším problémom budú utečenci z krajín, ktoré sa pre otepľovanie stanú neobývateľnými. Napríklad zo zaplavených ostrovov, údolí rozvodnených riek či z vysušených oblastí. Nikto nevie, kam pôjdu.
Ako príklad sa spomínajú pakistanské záplavy spred roka či súčasné suchá a hladomor vo východnej Afrike. V oboch prípadoch katastrofa zasiahla viac ako desať miliónov ľudí a pribudlo množstvo utečencov.
Riaditeľ programu OSN pre životné prostredie Achim Steiner varuje, že podobných katastrof bude v budúcnosť čoraz viac.
