Advokát Tomáš Nielsen upozorňuje na politickú rovinu novely trestného zákona. Ustanovenie o tzv. jáchymovskej lži má podľa jeho slov politický kontext a môže byť zneužité v politickom boji. Je tiež otázne, či nie je v rozpore s Ústavou SR.
BRATISLAVA. Praktické využitie novely trestného zákona, ktorá od septembra umožňuje okrem popierania zločinov fašizmu trestať aj spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie režimov založených na komunistickej ideológii, môže byť komplikované a veľmi zložité.
Tvrdí to právnik Tomáš Nielsen z advokátskej kancelárie Nielsne Meinl s tým, že ustanovenie o tzv. jáchymovskej lži môže byť zneužité v politickom boji a je tiež otázne, či nie je v rozpore s Ústavou SR.
To, že novela trestného zákona bude postihovať prejavy extrémizmu a verejné ospravedlňovanie zločinov extrémistických hnutí a zločineckých režimov, je podľa advokáta chvályhodné. Nielsen však upozorňuje na politickú rovinu zákona.
"Takéto konkrétne vymedzenie ideológie v právnom predpise, ktorý má byť všeobecný, považujem za možné len v úplne výnimočných situáciách," domnieva sa.
"Úplne nesporne však ide o ustanovenia, ktoré majú politický kontext a ktoré môžu byť zneužiteľné v politickom boji," hovorí právnik, podľa ktorého jeho tvrdenie potvrdzujú aj zverejnené reakcie niektorých poslancov, ktorí síce pozmeňovaciemu návrhu vyjadrili podporu, súčasne však vyjadrili želanie, aby išlo o úpravu dočasnú.
Nielsen poukazuje na viacero výkladových problémov, s ktorými sa budú musieť vyrovnať orgány činné v trestnom konaní.
"Ako budú preukazovať, že určitý režim bol skutočne založený na komunistickej ideológii alebo či obvinená osoba v danej situácii skutočne konala s úmyslom popierať, ospravedlňovať, spochybňovať alebo schvaľovať zločin takéhoto režimu," pýta sa.
Problematické sú podľa jeho slov aj všeobecné časti zákona, ktoré odsudzujú len popieranie zločinov "hnutia", teda organizovaných skupín.
O fašistickej a komunistickej ideológii právna norma hovorí ako o "režimoch", teda ako o vládnych (mocenských) systémoch. "Znamená to teda, že zločiny režimu (založeného napríklad na tyranii niekoľkých osôb alebo na vláde určitej strany, ktorá nie je hnutím), ktorý násilím likviduje základné práva a slobody, ale nie je založený na predmetných ideológiách, popierať možno?" kladie si Nielsen ďalšiu otázku.
Navyše zákon nehovorí nič o nacizme, ktorý podľa právnika nie je možné podradiť pod pojem fašizmus.
Komunistické symboly alebo heslá, ktoré možno aj dnes vídavať na prvomájových demonštráciách, podľa advokáta týmto ustanovením postihnuteľné nie sú. Otázne ostáva, čo sa stane s internetovými stránkami, ktoré sa svojím obsahom ku komunizmu otvorene hlásia.
"Domnievam sa, že propagácia komunizmu ako takého nie je naplnením skutkovej podstaty diskutovaného trestného činu. Ak by išlo skutočne napríklad o popieranie zločinu, je otázne, koho by orgány činné v trestnom konaní považovali za páchateľa - v prípade internetového obsahu by takto zodpovednou osobou zrejme mohla byť najmä osoba, ktorá rozhodla o zverejnení obsahu. Samotný prevádzkovateľ stránok je zodpovedný iba v určitých prípadoch," konštatuje Nielsen.
Zásadnou otázkou ostáva posúdenie, či v danom prípade nie je aplikácia trestného zákona v rozpore so základným politickým právom na slobodu prejavu, ako je definované v článku 26 Ústavy SR.
"Osobne sa domnievam, že spravodlivé využitie daného ustanovenia Trestného zákona bude pre podobné prípady veľmi zložité," uzavrel právnik.
Novelu Trestného poriadku schválili poslanci 13. júla. Trestnú sadzbu v týchto prípadoch parlament stanovil na šesť mesiacov až tri roky.
