Nik z domácich nevie, prečo to Sovieti začiatkom šesťdesiatych rokov urobili. Do oblasti Barentsovho mora priviezli veľké, kráľovské kraby.
Nikdy predtým tam nežili a aj keď prvý transport v roku 1961 údajne prežilo len sedem zvierat, dnes sú problémom.
Nórska vláda sa ho pokúša vyriešiť šalamúnsky: kraby chce aj nechce.
Červený kráľovský krab Jeho rozpätie nôh môže dosiahnuť takmer dva metre. Pôvodne žil v Beringovom mori pri Kamčatke a Aljaške. Do Barentsovho mora ho v 60. rokoch priniesli Sovieti, aby pomohli svojim rybárom.
Loviť len desať ročne „Keď prví z našich rybárov začali tieto kraby nachádzať v sieťach, vláda povedala, že ich majú opatrne vybrať a vrátiť do mora,“ krúti hlavou Per. Je kapitánom lode, ktorá nás na lov morských kôrovcov vezie.
Motorový čln smeruje ku skalnej stene v jednom z fjordov kúsok od severonórskeho mestečka Kirkenes. „Vraj to bol ruský majetok, aj keď to chytili naši rybári v našich vodách.“
Kraby sú v oblasti invazívnym druhom a zároveň predátorom, ktorý požiera takmer všetko. Vrátanie ikier rýb, čím prekazí ich množenie.
Zároveň je však výnosným rybárskym artiklom a pochúťkou, ktorá zaujíma najmä reštaurácie v Japonsku či v Číne. Podávajú ho aj podniky v Bratislave.
Sú aj dvojmetrové exempláre Preto sa niektorí rybári krabom tešia. A iní ich nemôžu ani vystáť.
„Je to síce pekná vec,“ vysvetľuje Per. „No nemôžete ich ani premiestniť. Je to zločin – navyše na niektorých miestach vláda dovolí chytiť iba desať krabov ročne.“
Anton z Ruska sa medzičasom oblieka do skafandra. Divoké kráľovské kraby sa tu chytajú pod vodou, najmä ak to je divadlom pre turistov.
Tieto zvieratá však môžu narásť aj na viac než dva metre, obzvlášť v okolí Aljašky. A svojím pravým klepetom vám dokážu odcvaknúť prst.
Potápajú sa aj pri nule Potápač s dýchacím prístrojom na chrbte skáče do vody, ktorá má asi desať stupňov. Zvyčajne sa však potápa aj pri teplotách okolo nuly.
Anton Kalinin pochádza z Petrohradu a zrejme je najskúsenejším arktickým potápačom na svete. Býval dokonca členom ruského národného biatlonového tímu a potápal sa priamo na severnom póle.
Kraby pritom ležia na dne, kam klesnú po tom, ako ich tam stiahnu ich vlastné nohy. Po krátkej chvíli sa Anton s niekoľkými krabmi šplhá späť do lode.
Malé morské príšery, ktoré do oblasti prišli z Beringovho mora, drží opatrne.
„Keď sa to tak vezme, Nóri by tu tieto zvieratá nechceli mať,“ dodáva Per. Aj napriek tomu, že práve jemu dávajú prácu.
Cestu redaktora financuje veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva.
Autor: Z Kirkenes od nášho redaktora Tomáš Prokopčáka
