BRATISLAVA. Poslanci parlamentu budú opätovne rozhodovať o navýšení eurovalu a aj o rozšírení jeho kompetencií. Vláda Ivety Radičovej, ktorej poslanci v utorok pre euroval nevyslovili dôveru, v stredu opätovne schválila dodatok k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF).
Predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda v stredu uviedol, že podľa neho je možné, aby sa o eurovale v parlamente hlasovalo už vo štvrtok. Predseda strany Most-Híd a podpredseda parlamentu Béla Bugár ho doplnili, že nepredpokladajú, že by mohli byť kladené hlasovaniu nejaké prekážky.
Jediné Slovensko
Slovensko zatiaľ ako jediný člen eurozóny nepodporilo v parlamente schválenie zmien v eurovale. Navýšenie eurovalu ako aj rozšírenie jeho kompetencií by však v slovenskom parlamente mohlo ešte tento týždeň prejsť.
Podporu eurovalu v stredu deklaroval aj predseda opozičného Smeru Robert Fico. Ten však hlasovanie podmienil predchádzajúcim schválením ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. Predčasné parlamentné voľby by podľa neho mali byť 10. marca 2012.
Kabinet Ivety Radičovej schválil v stredu úplne identický návrh, aký v utorok parlament odmietol. Vláda schválila nový dodatok k rámcovej zmluve o eurovale prvýkrát 7. septembra. Nový dodatok zahŕňa aj zmeny, ktoré boli súčasťou prvého dodatku. Ten však nebol plne ratifikovaný. Pôvodný dodatok k rámcovej zmluve sa pritom týkal najmä navýšenia kapacity eurovalu. Slovenské záruky v rámci EFSF sa podľa neho mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur.
Úroveň záruk v systéme sa má celkovo zvýšiť zo 440 mld. eur až na 779 mld. eur. Dôvodom je zabezpečenie efektívnej kapacity eurovalu na pôvodne zamýšľanej úrovni 440 mld. eur, ktorá nebola dosiahnutá kvôli tomu, že niektoré štáty zapojené do systému nedosahovali najvyšší rating AAA.
Nový dodatok
Na zabezpečenie vykonateľnosti navýšenia kapacity eurovalu je na Slovensku potrebné schváliť aj novelu zákona o špecifických štátnych zárukách.
Nový dodatok zavádza okrem toho nástroje na zvýšenie jeho flexibility, na ktorých sa dohodli európski lídri koncom júla tohto roka. A to napríklad univerzálny inštitút Dohody o finančnej pomoci, ktorá nahradí doterajšiu Dohodu o úvere vzhľadom k tomu, že poskytovanie úverov už nebude jediným prostriedkom poskytovania finančnej pomoci.
"Pomoc sa bude poskytovať prostredníctvom predbežných nástrojov aj štátom eurozóny, ktoré sú relatívne zdravé a ktoré potrebujú pomôcť refinancovať svoj dlh bez toho, aby sa podlomila dôvera v trh," konštatuje sa v návrhu.
Dodatkom sa tak rozšíri možnosť Európskeho finančného stabilizačného nástroja, teda eurovalu, poskytovať úverové linky aj týmto relatívne zdravým štátom, ďalej sa zavedie možnosť rekapitalizácie finančných inštitúcií členského štátu eurozóny prostredníctvom úveru čerpaného v mene vlády takéhoto členského štátu, nákupu dlhopisov na sekundárnych trhoch na základe analýzy Európskej centrálnej banky alebo prostredníctvom nákupu dlhopisov na primárnych trhoch.
