BRATISLAVA. Funkčné obdobie súčasného parlamentu sa skráti o viac ako dva roky. Poslanci dnes na návrh vlády 143 hlasmi rozhodli, že predčasné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.
Proti predčasným voľbám hlasovali len Peter Zajac, Ondrej Dostál a Peter Osuský (všetci OKS). Richard Sulík, Natália Blahová (obaja SaS), Ján Slota (SNS) a Ľubomír Vážny (Smer) na hlasovaní chýbali. Výsledok hlasovania prijali poslanci pokojne a bez emócií.
Vláda pristúpila k skráteniu volebného obdobia výmenou za podporu najväčšej parlamentnej strany pri schvaľovaní dočasného eurovalu v parlamente.
Na jeho schválenie je potrebných minimálne 76 hlasov. Stranám vládnej koalície sa ich však v utorok (11.10.) nepodarilo získať. Chýbali im hlasy poslancov SaS, trojice z OKS a z hnutia Obyčajní ľudia.
V histórii samostatnej SR boli predčasné parlamentné voľby dvakrát. Naposledy to bolo v júni 2006.
Dôvodom sa stal odmietavý postoj vtedy koaličnej SDKÚ voči predloženiu a podpisu zmluvy o výhrade vo svedomí. KDH na to reagovalo odchodom z vtedajšej koalície. Celonárodné hlasovanie následne vyhral Smer, ktorý zostavil vládu s HZDS a SNS.
Od roku 1992 viedol štát vo funkcii predsedu vlády predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimír Mečiar. V marci 1994, keď v Národnej rade predniesol prezident Michal Kováč Správu o stave republiky, poslanci NR SR vláde vyslovili nedôveru.
Prezident Michal Kováč vymenoval 16. marca novú koaličnú vládu s premiérom Jozefom Moravčíkom. Vládna koalícia bola zložená z KDH, SDĽ a DEUS. 17. marca 1994 schválila NR SR zákon o predčasných voľbách.
Voľby na Slovensku
30. septembra a 1. októbra 1994 - V prvých voľbách do NR SR po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky vyhrala koalícia Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Roľníckej strany Slovenska (RSS) so ziskom 34,93% platných voličských hlasov. Spoločná voľba získala 10,41% a Maďarská koalícia 10,18%. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) získalo 10,08%, Demokratická únia Slovenska (DÚS) 8,57%, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 7,34% a SNS 5,40. Predsedovia HZDS, RSS, ZRS a SNS - Vladimír Mečiar, Pavel Delinga, Ján Ľupták a Ján Slota podpísali 11. decembra 1984 koaličnú dohodu a prezident Michal Kováč vymenoval 13. decembra 1994 novú vládu SR, ktorej predsedom sa stal Mečiar. Post predsedu NR SR obsadil Ivan Gašparovič (HZDS).
25. a 26. septembra 1998 - Riadne parlamentné voľby na jeseň 1998 vyhral opäť Vladimír Mečiar, no vládu zostavil predseda Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláš Dzurinda. Mečiarovo HZDS získalo 27%, Dzurindova SDK 26,33%, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) 14,66%, Strana maďarskej koalície (SMK) 9,12%, SNS 9,07% a Strana občianskeho porozumenia (SOP) 8,01%. Predseda parlamentu a zastupujúci prezident Jozef Migaš (SDĽ) 30. októbra 1998 vymenoval koaličnú vládu na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom. Vládu vytvorila štvorkoalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP.
20. a 21. septembra 2002 - HZDS Vladimíra Mečiara uspelo aj vo voľbách do NR SR v roku 2002. Voliči dali HZDS 19,50% hlasov. Druhá skončila so ziskom 15,09% Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Smer so ziskom 13,46% obsadil tretie miesto. Stranu maďarskej koalície (SMK) podporilo 11,16% voličov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 8,25% a Alianciu nového občana (ANO) 8,01%. Do parlamentu sa dostala ešte Komunistická strana Slovenska (KSS) s 6,32-percentnou podporou. 8. októbra podpísali Koaličnú zmluvu predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko. Prezident Rudolf Schuster vymenoval druhú vládu Mikuláša Dzurindu 16. októbra 2002. Predsedom NR SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).
17. júna 2006 - Štvrté parlamentné voľby od vzniku SR so ziskom 29,14% platných hlasov voličov vyhrala strana Smer. Na druhom mieste sa umiestnila s 18,35% Slovenská demokratická a kresťanská únia-Demokratická strana (SDKÚ) a tretia bola s 11,73% Slovenská národná strana (SNS). Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR prekročili aj SMK (11,68%), HZDS (8,79%) a KDH (8,31%). Prezident Ivan Gašparovič poveril 20. júna lídra Smeru Roberta Fica zostavením vlády. 2. júla Koaličnú dohodu predseda strany Smer Robert Fico, predseda HZDS Vladimír Mečiar a predseda SNS Ján Slota. 4. júla 2006 prezident Ivan Gašparovič vymenoval novú vládu na čele s Robertom Ficom. Funkciu predsedu NR SR obsadil Pavol Paška (Smer).
13. júna 2010 - Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,79% platných hlasov voličov. Na druhom mieste sa umiestnila s 15,42% SDKÚ-DS a tretia je so ziskom 12,14% platných hlasov strana Sloboda a solidarita (SaS). Do parlamentu posunulo 8,52% platných voličských hlasov KDH a 8,12% stranu Most -Híd. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR tesne prekročila SNS so ziskom 5,07%. Do NR SR sa nedostala SMK (4,33%) a ĽS-HZDS (4,32%). Koaličnú dohodu podpísali 6. júla 2010 strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. Premiérkou SR sa stala Iveta Radičová a predsedom parlamentu predseda strany SaS Richard Sulík.
(sita)
