Premiéra scénickej prezentácie hry sa konala 9. marca tohto roku. Predstavenie vzniklo v rámci projektu Mestského divadla v Žiline, vďaka ktorému uviedli štyri inscenované prezentácie jednotlivých hier autorov V4 v slovenskej premiére.
Mačacie schody je komorná psychologická dráma so správnou dávkou humoru, irónie, tragiky, ale aj melodrámy. Groteskný príbeh dvoch žien bojujúcich o jedného muža dostáva úplne novú dimenziu tým, že postavy Gity a Žofky stvárnili herci Ján Dobrík a Peter Brajerčík. Inscenáciu režijne pripravil ich kolega, herec Mestského divadla v Žiline GABRIEL TÓTH.
V divadlách na Slovensku sa v posledných rokoch z maďarských dramatikov objavuje predovšetkým György Spiró, najmä hrou Prach. Stačí si spomenúť na inscenácie v Činohre štátneho divadla v Košiciach, v Jókaiho divadle v Komárne, alebo v Štúdiu L+S v Bratislave. Meno maďarskej dramatičky Katalin Thuróczy nie je až také známe pred slovenským obecenstvom. Predsa ste si vybrali jednu z jej hier, Mačacie schody.
V okamihu, keď mi umelecký šéf Mestského divadla v Žiline, Eduad Kudláč povedal, že by so mnou rátal akoby režisérom jednej štúdiovej inscenácie, musel som si hlbšie preštudovať súčasnú maďarskú dramatiku. Jediná jeho prosba bola, aby to bolo hra s menším počtom postáv.
Z tých 20 - 25 hier, ktoré sa mi podarilo za pár dní prečítať, sa mi najviac páčili tri. Už z týchto troch boli dve od Katalin Thuróczy, čo už niečo predznačovalo. Prvý bol Valčík As dur, druhou hrou boli Mačacie schody, ktoré som si napokon aj vybral.
Katalin Thuróczy vyšli v Čechách už dve knihy, výber poviedok pod názvom Smrt V.I. a výber drám Diagnóza: Divadlo, ktorý obsahuje aj Mačacie schody, ale v slovenčine zatiaľ nevyšla ani jedna jej hra. Ako teda vznikol slovenský preklad?
Autorom prekladu som ja. Pracoval som podľa maďarského originálu aj podľa českého prekladu Andrása Halásza. K pravde však patrí, že ide o inscenačný preklad, čo znamená, že nie je preložená celá hra. Rovnako gramatické a štylistické korektúry sa udiali iba na tej časti textu, ktorú možno vidieť a počuť v inscenácii Mestského divadla v Žiline.
Napriek tomu, že ste hercom, podujali ste sa režijne pripraviť túto hru. Ako k tomu došlo? Prečo vás popri herectve láka aj réžia?
Netajím sa tým, že mám režisérske ambície, aj keď som na VŠMU skončil herectvo a nie réžiu. Avšak k réžii ma zaviedla najmä myšlienka dozvedieť sa a naučiť sa ešte viac o hereckej práci, o hereckých technikách. Zatiaľ mám za sebou ako režisér inscenáciu Ľadový kvet od nórskeho autora Terjeho Nordbyho, ktorá mala premiéru pred dvoma rokmi v Arteatre v Bratislave. Inscenácia Mačacie schody je súčasťou menšieho cyklu v rámci Mestského divadla v Žiline. V tejto sezóne sa uviedli štyri inscenácie, respektíve inscenované prezentácie, keďže toto je ich oficiálne zaradenie. Bola to hra poľského dramatika Ingmara Villqista Taká fajn baba ako ty v réžii Adriany Totikovej, slovenská hra Babyboom z pera Zuzany Ferenczovej a český text Ako v sistrách lístia svist Ivy Klestilovej, a jedna maďarská súčasná hra. Je to ambiciózny projekt a dobrý dramaturgický ťah od vedenia divadla. Ja som mal tú česť ujať sa maďarskej časti tohto cyklu, možno preto, že sám som maďarskej národnosti.
Do akej miery je predstavenie Mačacie schody inscenované čítanie a do akej miery plnokrvné predstavenie?
Ja považujem Mačacie schody v Mestskom divadle za plnohodnotné predstavenie, za ucelený tvar. Herci texty nečítajú a napriek kratšiemu skúšobnému obdobiu sa naplno ujali svojej roli, takže som veľmi spokojný.
Aká bola spolupráca s Mestským divadlom Žilina? Aké boli reakcie hercov, vedenia divadla na túto hru?
Spolupráca s MDŽ bolo bezproblémové, už tu všetkých poznám. Navyše som si užíval úplnú dôveru hercov aj vedenia v mojich režisérskych rozhodnutiach.
Jedným z novátorských riešení v réžii hry Mačacie schody je, že postavy pôvodne napísané pre ženy hrajú dvaja chlapi. Aké ciele ste sledovali pri tejto zámene?
Chceli sme dať ešte niečo navyše k hre, ktorá samozrejme aj tak fantasticky napísaná. Myšlienka toho, aby ženské postavy hrali chlapi prišla náhodne, ale hneď sme vedeli to je tá správna cesta. Začala nám pracovať fantázia, ponúkali sa nám zrazu viaceré možnosti. Povedali sme si, že sa budeme vyvarovať nejakej karikatúry, nejakému bulvárnemu prístupu. Problém, ktorý hra opisuje, je príliš hlboký, než aby sme to znevážili. Príbeh je o dvoch ženách, ktoré bezhlavo bojujú o toho istého muža. O muža, ktorý si neváži ani jednu z nich, napriek tomu sú ženy ochotné o neho bojovať všetkými silami. Tento muž sa v hre neobjavuje, iba sa o ňom rozpráva. Chceli sme ukázať mužský pohľad na túto ženskú problematiku, na tento ženský svet, v ktorom ako ústredná postava sa objavuje práve muž. Ako to označil prekladateľ Katalin Thuróczy do češtiny, András Halász, je to taký príjemný „double-twist“, teda „dvojitý zvrat“.
Autorka hry Katalin Thuróczy sama prišla na premiéru hry. Ako reagovala na fakt, že postavy, ktoré pôvodne napísala pre ženy, hrali dvaja muži?
Po premiére sa nám priznala, že mala veľké obavy, ako to dopadne. Hlavne sa bála, aby to celé neskĺzlo do lacného prevedenia. Nakoniec nám gratulovala k inscenácii, že sa nám to podarilo udržať v správnej miere, a napriek tomu, že slovenskému textu nerozumela, podľa reakcii divákov a podľa toho čo videla na javisku usúdila, že sa nám podarilo udržať tempo celej hry, rytmus zmeny nálad postáv ako aj jednotlivých situácii, a tým udržať správne napätie.
Katalin Thuróczy (1948, Budapešť)
je maďarská spisovateľka, dramatička a novinárka. Po skončení štúdia pracovala v rôznych budapeštianskych divadlách – Národné divadlo v Budapešti, Divadlo Józsefa Katonu, Nové divadlo – ako asistentka réžie.
Od roku 1996 je dramaturgičkou Národného divadla v Pécsi.
Píše predovšetkým divadelné hry a filmové scenáre.
Autor: Margit Garajszki
