Prinášajú netradičný pohľad na jednu z najpopulárnejších dovolenkových destinácií Afriky – Keňu, ktorá je zároveň prioritnou krajinou, kam smeruje rozvojová pomoc zo Slovenska.
Fotografické duo halanovalaurinc. strávilo v Keni šesť týždňov a navštívilo šestnásť projektov siedmich slovenských organizácií, ktoré tu pôsobia. Hlavnou myšlienkou projektu bolo priniesť fotografické svedectvo nielen o práci Slovákov, ale aj o problémoch a živote miestnych obyvateľov.
„Uvedomujeme si, že téma rozvojovej spolupráce a jej financovania môže byť vnímaná kontroverzne. Je nepopierateľné, že africký maratón k dosiahnutiu štandardu vyspelých krajín je podmienený vysokou politikou, lobbingom nadnárodných korporácií a v konečnom dôsledku aj nie vždy najefektívnejším využitím financií, spôsobené veľkou mierou korupcie v týchto krajinách. Snažili sme sa nájsť spôsob ako zobraziť na jednej strane problémy s ktorými krajina zápasí a na strane druhej každodennú prácu Slovákov v teréne. Ich snaha a nasadenie boli našou veľkou inšpiráciou,“ hovorí jeden z autorov Daniel Laurinc.
Výstavu fotografií o tom, čo Slováci v Keni robia si do konca mája môžete pozrieť na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. V júni sa presunie do Banskej Bystrice, v júli ju uvidia v Košiciach, odtiaľ poputuje do Žiliny, od polovice augusta ju uvidíte v Nitre a následne v septembri sa predstaví v Lučenci. 17. októbra sa vráti do Bratislavy na Dni rozvojovej spolupráce v Starej tržnici.
Obaja fotografi sú študenti fotografie na Institute tvůrčí fotografie v Opave. Projekt pripravovali viac ako rok a jeho výsledky si okrem putovných výstav môžete pozrieť aj na facebookovej stránke.
Slovensko ako členská krajina Únie každoročne prispieva na podporu rozvojových krajín.
Jednou z prioritných krajín kam táto pomoc smeruje je Keňa.
V hlavnom meste Nairobi žije viac ako 3 milióny ľudí, z toho asi len 500-tisíc mimo slumov.
Keňa je krajinou s najrýchlejšie rastúcou ekonomikou východného pobrežia Afriky.
Pláže s bielym pieskom, safari, vytrvalí maratónski bežci. Takto vidia Keňu mnohí Slováci. Realita miestnych obyvateľov je však na míle vzdialená obrázkom z katalógov cestovných kancelárií.
Keňa je krajinou mnohých kontrastov. Centrum hlavného mesta Nairobi s mrakodrapmi a manažérmi v oblekoch vytvára dojem modernej metropoly. Na druhej strane však toto mesto bojuje s mnohými problémami ako nevybudované cesty, či nefungujúca infraštruktúra.
Jedným z najväčším problémov Nairobi je Kibera. Je to najväčší slum Afriky. Na rozlohe 2,5 km2 tu žije 1,5 milióna ľudí.
Podobne ako všetky slumy na svete aj v Kibere žije veľký počet detí ulice. Viacero projektov zo Slovenska je zameraných na ich resocializáciu.
Keňa podobne ako aj iné africké štáty je poznačená silným vplyvom náboženstva. Rozšírené sú tu najmä rôzne deriváty kresťanstva, ktoré častokrát zneužívajú nevzdelané obyvateľstvo.
Rôzne náboženské sekty a protestantské cirkvy tu majú veľkú popularitu, čo potvrdzuje aj fakt, že sa k nim hlási 45% populácie. Katolíkov je v krajine 33%.
Krajina čelí aj množstvu chorôb akými sú malária; týfus; ale aj HIV/AIDS, ktorým trpí 9% celkovej populácie.
Viacero slovenských projektov je sústredených vo vidieckych oblastiach. Sú zamerané na podporu alternatívnych zdrojov obživy miestnych komunít, aby nemuseli odchádzať za prácou do miest.
Pobrežie Indického oceánu pokrýva významný ekosystném mangrovníkových pralesov. V tejto oblasti sa projekty zo Slovenska zameriavajú na jeho ochranu.
Alternatívnym zdrojom príjmu pre vidiecke komunity je aj farmárčenie, chov hydiny alebo včiel.
Vzdelanie je najväčšia investícia do rozvojovej krajiny. Aj preto sa jej vo viacerých formách venuje väčšina slovenských mimovládnych organizácií.
Počítačové vybavenie a internet na školách je v dnešnom svete nevyhnutnosťou. Zvyšovanie počítačovej gramotnosti patrí k aktivitám, ktorým sa slovenské organizácie v Keni venujú.
Krajina dlhodobo bojuje s rýchlo rastúcou populačnou krivkou. Školstvo je však kapacitne poddimenzované a len veľmi pomaly reaguje na zvyšujúci sa počet detí, ktoré potrebujú adekvátne vzdelanie.
Na druhej strane patria deti k najohrozenejšej skupine obyvateľstva. V slume Kibera až polovicu obyvateľov tvoria deti do 15 rokov. Podľa štatistík tu však každé piate dieťa zomrie skôr ako dovŕši piaty rok života. Kibera je tak miestom s najväčšou detskou úmrtnosťou na svete.
Jedným z najpálčivejších problémov krajiny je vysoký výskyt HIV/AIDS. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie tu epidémia tohto ochorenia v 90-tych rokoch zanechala viac ako 1,5 milióna sirôt.
Slováci sa v Keni venujú aj terénnej sociálnej práci a zdravotnej starostlivosti.
Keňa dnes patrí k najpopulárnejším dovolenkovým destináciám v Afrike. Dobré meno kenského turizmu však očierňuje pobrežie Indického oceánu. Vo veľkom tu totiž funguje sexturizmus. Obstarožné európske dámy a páni si tu osviežujú pamäť na svoje zlaté roky.
Najviac slovenských projektov sa zameriava na vzdelávanie. Je to budúcnosť nielen tejto krajiny.
Základné a stredné školy sú v Keni zadarmo. Pred nástupom do školy však deti musia mať kúpenú uniformu, topánky a učebnice, čo je pre mnohé rodiny taká finančná záťaž, že dieťa do školy jednoducho nedajú.
Keňa je jednou z krajín, ktorá dostáva najviac dotácií v rámci rozvojovej pomoci. V minulosti dokonca svetové veľmoci podporovali kenský štátny rozpočet, čo miestami vyzeralo, ako keby Keňanom spadla pomoc z neba. Tento systém pomoci sa ukázal byť neefektívny a v súčasnosti sa už nerealizuje.
Keňa má dnes aj neprehliadnuteľnú nastupujúcu generáciu. V auguste 2012 sa v Nairobi uskutočnila prvá TEDx konferencia, kde mladí Keňania predstavili svoje zaujímavé projekty.
Krajina prišla za posledné roky o polovicu rovníkových pralesov, ktoré dnes zaberajú len 6% jej celkovej rozlohy. Slováci sa tu sústreďujú aj na obnovu týchto jedinečných ekosystémov.
Typickým kenským jedlom je ugali - placka z ryžovej múky. Kombinuje sa so sukuma wiki, čo sú dusené kelové listy. Pre mnohých Keňanov je to každodenná strava.
Napriek tomu, že školský systém v Keni prešiel za posledné roky mnohými zmenami, stále má svoje rezervy a množstvo otázok, ktoré musí zodpovedať. Adekvátne vzdelanie je totiž pre nastupujúcu generáciu nevyhnutné.
Nielen Kibera, ale slumy všeobecne predstavujú rastúci globálny problém. Podľa odhadov OSN bude do roku 2030 bývať v slumoch každý štvrtý obyvateľ našej planéty.
Keňa pred pár rokmi predstavila Víziu 2030. Ide o program napredovania, ktorý si za cieľ dáva celkovú zmenu usporiadania spoločnosti. Či sa im podarí svoje ciele dosiahnuť, ukáže len čas.
Autor: Daniel Laurinc
