Iráncov trápi ťažká ekonomická situácia. Nový prezident sa pokúsi zabojovať so sankciami. Prezidenta Hassana Ruháního uviedol do funkcie ajatolláh.
Agentúrny materiál sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.
TEHERÁN, BRATISLAVA. Iránsky prezident Hassan Ruhání sa v nedeľu oficiálne ujal úradu. Nahradí kontroverzného Mahmúda Ahmadínedžáda, ktorý narobil Iránu ekonomické aj zahraničnopolitické problémy.
Preto sú očakávania smerom k Ruhánímu vysoké. „Pred júnovými voľbami si ľudia hovorili, že hocikto bude lepší ako Ahmadínedžád. Teraz čakajú, že Ruhání aj urobí aspoň malé zmeny,“ povedal Hlasu Ameriky nemenovaný obyvateľ Teheránu.
Umiernený klerik
Šesťdesiatštyriročný klerik sa považuje za umierneného predstaviteľa iránskeho režimu, ale netreba tiež zabúdať, že dlhé roky pôsobil v jeho centre. Nie je pravým outsiderom, aj keď je pružnejší ako jeho predchodca.
Pred inauguráciou ho ešte do úradu uviedol najvyšší duchovný líder krajiny ajatolláh Chameneí.
Bez jeho súhlasu by nebol ani kandidátom na funkciu a jeho názory budú vážne ovplyvňovať Ruháního prezidentovanie. Ajatolláh je skutočným vládcom krajiny spolu s Revolučnou gardou.
Hoci Ruhání má umiernenejší slovník ako jeho predchodca, nedá sa očakávať, že by zmenil iránsku nukleárnu politiku.
Ako bývalý jadrový vyjednávač je presvedčený, že Irán má právo na jadrový program. Pravdepodobne nebude zastávať také tvrdohlavé postoje ako Ahmadínedžád, ale neočakáva sa žiaden prielom.
Test
Iránski reformisti, ktorí v prezidentovi vidia istú nádej, tvrdia, že jeho prvým testom bude to, či sa postará o to, aby sa z domáceho väzenia dostali proreformní politici Mir Husajn Musáví a Mehdi Karúbí.
Ruhání to spomenul v predvolebnej kampani, ale ťažšie to bude vykonať vo funkcii prezidenta, keď je v parlamente plno konzervatívcov a zástancov tvrdej línie.
Iránci však čakajú hlavne na to, ako sa vyrovná s obrovskými ekonomickými problémami.
Ahmadínedžádova ekonomická politika spojená so sankciami narobili veľa škody. Denník Washington Post nedávno napísal, že hospodárske problémy Iránu sú oveľa hlbšie, ako priznáva vedenie krajiny.
Napríklad inflácia nedosahuje 30, ale až 45 percent.
Iránski aj západní analytici novinám povedali, že jedinou cestou na zlepšenie situácie je poľavenie sankcií. To
však predpokladá ústupky zo strany Iránu. Úplne prvou úlohou Ruháního tak bude presvedčiť ajatolláha, že je čas vyjednať ich zrušenie.
Nový prezident si ťažkú situáciu uvedomuje. „Ľudia volajú po zmene a zlepšení životnej úrovne,“ citoval Ruháního americký denník New York Times. So sankciami to pôjde ťažko.