BRATISLAVA. „Iránske orgány potrebujú preveriť niektoré ďalšie podozrenia,“ vysvetľoval v nedeľu premiér Robert Fico, prečo Irán zatiaľ prepustil len šiestich z ôsmich paraglajdistov, ktorých väznil pre podozrenie zo špionáže.
Nič bližšie k tomu nechcel povedať. Dodal len, že rokovania o ich vydaní ďalej pokračujú. „Vyvinieme všetky možné aktivity, aby sa čoskoro vrátili na územie Slovenska.“
Problémom podľa zistení SME môže byť profesia jedného z dvojice zadržiavaných Pavla Šeligu, ktorý je jadrovým fyzikom. Práve pre svoj jadrový program je Irán dlhodobo pod drobnohľadom USA a Únie.
Slovákov z klubu paraglajdingu v máji zadržali pre podozrenie z fotenia a nakrúcania jadrových objektov.
Posledným väzňom, ktorý zatiaľ zostáva so Šeligom v Iráne, je profesionálny kameraman Marek Stolarčík.
Úspešný absolvent
Paraglajdisti
skupina vycestovala do Iránu začiatkom mája,
zatkli ich po 20. máji, následne sa začali rokovania o ich vydaní na Slovensko,
šiesti paraglajdisti sa vrátili domov v nedeľu,
dvoch Irán zadržiava ďalej,
diplomacia tvrdí, že má plán, ako ich dostať späť.
Šeliga je absolventom Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Potvrdil to jeho riaditeľ Vladimír Slugeň. „Skončil u nás asi pred dvomi rokmi.“ Viac o tom nechcel hovoriť.
V záverečnej práci sa Šeliga venoval problematike korózie potrubí v jadrových elektrárňach, čo z hľadiska prípadného vyzvedania informácií nie je veľmi atraktívna téma.
V súčasnosti pracuje vo firme, ktorá sa zaoberá projektovaním bezpečnostných systémov pre oblasť jadrovej energetiky. Ide o pobočku nemeckej spoločnosti so sídlom v Bratislave.
Jej vedenie si včera otázky najskôr vyžiadalo emailom. Stanovisko k prípadu do redakčnej uzávierky neposkytli.
Redakcia sa v pondelok pokúsila spojiť aj s prepustenými členmi iránskej výpravy, telefóny však nedvíhali a na odkazy nereagovali.
Iránsky urán
Slovákov zatkli neďaleko tretieho najväčšieho mesta krajiny Isfahán, kde sú zariadenia na spracovanie a obohacovanie uránu.
Fotografovanie týchto objektov je v krajine zakázané a za špionáž hrozí až trest smrti.
Rokovania o ďalšom postupe pri vyjednávaní s iránskou stranou pokračovali aj v pondelok. Diplomacia však o nich priebežné informácie neposkytuje.
Kedy by mohli prepustiť Šeligu a Stolarčíka, zatiaľ nie je známe.
Zo strechy sveta
Paraglajdisti akékoľvek podozrenia zo špionáže odmietajú. V Iráne chceli nakrútiť zo svojej výpravy dokumentárny film.
Jeden z prepustených Ladislav Frigo v nedeľu vysvetľoval, že fotografovali z výšky viac ako 2300 metrov, čo podľa ich informácií malo byť povolené.
Zážitky z expedície aj s fotografiami priebežne zverejňovali na internete. O ceste na ňom informovali vopred.
Iránskej strane sa nepáčilo ani to, že mali so sebou vysielačky, satelitné telefóny a navigačné prístroje, čo patrí k bežnej výbave paraglajdistov.
Dokumenty zo svojich dobrodružných výjazdov nakrúcali paraglajdisti aj v minulosti. Vlani na festivaloch predstavili úspešný film P.E.S na streche sveta, ktorý nakrútili v Himalájach.
Prečítajte si rozhovor:
Exminister Kukan: Iránu asi dlhujeme zhovievavosť
SIS ich sleduje
Irán je jednou z mála krajín, ktoré tajná služba spomína v správe o svojej činnosti.
BRATISLAVA. „Vyjednávanie bolo vzhľadom na povahu podozrení zložité, no na druhej strane korektné.“ Tak komentoval úlohu SIS pri rokovaní s Iránom jej hovorca Branislav Zvara.
Aktivity SIS v kauze paraglajdistov zadržaných v Iráne ocenil premiér Robert Fico.
Či sa tajná služba podieľala na riešení problému aj účasťou svojich ľudí priamo v Iráne, nechcel Zvara povedať. Ani to, či využila spoluprácu s tajnými službami partnerských krajín.
Rokovania s iránskou diplomaciou viedol podľa Fica od mája špeciálny tím zložený z pracovníkov SIS a ministerstva zahraničných vecí.
Ďalší postup pri vyjednávaní môže ovplyvniť aj aktuálny konflikt v Sýrii, kde USA pripravujú vojenskú akciu. Irán stojí na strane Sýrie.
V poslednej zverejnenej správe za rok 2011 tajná služba píše, že vývoj v Iráne sledovala najmä „v kontexte jeho jadrového programu“.
Spolupráca Iránu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu sa v hodnotenom období zo strany SIS považovala za netransparentnú a nedostatočnú.
„Irán pre nerešpektovanie požiadaviek medzinárodného spoločenstva na zastavenie jadrového programu a záverov hodnotiacej správy MAAE o iránskom jadrovom programe čelil pritvrdzujúcim sa bilaterálnym sankciám,“ konštatuje dokument.
K tejto problematike má blízko aj súčasný riaditeľ SIS Ján Valko, ktorý bol pred nástupom do funkcie členom predstavenstva Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti.
Okrem Iránu sa správa zameriava len na niekoľko regiónov – Rusko, Ukrajinu, Balkán či Afganistan. Či tam pôsobia aj agenti SIS, z nej jasné nie je.
Beata
Balogová
