BRATISLAVA. Na základných školách sa zatiaľ nebude rušiť povinná angličtina od tretieho ročníka.
Návrhy zmien v štátnom vzdelávacom programe, ktoré rátali s takouto aj ďalšími úpravami, sa totiž posúvajú o jeden rok.
Účinnosť teda nenadobudnú na budúci školský rok, ako sa pôvodne predpokladalo, ale až v septembri 2015, informovalo ministerstvo školstva.
Rezort školstva ako dôvod odloženia zmien uvádza, že chce dať učiteľom dostatok času na to, aby sa s nimi oboznámili a pripravili sa na vyučovanie.
Čaplovič rozhodnutie odložil
Návrh nových školských osnov vlani predložil Štátny pedagogický ústav na verejnú diskusiu, pripomienkovať sa mohol do konca októbra 2013.
Návrh pre základné školy rátal s rôznymi zmenami, napríklad rušením angličtiny ako prvého cudzieho jazyka, či s viac hodinami prírodovedných predmetov, matematiky, informatiky či pracovného vyučovania.
Ústav zozbieral návrhy a pripomienky škôl, učiteľov i rodičov a posunul ich ministerstvu školstva.
To malo pripomienky k štátnemu vzdelávaciemu programu zvážiť a zapracovať, a minister školstva Dušan Čaplovič mal jeho definitívnu podobu schváliť.
Zmeny mali začať platiť od septembra 2014. Minister školstva však teraz svoje rozhodnutie odložil.
O tom, či sa napokon naozaj povinná angličtina ako prvý cudzí jazyk zruší, alebo či budú mať žiaci viac matematiky či chémie, sa ešte len rozhodne.
"Teraz budú odborníci o zmenách ešte diskutovať, do materiálu zapracujú pripomienky a minister školstva ho potom schváli," informoval rezort školstva s tým, že o vzdelávacom programe sa rozhodne ako o celku a zatiaľ schválený nie je.
Argumentujú kvalifikáciou a slobodou
Povinnú angličtinu od tretieho ročníka na základných školách zaviedol bývalý minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ) v roku 2011.
V návrhu inovovaného štátneho vzdelávacieho programu sa rátalo s tým, že angličtinu ako povinný prvý jazyk zrušia. Školy by si namiesto toho mohli zvoliť prvý cudzí jazyk zo šiestich jazykov.
Druhý cudzí jazyk na druhom stupni sa navrhoval len ako doplnkový.
Ministerstvo školstva zmenu obhajovalo tým, že angličtinu učí 70 percent učiteľov nekvalifikovane, teda, že majú iba maturitu z angličtiny a že chcú zabezpečiť slobodu žiakov a rodičov pri výbere jazyka.
Tento návrh však vyvolal rôzne reakcie. Proti nemu napríklad opozičný poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený) spustil ešte v októbri 2013 petíciu, ktorú za menej ako týždeň podpísalo 1 226 občanov.
Návrh inovovaného štátneho vzdelávacieho programu rátal i s ďalšími zmenami, napríklad so zvýšeným počtom hodín matematiky, informatiky a prírodovedných predmetov či pracovného vyučovania, ale aj so znížením počtu voliteľných hodín, o ktorých rozhoduje samotná škola.
Podstatnou navrhnutou zmenou je i opätovné rozloženie učiva do ročníkov, v súčasnosti štátny vzdelávací program učivo rozdeľuje len na stupne.
