Javiskové duo, šéfredaktorka Viki Janoušková (vpravo) a Vladislava Fekete. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
„Divadelných časopisov je u nás málo, takže o konkurencii v podstate ani nemôže byť reč,“ odpovedá nová šéfredaktorka dvojmesačníka Javisko VIKI JANOUŠKOVÁ na otázku, ako sa na trhu znášajú spolu so štvrťročníkmi Divadlo v medzičase (mimochodom, ten mal predchodcu Medzičasopis, periodikum Združenia mladých divadelníkov na Slovensku, ktoré rozbiehala práve ona) a Slovenské divadlo. „Súčasné divadlo potrebuje dôslednú reflexiu nielen prevádzkovú, ale aj estetickú, hodnotovú, a na tú je stále málo priestoru.“
Amatér, profesionál, nezávislý
Javisko, ktoré vychádza už tridsaťštyri rokov, bolo dlho zafixované najmä ako platforma pre ochotnícke divadlo, no v súčasnosti je už časopis vyprofilovaný na revue s ambíciou mapovať všetko podstatné v divadelnej sfére.
„Práve téma dokončovaného šiesteho čísla - amatér, profesionál, nezávislý - potvrdzuje širšiu orientáciu časopisu. Dnes, keď sa divadlo variabilizovalo, už ťažko jednoznačne povedať, komu je téma určená. Mapujeme organizáciu a prevádzku nezávislých skupín, amatérskych i profesionálnych, a snažíme sa o teoretické pomenovanie tohto prúdu divadla, ktoré po vzniku Stoky, GUnaGU, Divadla a.ha. a ďalších zažíva akúsi druhú vlnu. Klasická definícia, že amatér je divadelník, ktorý sa divadlom neživí, už neplatí ani o nezávislých profesionáloch, pretože tí sa tým tiež nemôžu uživiť, ten medzník sa zotrel.“
Novej šéfredaktorke je táto problematika dôverne známa, popri pôsobeniach vo funkcii dramaturgičky v Štúdiu S, Astorke či v rozhlase stála pri vzniku Divadla a.ha. a desať rokov bola jeho kľúčovou osobou. „Možnosť nastoliť diskusiu a dialóg cez časopis bola pre mňa veľmi vítaná a zaujímavá, otvorila sa mi šanca zhodnotiť si obdobie predchádzajúcej praxe, objektivizovanie svojich skúseností.“ Podobne to platí aj o druhej časti redakčného dua, Vladislave Fekete, ktorá má tiež praktické skúsenosti s viacerými nezávislými projektmi.
Hranice fyzické i estetické
Popri veľkom priestore venovanom martinskej Scénickej žatve téma divadla „amatérskeho, profesionálneho, nezávislého“ (o bohatej a často rôzne chápanej pojmológii svedčia aj ďalšie viac či menej používané názvy ako divadlo alternatívne, experimentálne, štúdiové, autorské, malé javiskové formy a ďalšie) bude pokračovať aj v bonusovom, siedmom tohtoročnom čísle. „Celkom spontánne nám zatiaľ vznikajú akési dvojčísla, lebo aj prvá téma v nasledujúcom roku sa bude tiahnuť dvoma číslami. Vzťah divadla a hraníc chceme analyzovať nielen v zmysle fyzickom ako divadelný export a import, ale aj v rovine estetickej, dramaturgickej, v spôsobe prenosu cudzej dramatiky v zmysle inscenačnom. A nemôžeme obísť ani aspekt čoraz masívnejšieho odchodu našich divadelníkov do cudziny.“
Nová štruktúra časopisu sa tvorila už pred príchodom Viki Janouškovej. „Chceme ju zachovať - polovica je venovaná aktuálnej téme a druhá časť stálym rubrikám. K recenziám a informáciám o festivaloch sme pridali akýsi servis tipov pre dramaturgov - rubriku Prekladatelia na linke, ďalej Monitoring, kde mapujeme a dokumentujeme premiéry úryvkami z recenzií, a rubriku Kontexty, v ktorej sa k danej téme vyjadrujú ľudia z iných druhov umenia.“
Ešte nedávno vychádzalo Javisko ako mesačník, nedostatok financií prinútil vydavateľa Národné osvetové centrum zredukovať periodicitu.
„Ten únik priestoru cítiť, no na druhej strane som rada, že sa nenaplnili katastrofickejšie scenáre. Veríme, že sa nám podarí časť financií získavať aj adekvátnou inzerciou, príklad pražského Národného divadla by mohli nasledovať aj naše kultúrne inštitúcie a propagovať svoje aktivity,“ dodáva Viki Janou-šková.
ALEXANDER BALOGH
