[content type="longread-pos" pos="full"] "Najhlúpejšia je určite šťuka. Tá skočí po hocičom, dopichá sa, vytiahnete ju von, hodíte naspäť a o chvíľu ju chytíte znovu. Nechá sa vyprovokovať takmer vždy, dokonca aj vtedy, keď nepotrebuje žrať," hovorí rybár Albert Mičko z Veľkého Krtíša. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Karol Sudor
"Neovládam internet ani počítač. Píšem na písacom stroji. Niekedy mi odpíšu, že taký staromódny list už dávno nedostali. Napísal som aj britskému premiérovi Blairovi, aj guvernérovi Gibraltaru. Zo stredného Anglicka mi potom poslali kompletnú uniformu s píšťalkou na retiazke. Ešte boli radi, že ju môžu venovať do mojej zbierky.“ Pavel Pokorádi je bývalý hasič a vlastní najväčšiu zbierku historických hasičských prílb v bývalom Československu. Dnes robí vrátnika v škole v Poltári. Foto: SME - Ján Krošlák
"Značkári majú najradšej buky, pretože majú dobrú hladkú kôru a dobre sa na ňu maľuje. Neznášajú duby, tie majú rozpukanú kôru, ktorú treba upraviť, čo je hrozná robota," priznáva Eva Škutová (63) zo Zvolena, šéfka značkárov na Slovensku. Prečítajte si rozhovor s ňou nielen o turistike. Foto: SME - Gabriel Kuchta
"V porovnaní s obdobím spred troch rokov sa to veľmi zlepšilo. Vtedy na cyklistov vytrubovali, že nemajú na ceste čo hľadať a zavadzajú, dnes sa mi to už nestáva. Vodiči sú jednoznačne ohľaduplnejší, jednoducho si na nás zvykli." Rodák zo Žiaru nad Hronom Michal Malý je predsedom občianskeho združenia Cyklokoalícia, ktoré podporuje rozvoj mestskej cyklistiky v Bratislave. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Gabriel Kuchta
"Komunisti sa inšpirovali nielen našimi rovnošatami a šatkami, ale prebrali aj heslo skautov. Pionieri museli stroskotať, lebo nemali dostatočne silné princípy. Skautský zákon totiž platí bez ohľadu na krajinu a je nemenný. Ak si porovnám programy pionierov a skautov, boli to dva úplne odlišné svety. Skauting je založený na tom, že decká to naozaj zaujíma a baví. Tam, kde sa sloboda rozhodovania zamieňa za povinné členstvo, to nemôže fungovať." Rodák z Trenčína Ľubomír Ondrušek sa skautingu venuje od roku 1990, vo svojej komunite má meno Vševed. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Gabriel Kuchta
"Nie som veľmi rád, keď ma označujú za ochranára, som úplne normálny človek, ktorý sa stal nasraným občanom. Aktívnym som preto, lebo som sa nahneval, keď som videl, čo všetko sa v našich lesoch deje. Každého naštve, ak mu vyvedú niečo osobné. Mne vyrúbali les, pri ktorom som vyrastal a do ktorého som rád chodil. Zistil som totiž, že ho vyrúbali zbytočne, že ťažiť drevo sa dá aj iným spôsobom. Nik tu nepozerá na dôsledky svojich činov, prakticky o všetkom rozhodujú peniaze. Angažujem sa najmä preto, lebo ma to už prestalo baviť." Juraj Lukáč pochádza z Bratislavy a je náčelníkom lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré sa zaoberá záchranou slovenských lesov pred nezodpovednými výrubmi. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Vladimír Šimíček
"Povinnou výbavou každej kešky je vodotesný obal, pero, poznámkový blok a karta, na ktorej je pre náhodného nálezcu napísané, že ide o kešku, ktorá je súčasťou hry a preto prosíme, aby nám ju neničili. Je nepríjemné, keď si človek naplánuje rodinný výlet, príde na miesto, poctivo hľadá a nič z toho. Geocaching je koncipovaný ako rodinná hra, preto kešky obsahujú aj hračky pre deti. Ako lepšie ich nalákať do prírody, než prísľubom objavenia tajného pokladu?" usmieva sa rodák zo Žiaru nad Hronom Martin Pilnik. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Ján Krošlák
"Niekedy prídu dni, kedy sa bojím takmer všetkého, potom sa ale pozriem do zrkadla, usmejem sa na seba a celý môj deň pokračuje s úsmevom na perách," hovorí slobodná mamička Anna (29) zo Sniny. Anna dodáva, že všetko, čo robí, sa točí okolo jej dcéry. "Je pre mňa najväčšou životnou prioritou." Foto: Viola Macáková/Snina
“Viete, čo je skvelé? Keď na súťaži oproti sebe sedia dieťa s dôchodcom, ktorému ťahá na deväťdesiatku a dokážu sa rovnocenne baviť. Zažil som aj to, ako taký pán povedal 14-ročnému chalanovi, aby mu tykal, lebo veď obaja sú krížovkári a on sa nechce vyvyšovať nad ostatných,” hovorí Ján Farkaš z Banskej Bystrice, šéf Slovenského zväzu hádankárov a krížovkárov. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Gabriel Kuchta
„Občas sa stávajú situácie, keď na mňa zazerajú, ale snažím sa to brať s humorom.“ Naima (20) žije na Slovensku so svojimi rodičmi a súrodencami päť rokov. Rodáčka zo somálskeho Mogadiša pracuje u nás ako tlmočníčka v záchytnom tábore pre utečencov v Humennom. Pobaví ju, akí sú našinci zaskočení, keď na nich prehovorí po slovensky. „Najmä, ak ma na a ulici alebo v obchode ohovárajú a ja sa proti tomu ozvem,“ smeje sa. Na Slovensku sa jej najviac páčia Tatry a oceňuje slobodu. „V Somálsku je nepredstaviteľné, aby išla žena pracovať alebo vyjadrila nahlas svoj názor,“ dodáva Naima. Prečítajte si jej príbeh. Foto: SME - Ján Krošlák
"Všetky deti na sídlisku sú moja rodina." Maria Holubová bola prvou rómsku mníškou na Slovensku. Sestra Atanázia, ako ju všetci volajú, pomohla v bardejovskom gete Poštárka vybudovať školu, materskú školu i spevácky zbor. V roku 1972 tajne vstúpila do Rádu sv. Bazila Veľkého, ktorý patrí pod gréckokatolícku cirkev, o rok neskôr zložila prvé rehoľné sľuby. Prečítajte si rozhovor s ňou. Foto: SME - Tomáš Benedikovič
"Moje prvé akvárium malo 40 litrov a dostal som ho, keď som mal štyri roky. O akvárium sa staral otec. Keď som mal desať, začal som sa starať sám. A začal som s chovom cichlíd, pochádzajúcich z afrických jazier Tanganika a Malawi." hovorí Ján z Veľkého Biela, kotrý mal akvaristiku od detstva ako hobby. Po roku 1989 v nej začal aj podnikať. Dnes už akvárium v byte nemá: "Veď ešte aj o to by som sa musel starať. Ale tým, že bývam nad firmou, mám to všetko o poschodie nižšie. Takže sa o všetko starám cez voľné dni, keď majú zamestnanci voľno." Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Gabriel Kuchta
Poďme spoločne ukázať, aké je Slovensko pestré. Prostredníctvom fotografií, reportáži a rozhovorov chceme ukázať rozmanitosť obyvateľov krajiny pod Tatrami a ich pútavé životné príbehy. Inšpirovali sme sa portálom www.humansofnewyork.com, ktorý mal obrovský úspech na celom svete. Projekt denníka SME vznikol s podporu Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave. Poznáte zaujímavého človeka vo vašom okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a pošlite nám fotografiu s krátkym popisom adresu na humansofslovakia@gmail.com. V popise by nemalo chýbať meno osoby, ktorú ste odfotili, vaše meno, miesto, kde fotografia vznikla a motto alebo citát osoby, ktorá je na snímke.
"Snažím sa ľuďom z majority cez svoje skúsenosti a rôzne príbehy otvárať oči, aby nebrali Rómov z osád ako ľudí druhej kategórie, ktorým postačí nejaká humanitárna pomoc," hovorí Zuzana Liptáková z Rejdovej pri Rožňave. Po odchode zo školstva sa stala profesionálnou matkou pre deti z detského domova. Prečítajte si jej príbeh. Foto: SME - Ján Krošlák
"Lascívne pesničky boli normálnou súčasťou života ľudí, veď dedinský gajdoš spieval iba také. Preto ho aj niektorí nemali radi, najmä tí pobožnejší. Raz som robila výskum u jednej staršej pani a spýtala sa jej práve na gajdoša. Povedala, že ten báťa bol taký niktoš a pastier svíň, ktorý mal uplatnenie len tri dni do roka na fašiangy," usmieva sa folkloristka Zuzana Kupcová z obce Pribelce neďaleko Veľkého Krtíša. Prečítajte si rozhovor s ňou nielen o tradičnej slovenskej kultúre. Foto: SME - Karol Sudor
"Menšie deti na onkológii tieto veci až tak nevnímajú. Berú to tak, že sú v nemocnici a liečia sa. Povedomie o nepríjemných stránkach závisí od veku, mladšie si priamo neuvedomujú, čo všetko im hrozí," tvrdí bývalý onkologický pacient Marek Pribula z Klubu Detskej Nádeje, ktorého dobrovoľníci pravidelne navštevujú detských pacientov v bratislavskej nemocnici. Foto: SME - Vladimír Šimíček
"Je to ako divadlo alebo film, ale bez divákov. Každý si určite aspoň raz v živote chcel vyskúšať, aké to je byť hlavnou postavou v akčnom filme alebo komornej dráme," hovorí Peter Bianchi, ktorý dlhodobo organizuje mestské hry v Bratislave. Foto: SME - Matej Dugovič
"Okrášľovanie ako také je činnosť, ktorá niečo zakrýva a nerieši problémy mesta. Rozpadávajúce sa chodníky a chátrajúca architektúra sa neopraví tým, ak ju niekto premaľuje farbou. Tiež nerozumiem, o koľko by mala stúpnuť estetická hodnota priestoru, keď niekto zamaľuje žltozelenou farbou desať percent múrika na námestí. Bolo by to vizuálne peklo vidieť celé námestie premaľované tou farbou." Architekt, kníhkupec a aktivista Adam Berka založil Hnutie proti okrášľovaniu Bratislavy potom, ako iní aktivisti pomaľovali Hlavnú stanicu. Foto: SME - Gabriel Kuchta
Juraj z Prievidze pracuje v chránenej dielni. Spolu s manželkou vychováva páťročného syna: "Keď sa s ním rozprávam, pýtam sa ho: Tato je malý? On povie, že áno. Tak sa spýtam: A prekáža to? A on povie – nie.“ Foto: SME - Gabriel Kuchta
„Amatérskych divadiel je na Slovensku veľa a keď chcú zaujať, musia byť niečím špecifické. Ak len hrajú nejakú klasiku, veľmi sa na seba podobajú. Záhorácke nárečie je zaujímavým fenoménom, ktorý sa pomaly vytráca, a ktorý divadlo môže odlíšiť. Nemuseli sme si vytvárať žiadny osobitý jazyk. Zároveň som chcel ten jazyk posunúť niekam inam – aby si ľudia nemysleli, že po záhorácky sa dajú rozprávať len vtipy.“ Režisér amatérskeho Záhoráckeho divadla zo Senice Ivan A. Fodor hovorí, že ochotnícki herci veľa nestoja, preto ich chcú televízie do seriálov. Foto: SME - Tomáš Benedikovič
"K Mustangom som prišiel inak ako väčšina kolegov z klubu, ktorí sú väčšinou pretekári a milovníci filmov. Ja som sa k ním dostal skôr cez hudobné klipy hardrockových a metalových kapiel, kde sa objavovali. Začal to môj sused, ešte keď som býval v Dúbravke, keď som počul, ako vonku buráca jeho mustang." Peter Šumichrast (41)z Bratislavy si prvý americký veterán kúpil pred desiatimi rokmi. Odvtedy sa jeho vášňou stali mustangy. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Tomáš Benedikovič
"„Fungujeme na pankáča, nemáme to nijako rozdelené. Kto si nájde kus pôdy a chce tam pestovať, tak tam aj pestuje. Ak niekto príde cez týždeň a vidí, že treba poliať, tak poleje políčka aj ostatným. Jasné, že keby chcel niekto zasadiť úplnú hlúposť, napríklad dvesto metrov kukurice, tak by sa mu to vysvetlilo, že to asi nie je úplne najlepší nápad. Väčšinou ak si niekto už niečo zasadí, tak si to aj nejako označí. Stalo sa mi napríklad, že som si zasadil hrášok, zabudol som si ho označiť a zrazu tam narástla mrkva. Vôbec to však neprekáža, keď sa robia spoločné šaláty ku grilovačke, tak sa jednoducho oberie, čo je aktuálne poruke.“ Komunitná záhrada v Lamači bola jednou z prvých v Bratislave, jej zakladateľ nikde neuvádza svoje občianske meno. Tvrdí, že ako Manika ho pozná polovica zemegule. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: Archív - Manika
"Na Slovensku máme najradšej prírodu a pekných chlapcov," usmievajú sa kamarátky Natália (na foto vľavo) a Lenka z Trebišova. Foto: Miroslava Germanová, Trebišov
"Kamaráti mi s humorom hovoria, že neustále vylepšujem svoj biznis model, lebo z advokácie som šiel robiť tendre do štátnej správy a nakoniec do tretieho sektora pracovať s Rómami. V skutočnosti je to inak – ak by som to bral čisto cez plat, už si zmenu zamestnania ani nemôžem dovoliť, lebo vždy som klesol takmer o polovicu nižšie. Problém bol, že mi časom prestala dávať zmysel, nezdala sa mi dostatočne užitočná, chýbala jej pridaná hodnota. Kládol som si otázku, či dokážem kvôli nej vstávať každé ráno 40 rokov až do dôchodku. Čo by som dosiahol? Mal by som síce viac peňazí, väčší pupok a menej vlasov, ale zrejme by som nebol šťastnejší. Preto som profesionálne šťastie hľadal inde a našiel ho v práci s Rómami." Právnik mimovládnej organizácie ETP Martin Vavrinčík z Košíc vymenil kanceláriu na ministerstve za prácu so segregovanými komunitami. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: Korzár - Judita Čermáková
"Keď sa robili policajné razie na koncertoch, v krčmách či na akciách, museli sme vždy odovzdať všetko, čím sme boli poprepichovaní. Aby nám to nebolo ľúto, „orgány“ pridali aj bitky, buchnáty a prípisy do školy.“ spomína punker Miki Mikuška zo skupiny Extip. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Gabriel Kuchta
"Spory s metalistami sú minulosťou, dnes si čierna komunita užíva veľké párty," myslí si depešák Andrej Nikodem z Bratislavy. Od detstva patrí k veľkým fanúšikom skupiny Depeche Mode, už takmer 24 rokov na Slovensku organizuje depešácke párty. Pracoval ako čašník, manažér aj dramaturg bratislavského klubu Duna či manažér viacerých kapiel. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Tomáš Benedikovič
"Seriózny holubár sa postará o zraneného holuba, hoci mu nepatrí. Dám ho do karantény, ošetrím ho, poskytnem mu čosi na zotavenie, napríklad vitamíny." Jozef Fekiač z Detvy sa k holubárčeniu dostal vďaka svojmu otcovi. Chovu vtákov sa venuje od siedmich rokov, dnes ich má viac ako šesťsto. So svojimi lietajúcimi závodníkmi dosiahol viaceré úspechy na súťažiach. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Ján Krošlák
"Je to niečo iné ako chodiť do práce, sedieť pri počítači či ísť do nákupného centra, na hrade láka aj tajomno neobjaveného. Na rozdiel od futbalu, tu ľudia za sebou nechávajú aj hmatateľné hodnoty," myslí si Peter Martinisko (31) z Ilavy. Peter sa už počas štúdia na univerzite začal ako dobrovoľník venovať záchrane Lednického hradu. Po škole pôsobil ako projektový manažér, od mája je dočasne poverený riadením Trenčianskeho múzea. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Gabriel Kuchta
"Mladí sa dnes majú horšie ako my," myslí si dôchodca František Šušlík zo Zvolena. Podľa penzistu trápi našich dôchodcov najmä samota, depresie a pocity, že už sú nepotrební a na nič. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Ján Krošlák
"Bežne je vidieť v MHD, že vás mnohí napriek vysokému štádiu tehotenstva či napriek tomu, že ste s kočíkom, nepustia sadnúť. Keď ich o to poprosíte, ešte gúľajú očami." Soňa Holíková je riaditeľkou Únie materských centier. Podľa nej sa materská u nás stále vníma ako povaľovanie. Prečítajte si rozhovor s ňou. Foto: SME - Ján Krošlák
"Každý niečo zbieral – niekto nálepky zo syrov, iný zo žuvačiek, dievčatá najmä servítky. Jeden múdry človek raz povedal, že kto v živote nič nezbieral, tak vlastne ani nie je človekom." hovorí šéf zväzu filatelistov Miroslav Ňaršík z Nitry. Foto: SME - Vladimír Šimíček
"Stretávame sa aj s osočovaním, urážkami, nepochopením, prípadne nás označujú za čudákov," priznáva ochrankyňa psov Renáta Matejovová z Veľkého Krtíša. Prečítajte si rozhovor s ňou. Foto: SME - Ján Krošlák
"Zažil som jedného pána, ktorý za mnou prišiel, že sa chce učiť hrať na organe. Potom ma upozornili, že je to eštebák, navyše pre alkohol skrachovaný." Organista Viliam Gurbaľ z Košíc v rozhovore hovorí, že nestačí Bohu iba spievať. Foto: Pre SME - Judita Čermáková
"Diváci si aj na dedinskom futbale platia lístok. Je teda normálne, že ziapu. Športovec, aj keď nie je profesionál, by nemal reagovať," myslí si dedinský futbalista a učiteľ na základnej škole v Brvišti Matej Španiheľ. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: Archív M. Š.
"Asi každé malé dieťa chce byť totiž hasičom, smetiarom či kozmonautom. Keď som mal osem rokov, na základnej škole vznikol krúžok mladých hasičov. Chytilo ma to a drží doteraz." Prečítajte si, čo všetko nám v rozhovore prezradil dobrovoľný hasič Stanislav Staš z obce Stebník pri Bardejove. Foto: SME - Gabriel Kuchta
"Každý by bol prekvapený, keby prišiel k zubárovi a ten by vytiahol kombinačky a povedal, že nemá peniaze na zubárske kliešte. V školstve máme pomôcky z čias Márie Terézie a chceli by sme byť najlepší, tak to nejde," hovorí učiteľ z Levíc Ľudovít Sebelédi. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Gabriel Kuchta
"Je to ako divadlo a my sme herci. Ukážka je pre nás predstavením. Aj herci vedia, ako hra dopadne," priznáva šéf klubu vojenskej histórie František Kasáš z Levíc, ktorý sa na prvej ukážke bojov zúčastnil pred dvanástimi rokmi. Prečítajte si pútavý rozhovor s fanúšikom vojenskej histórie. Foto: SME - Ján Krošlák
"Žijeme spolu, lebo tak si dokážeme viac pomáhať. Ten, čo vie lepšie po slovensky, si to naštuduje a vysvetlí všetkým ostatným. V tomto prípade naozaj platí, že v jednote je sila. Ďalším dôvodom je fakt, že Vietnamci majú veľmi špecifickú kuchyňu. Radi varia a jedia, pričom ide o jedlá, z ktorých podľa mnohých neznalých nejde vôňa, ale pach. To môže prekážať susedom, a tak si krajania ani nehľadajú bývanie mimo komunity," hovorí Vietnamka Huong Gašparovská. Prečítajte si rozhovor s ňou. Foto: SME - Tomáš Benedikovič
"Ak je niekto pevne rozhodnutý, že chce mať vytetované meno frajerky či manželky, musí si byť vedomý aj dôsledkov, teda že o pár rokov mu to môže prekážať. Pred viac ako 10 rokmi som mal jeden vtipný prípad, keď za mnou prišiel 18-ročný chalan, že si chce dať vytetovať portrét svojej takmer 40-ročnej a čerstvo rozvedenej partnerky. Vyhováral som mu to, aby sa na to vykašľal, ale nedal si povedať, lebo bol taký zaľúbený, že ma snáď ani nevnímal. Prišiel asi o rok. Chcel ten portrét nejako prekryť, lebo už boli rozídení, a tak sme z tváre jeho expartnerky spravili Che Guevaru," usmieva sa tetovač Pavol Undesser z Bratislavy, ktorého v komunite poznajú pod prezývkou Axli. Prečítajte si rozhovor s nim. Foto: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
"Odmalička som rád plával, lenže v šestnástich rokoch sa mi to už zdalo príliš stereotypné a nudné. Prihlásil som sa preto do potápačského klubu a viac ma to nepustilo. Keď sa potopíte, okamžite sa zmení svet okolo vás. Mávnete rukou a cítite prostredie, ktoré vás obklopuje, vidíte úplne iné živočíchy a rastliny ako na zemi. Človeku sa až zastavuje rozum, že také nádherné príšery vôbec existujú. Úchvatné sú aj zaplavené územia či dediny. V Česku je lokalita so zatopeným kostolom. Viete, aké je nádherné vznášať sa okolo neho od základov až po vežu?" Potápač Peter Kubička zo Stupavy bol pri objavení vraku bombardéra z druhej svetovej vojny, pod vodou videl ponorky, vraky lodí, bagre, tunely aj vrtuľník. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
"Chýba mi, že svojmu partnerovi nemôžem na verejnosti prejaviť žiadne city, teda chytiť ho za ruku či dať mu letmý bozk bez toho, aby sa na mňa ľudia nepozerali ako na mimozemšťana. Možno v Bratislave by sa to už dalo, ale na zahraničie to stále nemá. Keď sme boli v Londýne a partner vystúpil z vlaku, dal som mu pusu. Trochu sa ošíval, tak som mu vysvetlil, že je to v pohode a nik sa nad tým nebude pozastavovať." Braňo Ondrášik z Bratislavy hovorí, že na Slovensku je desať percent homosexuálov, ale tají sa to. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Gabriel Kuchta
"Ak im venujem svoj čas, tak mi dajú to isté; ešte viac ako by som čakal. Trochu máme k ním dvojitý meter, jeden môže ísť do domu a druhý nie," hovori Richard (22) z Trebišova. Foto: Miroslava Germanová, Trebišov
"Všetci vieme po slovensky, ale nie všetci sme spisovatelia a vieme písať. Chce to aj istý talent. Ovládanie cudzieho jazyka totiž neznamená, že dokážete prekladateľsky aj myslieť či správne vnímať kontext. Človek sa musí vedieť odlepiť od originálu tak, aby jeho preklad znel naozaj slovensky," upozorňuje prekladateľka Mária Mlynarčíková z Bratislavy. Prečítajte si rozhovor s ňou. Foto: SME - Tomáš Benedikovič
"Keď som bol dieťa, vždy som sa snažil byť dospelý. A dnes, keď som už, rád by som bol znova dieťaťom," hovorí Nikolas (21) z Moldavy nad Bodvou. Foto: Karol Horváth/Moldava nad Bodvou
V Česku nás vítajú, na Slovensku zazerajú. Zle nám robia hlavne poľovníci a ochranári." Jana Grgačová trampuje už 22 rokov, vlastnú trampskú osadu Túlavý vlk založila pred piatimi rokmi. V jej komunite ju poznajú najmä pod prezývkou Tuláčka. Narodila sa v Šternberku na Morave, pracovala ako barmanka, dnes robí prevádzkárku v kamarátkinej reštaurácii. Prečítajte si rozhovor s ňou. Foto: SME - Ján Krošlák
"Niekto 20 rokov priberal a teraz čaká, že všetko zhodí za tri mesiace," hovorí bodybuilder Pavol Korpáš. Rodák z Nitry začal cvičiť v posilňovni ako 13-ročný, v šestnástich sa stal dorasteneckým majstrom SR v kulturistike. Podľa neho sa pri chudnutí netreba vzdať klobásy ani vyprážaného syra. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Tomáš Benedikovič
„Rozhodli sme sa každý, že si budeme odkladať peniaze, aby sme mohli odísť z chatrče preč." Manželia Baszcurovci sú jediný pár v v rómskej osade v Moldave nad Bodvou. Dva roky si odkladajú mesačne 50 eur na účet, aby mohli dostať úver na stavbu vlastného nízkonákladového domu. Rodinný rozpočet na mesiac je štyristo eur. Prečítajte si ich príbeh. Foto: SME - Ján Krošlák
"Nemám šancu riešiť všetky nezmyselné dopravné značenia, vyberám si také, ktoré niekoho ohrozujú na živote, alebo sa kvôli nim intenzívne a neoprávnene vyberajú pokuty." Rodák z Piešťan Jozef Drahovský získal v roku 2007 za svoje blogovanie Novinársku cenu, o doprave prednáša aj na odborných konferenciách. Žartuje, že najskôr ho policajti za články naháňali, teraz jeho články čítajú. Prečítajte si rozhovor s ním. Foto: SME - Karol Sudor
Poďme spoločne ukázať, aké je Slovensko pestré. Prostredníctvom fotografií, reportáži a rozhovorov chceme ukázať rozmanitosť obyvateľov krajiny pod Tatrami a ich pútavé životné príbehy. Inšpirovali sme sa portálom humansofnewyork.com, ktorý mal obrovský úspech na celom svete. Projekt denníka SME vznikol s podporu Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave.
Poznáte zaujímavého človeka vo vašom okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho aj s krátkym popisom a fotografiu nám pošlite na humansofslovakia@gmail.com. V popise by nemalo chýbať meno a myšlienku osoby, ktorú ste odfotili, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie zverejníme a odmeníme!
[/content]
