FOTO - ARCHÍV
Mnohých futbalistov sme si zapamätali podľa toho, že boli celú kariéru, alebo jej veľkú časť verní jednému klubu. Iní sa preslávili ako reprezentanti krajiny. Dán Michael Laudrup je z iného súdka. Hral v toľkých mužstvách, že si ani nespomenie, kde bol skôr a kde neskôr. Všade sa preslávil. Odmietol ponuky asi toľkých klubov, v koľkých napokon hral. V reprezentácii je vedený ako najslávnejší Dán - futbalista, zohral za ňu stovky zápasov, dal vyše 60 gólov, ale titul majstra Európy, najväčší triumf, aký jeho krajina získala, nevlastní. V najnevhodnejšej chvíli, vtedy, keď sa Dánsko kvalifikovalo ako nástupca za Juhosláviu na ME 1992 do Švédska, sa dobrovoľne vzdal reprezentácie. Nikdy si nepriznal, že to ľutuje, len raz povedal, že stavil vtedy na zlú kartu. Zvláštny chlapec, tvrdí, že nič, čo v živote urobil, neľutuje, ani to, čo stihol, ani to, čo nestihol vykonať.
Rodák z Viedne
Príbeh najslávnejšieho futbalového Dána sa začal písať vo Viedni, kde jeho otec Finn Laudrup hrával za Sportclub. Po narodení jeho mladšieho syna Briana, neskôr tiež slávneho futbalistu, sa rodina presťahovala domov do Kodane a Michael zažiaril čoskoro v tíme Bröndby. Otec v klube funkcionárčil. Michael sa v osemnástich rokoch stal najlepším futbalistom krajiny. Vtedy sa začalo hovoriť o jeho futbalovej genialite a prišli prvé ponuky.
Keď to spätne hodnotí, spomína, že najkrajšie obdobie zažil v drese FC Barcelona na poste stiahnutého, nie klasického útočníka. Na Nou Campe zažil slávu. Barcelona vyhrala Španielsky pohár, štyri razy po sebe sa stala majstrom, raz bola vo finále a raz vyhrala Ligu majstrov a v roku 1992 vyhrala aj Superpohár.
Štvrťfinále MS 1988 proti Brazílii bolo zase vraj najlepším zápasom Dánska v histórii. Hlavnými aktérmi boli Michael Laudrup a Rivaldo. Vtedy najviac zažiaril a o zápase sa hovorí, že Dánsko síce prehralo, ale s nádherou.
Cestovateľ po kluboch
Z Bröndby prestúpil „cez ulicu“ do FC Kodaň. Úspešný rozbeh, po ktorom nasledovala ďalšia ponuka. Prví sa, začiatkom roku 1982, ozvali funkcionári Anderlechtu Brusel, ale na talentovaného Dána si už brúsili zuby kluby s plnším mešcom. Vážny záujem mal FC Liverpool. Odletel do Anglicka na testy, dopadli dobre, lenže Liverpool ho chcel na štyri roky. Michael by bol kývol na tri, Angličania nepopustili. Ani on. Malichernosť alebo rozmar? Ťažko povedať, v každom prípade prvý vážny prejav zásadovosti, ktorá mu neskôr priniesla uznanie, ale niekedy bola na škodu.
Odchod do Talianska bol šokujúci. Presnejšie príchod do klubu. Kúpil ho slávny Juventus Turín, „stará dáma“, ako sa klubu hovorí, ale hneď sa sťahoval do Ríma. Juventus bol plný hviezd, cudzinecká kvóta plná, a tak musel ísť do večného mesta. On, ktorý sa rozlúčil s domovom a s vlasťou len a len kvôli Juventusu, tam napokon nehral! Šok. Pretrpel si muky hosťovania, na ktoré nešiel dobrovoľne, v Laziu pobudol dva roky. Juventus po ňom siahol síce neskôr, ale s plnou parádou. S Laudrupom vyhral Interkontinentálny pohár, získal primát v Serii A. Nikdy ale nezabudol na to, čo mu urobili, v čase klubovej slávy funkcionárom vyhodil na oči, čo si myslí o zaobchádzaní s jeho osobou. Gólom vyhral Interkontinentálny pohár proti Argentinas Juniors a dostal sa na 4. miesto v poradí súťaže o Zlatú loptu.
„Barca“ nad všetkými
V katalánskom klube zažil najkrajšie futbalové roky, aj najúrodnejšie pre neho a klub. Konečne si vydobyl pozíciu, akú mával v Kodani. Hrával ako stiahnutý a nie klasický hrot, a predovšetkým mal voľnosť. Nezväzovali ho taktikou. To vždy chcel, tak si to jeho trochu márnomyseľná povaha žiadala. Hoci trénera Holanďana Johanna Cruyffa vysoko uznával za to, čo dokázal, on si radšej hrával futbal po svojom, laudrupovsky, bohémsky. A úžitok z toho mal Cruyff a Barca. Štyri tituly po sebe hovoria za všetko. Ak má niečo Barcelona, chce to aj Real. Michael sa v roku 1995 ocitol v drese bieleho baletu. Rok predtým bol pritom, keď Katalánci pokorili slávny Real 5:0 a získali titul, v roku 1995 sa výsledok navlas zopakoval a Michael bol opäť pritom, zase na strane víťazov, ale majstrom bol tentoraz Real.
Po roku v Reale uvažoval o odchode do Ameriky, ale napokon z toho zišlo. Ale prišla iná, lákavejšia ponuka, najmä po finančnej stránke. Laudrup bol lákadlom pre japonský futbalový trh a kúpil ho druholigový Vissel Kóbe. Svojhlavého Dána zlanárili veľké peniaze na „staré kolená,“ to priznal, pre to tam aj šiel, ale radosť z hry rozdával aj v krajine vychádzajúceho slnka. Tam bol jediný raz v kariére zranený, na desať týždňov vypadol z hry, ale forma sa mu po zranení vrátila. A poisťovňa výdatne zaplatila.
Dlhé roky sa usiloval získať Laudrupa aj Ajax Amsterdam. Namiesto mladíka bral už svetom skúseného matadora, ktorý už bol dobre zabezpečený a finančná transakcia prebehla v prijateľnejšej podobe, než japonská. Kúpa to bola dobrá, tento nosič majstrovských titulov v Taliansku a Španielsku dotlačil jeden aj do Siene slávy Ajaxu.
Rozpor s trénerom
V drese Dánska debutoval v roku 1982 a zažil aj MS 1986 v Mexiku. Bol to ostrý a rýchly rozbeh dánskej reprezentácie cez Škótsko, Uruguaj, Nemecko, ale rovnako rýchly pád v osemfinále so Španielskom (1:5). Nezažil však triumf pôvodných náhradníkov na ME 1992 vo Švédsku. Najskôr vybojoval a spečatil bratovi Brianovi návrat do mužstva, ale sám sa zaťal - trénera Möllera - Nielsena neuznával a radšej sa vzdal reprezentácie. Tri roky sa nedal obmäkčiť k návratu. Definitívnu rozlúčku mal však nádhernú. Štvrťfinálovú bitku na MS 1998 vo Francúzsku označili fanúšikovia za najkrajší zípas Dánska v histórii, napriek prehre 2:3. Michael Laudrup sa lúčil a žiaril. Tak ako po celý futbalový život.
Michael Laudrup, 15.6. 1964 v Kodani, 183 cm, 83 kg.
Kluby: Brondby Kodaň, FC Kodaň, Lazio Rím, Juventus Turín, FC Barcelona, Real Madrid, Vissel Kóbe, Ajax Amsterdam.
Úspechy - klubové
Juventus Turín (Interkontinentálny pohár 1985, majster 1986)
FC Barcelona (majster 1991-1994, víťaz Ligy majstrov 1992, víťaz Superpohára 1992)
Real Madrid (majster 1995)
Ajax Amsterdam (majster 1998, víťaz pohára 1998, holandský Superpohár 1998)
Individuálne
Člen All Stars tímu na MS 1998
