Od začiatku štrajku sa železničiari obracali na neho a žiadali, aby prehodnotil svoje tvrdé rozhodnutia. Odborári chcú, aby sa ešte najmenej mesiac, v lepšom prípade tri mesiace, nerušili lokálky na 25 tratiach. Za ten čas by si vyššie územné celky aj obce dokázali urobiť analýzy, či potrebujú vláčiky a samy rozhodli, či ich zrušia, alebo nie. On trval na svojom a ustúpiť nemienil – od 2. februára sú lokálky zrušené. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií PAVOL PROKOPOVIČ.
Hovorilo sa, že štrajk sa mohol skončiť aj tak, že by minister obrany povolal železničiarov do armády na manévre a rozkazom im nariadil, aby išli do rušňov. Je taká možnosť?
„Bolo by to isté riešenie, ale nebol by to adekvátny spôsob.“
Po začatí štrajku išlo o psychologickú vojnu – kto upustí od svojho, prehrá. Je možný kompromis?
„Nešlo o prehru alebo výhru. My sme boli od začiatku ochotní pristúpiť na kompromis. Lenže kompromis nie je, že my splníme do bodky všetky požiadavky odborov.“
Podľa niektorých ľudí sa doprava na regionálnych tratiach ruší preto, že podniky SAD sú už sprivatizované. Zrušením niektorých železničných spojov automaticky pribudnú cestujúci súkromným SAD-kám, ktoré môžu mať blízko k určitým politickým stranám. Je na tom niečo pravdy?
„To nesúvisí s politickými stranami. Železničná spoločnosť pri vytypovaní tratí iba brala do úvahy aj autobusovú dostupnosť. Tým, že je zabezpečená autobusová dostupnosť, nie sú momentálne nevyhnutné lokálky.“
Na to, aby odborári vôbec nezačali štrajkovať, stačilo na tri mesiace oddialiť rušenie dopravy na regionálnych tratiach. Za tie tri mesiace by sa vyššie územné celky pripravili a rozhodli sa samy, či železnicu chcú, alebo nechcú a či ju budú platiť. Prečo ste to nechceli oddialiť?
„Na každý mesiac prevádzky na týchto tratiach treba vyše 40 miliónov korún. Železničná spoločnosť však na to peniaze nemá. Dostala od štátu objednávku na prevádzkovanie výkonov vo verejnom záujme vo forme určitého balíka peňazí. Vedenie železníc prepočítalo, koľko sú železnice za tie prostriedky schopné zabezpečiť dopravy. Vyšlo im, že zabezpečia celý grafikon okrem tratí, o ktorých sa hovorí.“
Železničná spoločnosť mala na novú polmiliardovú administratívnu budovu a nemala na to, aby tri mesiace navyše udržala prevádzku na stratových tratiach?
„Budova bola stavaná za investičné prostriedky z už vybavených úverov. Investičné prostriedky sa nedali použiť na financovanie stratových tratí.“
Železnice chceli na trate, na ktorých teraz rušia dopravu, nakúpiť 35 nových vlakov za 2,5 miliardy korún. Je to hospodárne?
„Trate sa nerušia, len osobná doprava na nich. Čiže nie je vylúčené, že o dva týždne tam už budú vlaky znova jazdiť. V nedeľu napríklad podpísal Bratislavský samosprávny kraj so Železničnou spoločnosťou zmluvu o prevádzkovaní dopravy na trati zo Zohora do Záhorskej Vsi.“
Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja sa rozhodli vzdať sa svojich poslaneckých platov, ak kraj nenájde peniaze na jej prevádzku. Zaplatili by to sami.
„To je jedno, ale zdroje našli. Tam, kde samosprávam záleží na prevádzkovaní tratí, riešenia nájdu. Bol u mňa prezident združenia podnikateľov a oznámil, že sú skupiny podnikateľov, ktoré sú pripravené prevziať v rôznych častiach Slovenska niektoré z lokálnych tratí.“
Naozaj Železničná spoločnosť nenájde peniaze na preklenutie kritického obdobia?
„Železničná spoločnosť na to jednoducho nemá. Ale ani netvrdím, že sa správala hospodárne.“
Keď sa nesprávalai hospodárne, ako je možné, že vo vedení podniku sú stále tí istí ľudia? Odišiel iba Andrej Egyed. Dovtedajšieho člena predstavenstva a námestníka Pavla Kužmu ste dokonca vymenovali za riaditeľa, ostali tam aj ďalší, ktorí presadzovali postavenie budovy aj nákup vlakov na trate, ktoré sa majú zrušiť.
„To je, ako keby sme sa pýtali, prečo štát chce niečo kúpiť v rámci modernizácie, keď bol minulý rok v strate. Aj keď ja súhlasím, že na železniciach sa nenakladalo s prostriedkami celkom hospodárne. Pavol Kužma bol doteraz len technickým námestníkom. Vymenil som napríklad celú Dozornú radu Železničnej spoločnosti.“
Dozorná rada predsa neriadi podnik. To má na starosti predstavenstvo, riaditeľ, námestníci.
„Vedenie je aj dozorná rada. Nemôžeme hovoriť len o tom, čo vám vyhovuje. Okrem toho z päťčlenného predstavenstva sú dvaja noví ľudia, nový generálny riaditeľ aj nový ekonomický riaditeľ. Odkedy som nastúpil, dal som základy na to, aby podnik fungoval hospodárne. Predložili rad opatrení, ktorými chcú splniť finančný plán.“
Ak by teraz začali prevádzkovať regionálne trate vyššie územné celky, peniaze na straty by išli zo štátneho rozpočtu, čiže v podstate z toho istého zdroja, ako keby to prevádzkovala Železničná spoločnosť. Nie je to jedno?
„Nie. Vyššie územné celky budú musieť ubrať na niečom inom, ak zvážia, že je pre nich lokálka dôležitá. Vy sa stále snažíte ukázať, či sa nenájdu prostriedky, aby sa lokálky dali prevádzkovať. Je normálne, aby sa z vašich daní prevádzkovala trať, kde je napríklad 26,50 koruny nákladov na jednu korunu tržieb? Ani jedna trať nejde pod päť korún na korunu výkonov a vedľa nich ide autobus. Ráno som dostal informácie zo všetkých regionálnych tratí, že nikde nebol problém odviezť ľudí do práce napriek tomu, že železnica stojí.“
Zamestnanci, ktorí jazdili na tratiach, kde je od 2. februára zrušená osobná doprava, stále nie sú prepustení. Čo sa ušetrí oproti tomu, keby mesiac jazdili?
„Je to systémové opatrenie do budúcnosti, nie na najbližší mesiac. Podľa kolektívnej zmluvy ich nie je možné prepustiť pred uplynutím dvoch alebo troch mesiacov. Okrem toho stratu nerobia len mzdy, ale aj energie.“
Zároveň sa ale stratí tržba, keďže vlaky nejazdia. Nezarobia tržbami na energie?
„Výpadok z tržieb je omnoho nižší ako celkové zníženie nákladov.“
Podľa projektu o reštrukturalizácii železníc mala trvať transformácia od začiatku roka 2002 a mala byť ukončená v prvom polroku 2003. Jeden a pol roka mali železnice a ministerstvo rokovať so samosprávou, aby sa vedela pripraviť. Vy to teraz robíte za dva mesiace. Okrem toho ste ešte v novembri tajili, na ktorých tratiach idete rušiť dopravu.
„Nič som netajil, od novembra minulého roku som inicioval na úrovni štátneho tajomníka rokovania so zástupcami vyšších územných celkov, žiaľ, tieto rokovania podcenili, s ministerstvom komunikovali zástupcovia obcí bez príslušných kompetencií.“
Dlho ste nechceli povedať, kde bude doprava naozaj zrušená a kde zostane.
„Je to vec Železničnej spoločnosti. Ja nemám právo do toho hovoriť. Okrem toho všetci o tom vedeli, odborári už niekoľko rokov, transformácia sa predsa dávno pripravovala. Len nikto neveril, že k rušeniu dôjde. V časovom strese sme boli preto, že štátny rozpočet bol schválený začiatkom decembra, ekonómovia na železnici dostali návrh výkonov vo verejnom záujme koncom decembra a museli konať. Prvého januára vedeli, na čo môžu peniaze dať a na čo nie. Ja osobne som ich požiadal, aby rušenie dopravy odložili na február, aby to neurobili hneď.“
Bude železnica šetriť aj odhora? Od vedenia?
„Ako denne sledujeme vyjadrenia manažmentu železničnej spoločnosti, štrajk nikomu neprospeje, ba naopak prinesie drastické opatrenia.“
Ste prvýkrát a dosť krátko vo funkcii ministra a hneď ste sa dostali do tlaku medzi odborárov a vedenie železníc. Ako ste to prežívali?
„Snažím sa byť pokojný a riešiť veci konštruktívne.“
