Ukrajina by sa s americkou pomocou mala čo najskôr chopiť iniciatívy na bojisku, tvrdia analytici

V roku 2022 po vypuknutí ruskej vojny proti Ukrajine bývalý prezident Joe Biden vyslal do východnej Európy približne ďalších 20-tisíc amerických vojakov, aby posilnili východné krídlo NATO. NBC News citovala šesť amerických a európskych predstaviteľov, ktorí potvrdili diskusie o znížení počtu týchto nasadených vojakov o polovicu najmä v Rumunsku a Poľsku.

Akékoľvek zmenšenie počtu amerických síl by zvýšilo „ochotu prezidenta Vladimira Putina zasahovať rôznymi spôsobmi do celého spektra záležitostí v Európe,“ povedal pre NBC Seth Jones z amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.

V súčasnosti sa v Európe nachádza okolo 100-tisíc amerických vojakov, z ktorých približne 65-tisíc je na kontinente natrvalo, zvyšok tvorí rotujúci personál a posily. (SITA)

Rusko už štvrtý rok pravidelne podniká masívne útoky proti Ukrajine pomocou rôznych typov rakiet a bezpilotných lietadiel. Keďže však ruský vojensko-priemyselný komplex nedokáže úplne doplniť zásoby rakiet, počet takýchto útokov sa znížil.

V rozhovore pre TV Freedom to povedal vojenský analytik Alexej Getman.

„Nepočítajúc to, čo vyprodukujú, Rusko dnes má asi 15 % z toho, čo malo na začiatku vojny,“ vyhlásil Getman. Poznamenal, že ak Rusko ostreľuje Ukrajinu raketami raz za mesiac, použije asi sto rakiet, ale ak ostreľovanie nastáva menej často ako raz za mesiac, tak viac ako sto rakiet.

„Toto je približne počet rakiet, ktoré dnes dokáže Ruská federácia vyrobiť.“

Podľa Getmana raketový útok na Ukrajinu, ktorý Rusko spustilo 6. apríla ráno, nebol taký masívny ako predtým.

„S najväčšou pravdepodobnosťou sa v najbližších dňoch môžeme dočkať ďalšieho útoku, možno aj s väčším počtom rakiet. Pretože už viac ako mesiac neútočili hlboko do našej krajiny a majú dostatok zásob týchto rakiet na ďalší takýto silný útok,“ skonštatoval analytik. (SITA)

Európska únia sa blíži k momentu, keď odoberie Maďarsku hlasovacie práva v Rade EÚ z dôvodu blokovania rozhodnutí týkajúcich sa Ruska, myslí si Tsahkna.

„Článok 7 Zmluvy o Európskej únii však umožňuje, aby bol členský štát zbavený hlasovacích práv, ak jeho členstvo ohrozuje bezpečnosť Európy a ostatných členov. Presne to robí Orbán,“ vysvetlil Tsahkna.

Odmietol však tvrdenia o údajnom rozdelení kontinentu. „Buďme úprimní. Aby sme boli rozdelení, potrebujete dve veľké strany. Pri Maďarsku tu máme veľmi slabú krajinu, ktorá je súčasťou Putinovho tímu a nie súčasťou nášho európskeho tímu,“ zdôraznil.

Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda v nedávnom rozhovore pre agentúru SITA upozornil, že maďarský premiér Viktor Orbán sa obracia na Rusko a Čínu, pretože už zrejme nemá príliš na výber.

„Viktor sa politicky odklonil alebo spustil z dvoch dôvodov. A jedným z nich boli ekonomické ťažkosti, do ktorých sa dostali. Orbánovi sa do reforiem nechcelo a neurobil to, čo robili povedzme Gréci, keď sa dostali do ekonomických ťažkostí... On sa obrátil na Čínu a na Rusko. A podľa môjho názoru sa už tým pádom vezie, pretože keď si požičiam peniaze, musím tak trošku aj poslúchať,“ povedal Dzurinda. (SITA, Ukrajinská pravda)

„Máme informácie, že takýchto čínskych občanov je v jednotkách okupantov oveľa viac ako dvaja,“ povedal ukrajinský prezident Zelenskyj podľa webu Kyiv Independent. Vojaci zajatí v Doneckej oblasti mali pri sebe doklady či platobné karty s osobnými údajmi.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina zajala dvoch čínskych vojakov bojujúcich za Rusko Čítajte 

Na strane Ruska doteraz bojovali najmä severokórejské jednotky, zapojenie čínskych vojakov by bolo ďalšou eskaláciou vo vojne. Čína čelí obvineniam, že Rusku dodávajú zbrane.

Úrad generálneho prokurátora oznámil, že na príkaz ruskej Federálnej bezpečnostnej služby vlani v marci podozrivý zastrelil ukrajinského vojaka. Okrem toho tiež nastražil a odpálil výbušniny v strategicky dôležitých budovách v ukrajinskom meste Charkov.

Muž je podľa prokurátorov podozrivý z nastraženia výbušniny pod autom Charkovského predstaviteľa Viačeslava Zadorenka, ktorý nastraženú bombu pod svojím vozidlom spozoroval.

Okrem toho mal na príkaz Federálnej bezpečnostnej služby podozrivý za odmenu 50.000 dolárov zabiť gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova. Keď si však uvedomil, že po ňom už pátrajú ukrajinské orgány, „pozastavil“ úlohu, uviedol ukrajinský úrad na Telegrame. (TASR)

Počas 30 dní od spustenia rokovaní, ktoré sa začali 18. februára, Rusko uskutočnilo 4 776 útokov bezpilotných lietadiel na Ukrajinu. Počas 30 dní pred 18. februárom to bolo dovedna 3 148 útokov.

Odborníci tvrdia, že Moskva zintenzívnila útoky, aby prinútila Kyjev k ústupkom a ovládla čo najväčšie územie, keďže americký prezident Donald Trump prisľúbil „rýchle“ ukončenie bojov.

Čísla ukazujú, že pred stretnutím v Rijáde na Ukrajinu mierilo v priemere 101 bezpilotných lietadiel denne v porovnaní so 154 za deň po ňom, čo je o 52,5 % viac.

The Telegraph tiež poznamenal, že zvýšený počet útokov prišiel v dňoch po tom, ako americký prezident Donald Trump verejne kritizoval ukrajinského náprotivka Volodymyra Zelenského v Oválnej pracovni Bieleho domu a USA prestali zdieľať spravodajské informácie s Ukrajinou. (SITA, The Telegraph)

Ukrajinský veľvyslanec v Británii a bývalý hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj vysvetlil, že po začatí rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu sa vojenská pomoc Kyjevu výrazne zvýšila. Ukrajina začala dostávať širokú škálu zbraní a vybavenia, čo prinieslo nové výzvy z hľadiska logistiky a opráv.

„Preto sme v apríli 2022 zriadili centrum na koordináciu dodávok vojenskej pomoci na Ukrajinu," konštatoval Zalužnyj.

„Dôležitosť koordinačného centra stúpla v lete 2022, keď naši partneri začali pochybovať o praktickosti konkrétnych typov zbraní a streliva na frontovej línii na Ukrajine," uviedol bývalý šéf ukrajinskej armády.

Zalužnyj ďalej prezradil, že z toho vznikla myšlienka transformovať logistické centrum na operačné veliteľstvo, ktoré by analyzovalo plánované operácie Ukrajiny a definovalo potreby na základe štandardov NATO. (SITA, Ukrajinská pravda)