Peskov: Putin nezrušil príkaz, aby ruské sily neútočili na energetickú infraštruktúru

Z prieskumu spoločnosti Berg Research vyplýva, že úroveň stresu Lotyšov v súvislosti s vojnou na Ukrajine zostala od roku 2023 stabilná.

Vtedy 64,8 percenta respondentov uviedlo, že sa pociťujú stres. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje pobaltský spravodajský portál Delfi.

Skorší prieskum zistil, že 61,7 percenta Lotyšov sa domnieva, že Ukrajinu je nutné podporovať, kým nevyhrá vojnu proti ruskej agresii. Okrem toho 71 percent Lotyšov považuje Rusko za hlavnú hrozbu pre európsku bezpečnosť.

Šéf Kremľa očakáva, že Ukrajina urobí to isté. Zároveň budú podľa Kremľa ruskí vojaci pripravení reagovať na prípadné "provokácie" zo strany Ukrajiny.

Putin sa v Kremli stretol s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom a pri tejto príležitosti oznámil, že Moskva všetky bojové akcie zastaví v sobotu o 18.00 h miestneho času (17.00 h SELČ) a prerušené zostanú do 00.00 h 21. apríla (23.00 h SELČ 20. apríla).

"Naše vojská by mali byť pripravené odraziť prípadné porušenia prímeria a provokácie zo strany nepriateľa, akékoľvek jeho agresívne akcie," zdôraznil náčelníkovi ruského generálneho štábu.

Putin znovu tvrdil, že jeho krajina je pripravená konať a víta odhodlanie Spojených štátov, Číny a ďalších štátov dosiahnuť "spravodlivé riešenie".

Kremeľ uviedol, že rozhovory Putina so sultánom sa budú týkať aktuálnych medzinárodných a regionálnych otázok, ako aj rozvoja spolupráce v oblasti obchodu, ekonomiky, financií a investícií.

Úrad ománskeho panovníka spresnila, že Putin pozval sultána Hajthama na dvojdňovú štátnu návštevu, ktorá sa začne v pondelok.

„Návšteva prichádza v kontexte podpory vzťahov medzi Ománskym sultanátom a Ruskou federáciou spôsobom, ktorý napĺňa ambície oboch krajín,“ píše sa vo vyhlásení. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky znovu dobyli dedinu Olešňa na hranici s Ukrajinou.

Podľa štátnych médií naďalej vedú intenzívne boje s cieľom vytlačiť ukrajinské sily z dediny Gornaľ asi 11 kilometrov južnejšie, ktorá je poslednou pod kontrolou Ukrajiny.

Tieto tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť, konštatovala agentúra AP s tým, že ukrajinskí predstavitelia zatiaľ na správu nereagovali.

Ukrajinská armáda začala v ruskej Kurskej oblasti prekvapivú ofenzívu vlani v auguste. Podarilo sa jej obsadiť vyše 1000 štvorcových kilometrov územia, ruské jednotky však v marci znovu dobyli veľké časti oblasti a teraz sú pri hranici, pričom v posledných týždňoch už útočili na susediacu ukrajinskú Sumskú oblasť, pripomenula agentúra AFP. (TASR)

Ako informuje web Kyiv Independent, povedal to námestník litovského ministra obrany Tomas Godliauskas pre portál Politico. „Tieto trasy sú pre nás kľúčové z hľadiska bezpečnosti a obrany,“ povedal Godliauskas.

„Vždy boli súčasťou nášho civilno-vojenského plánovania ako kľúčové pozemné trasy pre spojeneckú podporu počas krízy," dodal.

Sto kilometrov široký Suwalský koridor spájajúci Poľsko a Litvu a hraničiaci s Bieloruskom a ruskou Kaliningradskou oblasťou a slúži ako hlavné pozemné spojenie NATO s pobaltskými štátmi.

V koordinácii s Poľskom Litva zmodernizuje trasu Vilnius - Augustów na štandardy dvojakého použitia, čím doplní existujúci koridor Via Baltica z Kaunasu do Varšavy. Očakáva sa, že projekt bude dokončený do roku 2028. (SITA)

Uviedol to denník The New York Times s odvolaním sa na členov Kongresu oboznámených so situáciou.

"V Bielom dome ani Kongrese sa nevedú prakticky žiadne seriózne rokovania o ďalšom balíku zbraní pre Ukrajinu," oznámili The New York Times členovia Kongresu, ktorí Ukrajinu podporujú.

Európski predstavitelia podľa denníka tvrdia, že od Spojených štátov nedostali ani uistenie, že Washington bude pokračovať v zdieľaní spravodajských informácií s Ukrajinou, čo je kľúčové pre schopnosť napadnutej krajiny cieliť na ruské jednotky a infraštruktúru.

"Keď Biely dom v týchto dňoch hovorí o svojich vzťahoch s Ukrajinou, zvyčajne hovorí o tom, čo dostáva, a nie o tom, čo mieni dať," napísal denník.

Americký minister zahraničia Marco Rubio v piatok uviedol, že Spojené štáty ukončia úsilie sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou, ak v priebehu niekoľkých dní nebude jasné, že je možné vojnu zastaviť. USA podľa Rubia musia od Ruska aj Ukrajiny vedieť, že o mier stoja.

Kyjev už skôr bez podmienok súhlasil s americkým návrhom na celkové prímerie.

Moskva sa takto jasne nevyjadrila, ale opakovane uviedla, že s myšlienkou súhlasí, zároveň však požaduje riešiť takzvané prvotné príčiny konfliktu. Hovorí tiež o zrušení niektorých západných sankcií pred ukončením bojov.

Ukrajina zdôrazňuje, že budúca mierová dohoda bude musieť obsahovať bezpečnostné záruky pre prípad ďalšieho ruského napadnutia.

Po februárovej roztržke v Oválnej pracovni medzi prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským vedú USA a Ukrajina nové rokovania o dohode o amerických investíciách a prístupe k ukrajinskému nerastnému bohatstvu, vzácnym zeminám a ďalším ťažobným projektom. (ČTK)

Obnova obytných domov, ktorú Svetová banka podporí, sa realizuje prostredníctvom vládneho programu eRecovery.

Premiér Denys Šmyhaľ konštatoval, že finančnú podporu od štátu už na obnovu domov dostalo viac ako 96-tisíc ukrajinských rodín.

Na vyplatenie odškodnenia majiteľom zničených domov v rámci programu eRecovery sa ukrajinská vláda začiatkom apríla rozhodla získať aj sto miliónov eur od Rozvojovej banky Rady Európy.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 14 tankov, deväť obrnených bojových vozidiel pechoty, 70 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 676 tankov, 22 266 obrnených bojových vozidiel pechoty, 26 600 delostreleckých systémov a 1 368 raketometov.