EKONOMIKA

Čínske ministerstvo obchodu uviedlo, že je ochotné urýchliť preskúmanie a schválenie exportu vzácnych zemín firmám z EÚ, píše agentúra Reuters.

Vo vyhlásení na internetovej stránke ministerstva sa tiež uvádza, že 5. júla vydá konečné oznámenie o vyšetrovaní dovozu brandy z EÚ s tým, že obe strany diskutujú o cenovom záväzku. (TASR)

Znížila ho z 21 %, čo bola najvyššia úroveň za dve desaťročia.

Uviedla pritom, že inflačné tlaky vrátane základných sa už zmierňujú. Informuje o tom agentúra AFP a portál businesstimes.

Rozhodnutie predstavuje prvé zníženie sadzieb od septembra 2022. „Ruská ekonomika sa postupne vracia na cestu vyváženého rastu,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení banky. Medziročné tempo rastu inflácie sa však stále drží nad 10 %, hoci banka poznamenala, že cenové „tlaky ďalej klesajú“.

Ruská centrálna banka sa tento rok dostala pod rastúci politický tlak na zníženie úrokových sadzieb, ktoré podľa firiem brzdia ekonomiku a investície.

Ceny potravín a služieb sú vysoké, rovnako ako inflačné očakávania, najmä medzi domácnosťami. Trh práce je aj naďalej napätý, ale objavujú sa náznaky zmierňovania nedostatku pracovnej sily aj zmierňovania rastu miezd. Úverová aktivita je utlmená a domácnosti naďalej šetria.

Banka upozornila, že inflačné riziká stále prevažujú nad dezinflačnými a varovala pred možným vplyvom externých šokov. Uviedla pritom, že napriek zníženiu kľúčového úroku o jeden percentuálny bod jej „menová politika zostane prísna“ počas dlhšieho obdobia, aby sa inflácia do roku 2026 vrátila na jej cieľovú úroveň 4 %.

Dodala, že ďalšie rozhodnutia o kľúčovej úrokovej sadzbe budú závisieť od „rýchlosti a udržateľnosti poklesu inflácie a inflačných očakávaní“. (TASR)

Agentúre Reuters to povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo a potraviny Christophe Hansen. Mala by sa tak vyriešiť súčasná situácia, keď už nebola predĺžená dohoda o voľnom obchode s Ukrajinou, ktorá platila do štvrtka.

Oddnes sa tak podmienky obchodu s EÚ vrátili do stavu pred ruskou inváziou, čo podľa Kyjeva bude pre Ukrajinu znamenať veľké straty príjmov.

Európska únia mala s Ukrajinou uzavretú dohodu o voľnom obchode, ale v dôsledku ruskej invázie v roku 2022 zašla ešte ďalej a zrušila zvyšné poplatky. Platnosť opatrení vypršala 5. júna a Brusel ich nahradil takzvanými prechodnými opatreniami na dobu, kým obe strany aktualizujú vzájomnú obchodnú dohodu.

Podľa diplomatických zdrojov však tieto prechodné opatrenia de facto znamenajú návrat ku kvótam, ktoré platili v predvojnovom období. Aj preto členské krajiny tlačia na Európsku komisiu, aby s Ukrajinou čo najskôr dojednali inú dohodu, ktorá bude pre Kyjev oveľa lepšia.

"To, čo bude predmetom rokovaní, bude niečo medzi kvótami v rámci existujúcej dohody DCFTA a autonómnymi obchodnými opatreniami," povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo Hansen. DCFTA odkazuje na predvojnovú obchodnú dohodu medzi Ukrajinou a EÚ. Autonómne obchodné opatrenia (ATM) platili v posledných troch rokoch a znamenali pozastavenie dovozných ciel a kvót.

Podľa denníka Financial Times prišlo rozhodnutie ukončiť osobitné obchodné vzťahy medzi EÚ a Kyjevom, ktoré bolo vždy predlžované o rok a vďaka ktorému väčšina ukrajinského tovaru prichádza na unijný trh bez poplatkov, z iniciatívy Poľska s cieľom chrániť poľnohospodárov v EÚ.

Bezcolný režim sa od roku 2022 vzťahuje na ukrajinskú hydinu, pšenicu a cukor. Väčšina tohto tovaru cez štáty dvadsaťsedmičky mierila do Afriky a do Ázie. Napriek tomu poľnohospodári aj politici v Poľsku, vo Francúzsku i iných krajinách EÚ poukazovali na to, že tovar z Ukrajiny zráža ceny na ich domácom trhu.

Ukrajinská vláda už skôr odhadovala, že ak by sa podmienky obchodu s EÚ vrátili do stavu pred ruskou inváziou, príjmy by jej ročne klesli o 3,5 miliardy eur. Server Ukrajinska pravda ale priniesol iné odhady. Podľa Inštitútu pre ekonomický výskum a ekonómov z Berlin Economics povedie návrat k colným kvótam DCFTA k poklesu ukrajinského vývozu do EÚ iba o 1,5 miliardy dolárov.

Hlavným tovarom, ktorého sa koniec takzvaných ATM dotkne, je pšenica, cukor a hydina. "Ak však zoberieme do úvahy celkový vplyv na ekonomiku, kľúčovou otázkou je, či bude možné presmerovať vývoz na iné trhy, ak trh EÚ zostane uzavretý dlhšie ako niekoľko mesiacov, ako v súčasnosti navrhuje Európska komisia," píše ukrajinský server.

"Vývoz pšenice, ktorý do EÚ predstavoval 0,9 miliardy dolárov, možno presmerovať len s malou stratou hodnoty," dodáva Ukrajinska pravda. Znamenalo by to teda, že strata zostane iba 0,6 miliardy dolárov. Presmerovať by pritom aspoň čiastočne malo byť možné aj vývoz cukru a hydiny. (ČTK)