Peter Mikuláš

Jar je prezlečená nádej

Mal si už v živote strach o jar? Ja hej. Čo keď raz nebude?

Keby bola opera skorumpovaný cirkus

Opera Wolfganga Amadea Mozarta Cosi fan tutte v réžii Martina Čičváka.

Dokonca Ti ma verejne obvinil, že vraj túžim naraz spievať, dirigovať a režírovať.

Takto konkrétne chutí moc

Kým sa skončila skúška opery, do poslednej noty som si nebol celkom istý, či je to všetko naozaj.

Marazmus umeleckého vesmíru a ľudská bieda hviezd

Na každom lesku sa nájde škrabanec, aj hviezda je len človek.

Dlhoročné manželstvo s Pravdou

Moja najvernejšia ma varuje pred gaunerom. A ponúka mi ochranu a istotu

Tieto Vianoce bude všetko inak

Žiadny stres. Žiadne upratovanie. Žiadne zazeranie spoza záclony. A mier medzi národmi

Batohy cudzích duší

Viem, svet nestojí a nepadá na speve, ale čo mám robiť so sebou ja, keď podľa sfarbenia hlasu rozpoznám, čo je v človeku.

My chlapi sme v podstate všetci Falstaffovia

Každý chlap sa vidí pozitívne. Naším zrkadlom je smelý pohľad do vlastného krátkozrakého zrkadla a tento znepokojivý akvarel aj babám radi ukazujeme.

Hudobná skepsa, zničené paradajky a totalita temna

Niekomu je jedno, či holými očami pozoruje totálne zatmenie Slnka a ďalší si bez mihnutia oka pozve do obývačky okupanta. Prečo nás tak priťahuje totalita?

Prázdniny a pokoj kniežaťa Gremina

Len duch ponorený do kvapaliny muziky má právo byť nadľahčený duchovnom ním vytlačeným.

Ako som cestoval na kraj sveta

Je lepšie letieť lietadlom? Ísť trolejbusom? Alebo na koči ako Mozart?

Prekliatie Svätopluka, spevavý orol vták a trasorítka

Umierať a popritom spievať je v živote najťažšie.

Mravce hromadného ničenia

Vzal som zbraň hromadnej záhuby a stisol červenú spúšť. V návode sa písalo: potlač a prebehne reťazová reakcia, mravce tým v momente odrovnáš.

Nubes, o chvíľu si zaspievame. Od srdca

Iba ten, kto spieva zo srdca, postaví vzdušný zámok, ktorý je nám všetkým tak strašne treba.

Plášť ako vlastná koža. A koža ako plášť

Rozdaj svetu zo seba všetko. Nemáš dovolené, aby si zlyhal ani v jeden jediný večer, repríza sa po nezdare nekoná.

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Vo svetlíku obrazovky denne visí otrasne tupírovaný preparát pseudospasiteľa škľabiaceho sa do kyslého úsmevu, jeho mávanie rúk vo mne vyvoláva pocit kráčania po lane tesne pred strepaním sa dolu.