Blíži sa vysvedčenie a vás už teraz máta, aké známky bude mať vaše dieťa na vysvedčení? Môžete tomu predísť – žiaci na 1. stupni základných škôl sa totiž už takmer desať rokov nemusia známkovať, ale hodnotiť slovne. Aj na druhom stupni sa môžu hodnotiť slovne, a to vo výchovných predmetoch. Ak sa podarí schváliť alternatívne pokyny, tak od budúceho školského roka sa na základe kladne ukončeného experimentu nebudú musieť známkovať vôbec.

Napriek tomu túto možnosť nevyužíva veľa škôl. Dôvody sú rôzne: obavy, že žiaci nebudú poslúchať a učiť sa, pohodlnosť učiteľov prejsť na slovné komentáre, ktoré sú náročnejšie ako hodnotenie stupnicou od 1 do 5, a v neposlednom rade aj potreba známok pri prijímacích pohovoroch na stredné školy.

Základné školy, ktoré slovné hodnotenie používajú, však o ňom hovoria len v superlatívoch:
„Žiaci, ktorí boli u nás na prvom stupni hodnotení slovne, boli šťastní, spokojní, usilovní a nesmierne tvoriví. Nepoznali strach zo známok, stres z päťky. Ich detstvo sa predĺžilo o niekoľko rokov,“ hovorí učiteľka zo ZŠ v Polomke Bronislava Urbašíková. Keď však žiaci prešli na druhý stupeň a začali byť známkovaní, zmenili sa.“Žiakov prestalo zaujímať, čo sa majú doučiť, ale ako dostať dobrú známku – mám odpisovať? urobiť si ťahák? Mrzelo ma a stále ma mrzí, že sa stratil ich záujem o predmet a zaujala ich honba za známkami.“
Slovné hodnotenie pomáha zvyšovať sebavedomie a chuť učiť sa, a to najmä problémovým a slabším žiakom, tiež však aj žiakom s poruchami učenia a správania.

Školy by mali rodičov žiakov základných škôl o možnosti hodnotiť slovným komentárom informovať vždy ku koncu školského roka. Urobila tak vaša škola? Viete, čo urobiť, aby žiaci boli hodnotení slovne? Aké sú pozitíva a negatíva známok a slovného hodnotenia?

To všetko sa dočítate v utorok, v denníku SME v prílohe Škola a rodina