Práca učiteľov začína byť čoraz náročnejšia aj preto, že deti majú stále viac problémov a ku každému treba pristupovať osobitne. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Pribúda detí s poruchami správania, mnohé majú poruchy učenia, ľahkú mozgovú dysfunkciu či iné problémy. Všetky majú právo byť hodnotené slovne. Sú však na takéto deti pripravení učitelia? Opýtali sme sa psychológa a pedagóga prof. PhDr. MIRONA ZELINU, prodekana Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Pripravujete učiteľov aj na prácu s „problémovými“ deťmi?
„Študenti na našej fakulte už majú hodiny o poruchách učenia a správania. Nebolo to tak vždy, ale počet detí s týmito poruchami narástol a navyše sa do bežných škôl začali integrovať postihnuté deti. Otázkou je, či to stačí.“
Bývalí študenti teda takéto predmety nemali?
„Nie, bežia asi tak tri-štyri roky, takže vlastne ešte nemáme ani prvých absolventov. Uvažujeme však o tom, že zvýšime počet hodín týchto predmetov, lebo prax, výskumy aj skúsenosti učiteľov hovoria o tom, že je to málo. Mnohí učitelia nám odchádzajú zo škôl. Nie preto, že by boli preťažení robotou, ale nevedia si rady so správaním detí, s poruchami učenia či inými problémami.“
Môže sa teda stať, že učitelia, ktorí učia dnes, prácu s problémovými deťmi nezvládajú?
„Môže, lebo homogenita žiakov je dnes vyššia ako kedysi. Učitelia už nemôžu učiť 30 žiakov jedným spôsobom, ale všetkými – frontálne, skupinovou metódou aj individuálne. A to je obrovské umenie a úžasne ťažká robota. Tomu dať písať samostatnú prácu, tomu sa venovať individuálne, ďalšej skupinke vysvetliť, čomu nerozumejú. Nie každý to zvládne a potom dochádza k syndrómom vyhorenia a k apatii učiteľov.“
Dá sa odhadnúť, koľko percent detí má nejaké problémy?
„Ťažká otázka, pretože tieto čísla sa od seba dosť líšia. Často nevieme odhadnúť hranice – keď dieťa raz za čas hystericky vybuchne, je to už porucha správania? Ak je veľmi aktívne, vyrušuje, je to už hyperaktivita alebo má len veľký temperament? Nie je to také jasné ako u zubára, keď vidí, že dieťa má v zube dieru. Najširšie odhady hovoria o tom, že poruchy učenia, správania či komunikácie má asi 40 percent detí.“
To je veľké číslo. Pomaly polovica detí potrebuje individuálny prístup?
„Potrebuje. Druhá vec je, že učiteľ im ho nemôže poskytnúť, aj keby chcel – musíme najprv zredukovať učebné osnovy. Veď ako môžete naučiť triedu, v ktorej máte 25 žiakov, z toho päť má poruchy pozornosti, jeden je veľmi nadaný, dvaja majú poruchy učenia a dvaja nejaké iné postihnutie, za 45 minút slovesá a podmieňovacie súvetie? Šikovný učiteľ možno vytvorí skupinky, pre každého doma osobitne napíše úlohy – ale je to úžasne namáhavé – a nie každý to vie a chce.“
Rady pre rodičov, pedagógov a výchovných poradcov
Skúsenosti rodičov detí s rôznymi poruchami hovoria o tom, že často nevedia, na koho sa obrátiť. Pani Jana, ktorá má dcéru dyslektičku hovorí, že jej odporučili špeciálneho pedagóga. Ten bol však špecializovaný na poruchy sluchu a odporučil ju k psychológovi alebo liečebnému pedagógovi. Jana má z toho zmätok: „Práca liečebného pedagóga je určite pozitívna, podľa mňa však sama o sebe nestačí. Deti potrebujú aj hru a relax, ale aj denno-dennú prácu s nimi.“
Na koho sa teda obrátiť, keď má dieťa nejaký problém?
* Ak má dieťa problémy s učením alebo správaním môže sa rodič alebo výchovný poradca obrátiť na pedagogicko-psychologickú poradňu
* Všetky psychické problémy patria do rúk psychológovi. Je dieťa nervózne, nesústredené, hyperaktívne? Máte podozrenie na niektorú z porúch učenia alebo správania? Či na šikanu? Nezvláda tempo v škole? Obráťte sa na psychológa
* Ak sa problémy odvíjajú od zlej rodinnej situácie alebo nezvládnutej výchovy – môže sa rodine venovať psychológ, sociálny pracovník aj liečebný pedagóg v centre psychologickej prevencie
* Ak má dieťa problémy s komunikáciou, zle vyslovuje niektoré hlásky alebo hovorí slabo a má malú slovnú zásobu, dieťa patrí do rúk logopédovi
* V prípade, že má sluchový, mentálny, zrakový alebo telesný postih, určite mu pomôže špeciálny pedagóg špecializovaný na konkrétny postih
* Ak sa rodina (alebo rodič samoživiteľ) nemôže napríklad zo zdravotných dôvodov určitú dobu starať o dieťa, existujú SOS centrá, útulky alebo azylové domy, ktoré poskytnú dieťaťu (alebo dieťaťu s matkou) na nevyhnutný čas ubytovanie a stravu.
* Ak nikto z rodiny nie je ochotný vyhľadať pomoc odborníka, niektoré organizácie poskytujú pomoc a poradenstvo rodinám aj v teréne (napríklad Občianske združenie Krok). Treba ich vyhľadať na stránke ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny www.employment.gov.sk, alebo v databázach občianskych združení
* Ak majú rodiny finančné problémy, môžu požiadať o finančnú pomoc na miestnom alebo okresnom úrade:
– štátne sociálne dávky poskytujú okresné úrady. Sú to prídavok na dieťa, príspevok k prídavku na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, pohrebné, dávky sociálnej pomoci. Tieto dávky nedostanete automaticky, treba o ne požiadať na predpísanom tlačive
– jednorazové dávky môžu poskytovať miestne (obecné) úrady
(sr, gal)
