FOTO ARCHÍV SME - ĽUBOŠ PILC

BRATISLAVA – O práva zamestnancov sa na Slovensku vedie dlhoročný spor. Zástupcovia zamestnancov – odborári – namietajú, že sú nedostatočné a zamestnancov v podstate len ochudobňujú, zamestnávatelia, naopak, hovoria, že sú miestami až nadštandardné.

Problémom zamestnancov je ale často to, že svoje práva nie veľmi dobre poznajú. „Až 99 percent ľudí sa sťažuje, až keď dostane výpoveď,“ hovorí Rudolf Kubica z Krajského inšpektorátu práce v Žiline. Ak sa aj ozvú skôr, ako ich prepustia, väčšinou dávajú prednosť anonymným podnetom. „Potom však nemáme komu odpovedať.“ Boja sa totiž, že o svoje miesto, aj keď s postupom zamestnávateľa nesúhlasia, prídu.

Inšpektoráty práce vlani zistili 5098 porušení pracovnoprávnych predpisov. Porušenia sa týkali najmä mzdových náležitostí, našli sa medzi nimi však aj také, ktoré sa týkali neochoty zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení či zabezpečiť ochranu nefajčiarov na pracovisku. Typickým nedostatkom je aj priveľa nadčasov.

Najhoršia situácia je v malých podnikoch, ktoré zamestnávajú menej ako 9 ľudí. „Majitelia nepoznajú svoje povinnosti,“ hovorí Kubica.

Zamestnávateľov, ale aj zamestnancov z neznalosti ich práv čiastočne môže ospravedlniť, že Zákonník práce, ktorý ich povinnosti a práva upravuje, sa veľmi často novelizuje.

Naposledy ho parlament novelizoval 21. mája a jeho platnosť tento pondelok (9. 6.) odobril aj prezident. Od 1. júla sa tak vzťah zamestnávateľ-zamestnanec bude vyvíjať po novom.

Výsledky kontrol inšpektorátov práce za rok 2002

ustanovenie Zákonníka práce oblasť počet porušení zamestnávateľom

§ 43 náležitosti pracovných zmlúv (najmä mzdové) 1036

§ 120 minimálne mzdové nároky 602

§ 99 evidencia pracovného času, práce, nadčas, nočnej práce a pracovnej pohotovosti 458

§ 226 uzatváranie a náležitosti dohôd o vykonaní práce 365

§ 152 zabezpečovanie stravovania zamestnancov 309

§ 129, 130 vyplácanie mzdy 275

Ako sú na tom ženy-zamestnankyne

Kontroly inšpektorátov práce v malých a stredných podnikoch, supermarketoch a hypermarketoch ukázali, že:

ženy musia často v rozpore so zákonmi pracovať – nadčas či v noci, často musia pracovať s väčšími bremenami, ako umožňujú predpisy. Vyskytli sa prípady, keď ženy vykonávali prácu, ktorá je pre ne zakázaná, problémy boli aj s tehotnými.

Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečovať stravovanie priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zabezpečuje to najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja vo vlastnom stravovacom zariadení, iného zamestnávateľa alebo to zabezpečí prostredníctvom tretej osoby. Za pracovnú zmenu sa v tomto prípade považuje práca dlhšia ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 percent ceny jedla. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok, len ak stravovanie nemôže zabezpečiť. MZDA A PRIEMERNÝ ZÁROBOK

Minimálne mzdové nároky

Zamestnávateľ, u ktorého odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve, musí dať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca hodnotu minimálneho mzdového nároku v prepočte na odpracovanú hodinu nedosiahne, zamestnávateľ zamestnancovi rozdiel doplatí. Sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň je násobkom hodinovej minimálnej mzdy a koeficientu minimálnej mzdy. stupeň koeficient minimálnej mzdy

1 1,0

2 1,2

3 1,4

4 1,6

5 1,8

6 2,0

Mzda za prácu nadčas

Za prácu nadčas zamestnancovi patrí najmenej 25 percent jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť, že ten za prácu nadčas bude čerpať náhradné voľno. V tom prípade mu za hodinu práce nadčas patrí hodina náhradného voľna, a mzdové zvýhodnenie nie. Môžu sa tiež dohodnúť, že prípadná práca nadčas (najviac však 150 hodín ročne) už bude zohľadnená v mzde. Mzda a náhrada mzdy za sviatok

Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí najmenej 50 percent jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie mu patrí aj za prácu vo sviatok, ktorý pripadne na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, že ten za prácu vo sviatok bude čerpať náhradné voľno, za hodinu práce vo sviatok mu patrí hodina náhradného voľna, a mzdové zvýhodnenie nie. Za čerpanie náhradného voľna má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške svojho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý pre to, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, nepracoval, patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku, ak mu mzda pre sviatok ušla. U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň. Za ten mu patrí mzda, nie náhrada mzdy. Zamestnanec, ktorý neospravedlnene zamešká pracovnú zmenu tesne pred alebo po sviatku, nemá na náhradu mzdy alebo mzdu za sviatok nárok. Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

Za každú hodinu nočnej práce zamestnancovi patrí najmenej 20 percent minimálneho mzdového nároku (v korunách za hodinu) pre prvý stupeň.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí

Za každú hodinu práce v takomto prostredí zamestnancovi patrí najmenej 20 percent minimálneho mzdového nároku (v korunách za hodinu) pre prvý stupeň. Pracovnými činnosťami, pri ktorých je ohrozený život alebo zdravie, sú činnosti s rizikom škodlivého pôsobenia profesionálnej infekcie, ionizujúceho žiarenia alebo neionizujúceho žiarenia, chemických karcinogénov, chemických škodlivín alebo fyzikálnych vplyvov (napríklad prachu, teploty, hluku, vibrácií, zvýšeného tlaku vzduchu). Výplata mzdy

Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú. Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov po výplatu mzdy nemôže dostaviť, zamestnávateľ mu ju zašle tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň, na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak. Pri vyúčtovaní mzdy zamestnávateľ zamestnancovi musí vydať písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Údaj o celkovej cene práce tvorí súčet mzdy a úhrady poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti platených zamestnávateľom. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. Zamestnávateľ nemá právo akokoľvek obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou. Mzdu alebo jej časť stanovenú zamestnancom zamestnávateľ musí poukázať na určený účet v banke, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňazí na tento účet mohla byť pripísaná najneskôr v deň výplaty. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil. Čo robiť pri porušení zákona

Ak sa zamestnanec domnieva, že jeho práva boli porušené, mal by sa najskôr obrátiť priamo na zamestnávateľa s oficiálnou sťažnosťou. Ten by mal nedostatky okamžite napraviť.

Ak u zamestnávateľa nepochodí, môže sa obrátiť na súd.

Na ochranu práv zamestnancov majú dohliadať odbory. Tam, kde nie sú, musí zamestnávateľ vytvoriť podmienky na fungovanie volených zamestnaneckých rád (po novom môžu, teda nemusia pôsobiť tam, kde je najmenej 50 zamestnancov, v menších podnikoch bude môcť pôsobiť zamestnanecký dôverník). Členovia veľkých odborových zväzov sa môžu spoľahnúť na ich bezplatnú právnu pomoc. Patria sem napríklad OZ KOVO, Odborový zväz školstva, Odborový zväz obchodu, zdravotnícke a železničiarske odbory. Tieto zväzy poskytnú svojim členom zadarmo právnikov. Zamestnanci, ktorí takéto výhody nemajú, sa môžu obrátiť na Národný inšpektorát práce, ktorý prostredníctvom 8 krajských pobočiek poskytuje čiastočné poradenstvo a prešetrí každý podnet. Vypracuje protokol, ktorý bude slúžiť ako dôkazový materiál na súde. Inšpektoráty môžu udeľovať zamestnávateľom pokuty. ZA Čo

Náhrada mzdy

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy na účasť na rekondičných pobytoch, na povinných lekárskych prehliadkach, na darovaní krvi a aferéze, darovaní ďalších biologických materiálov a na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.

Náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách a civilnej služby

Ak sa zamestnanec musí dostaviť v súvislosti s plnením brannej povinnosti na orgán vojenskej správy alebo na vyšetrenie, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Po novom už nie s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý nastupuje základnú, náhradnú službu alebo civilnú službu, zamestnávateľ poskytne v poslednom týždni predo dňom, keď na ňu nastupuje, jeden deň pracovného voľna tak, aby si mohol vybaviť svoje osobné a rodinné veci a včas sa dostaviť na určené miesto. Ak má zamestnanec základnú, náhradnú alebo civilnú službu nastúpiť v mieste takom vzdialenom od svojho bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami trvá viac ako 6 hodín, má nárok na jeden cestovný deň, a ak vyžaduje taká cesta viac ako 12 hodín, na dva cestovné dni. Ak zamestnanec pracuje v mieste takom vzdialenom od miesta svojho trvalého bydliska, že cesta z jeho pracoviska do miesta trvalého bydliska trvá viac ako šesť hodín, patrí mu ďalší cestovný deň. Zamestnancovi, ktorý nastupuje základnú, náhradnú alebo civilnú službu, zamestnávateľ poskytuje náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za prvé dva týždne tejto služby. Zamestnanec do práce musí nastúpiť najneskôr tretí deň po skončení základnej, náhradnej, civilnej služby. Za čas pred nástupom do práce nepatrí mzda ani náhrada mzdy. Po skončení služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby patrí zamestnancovi mzda odo dňa opätovného nástupu do práce. Zvyšovanie kvalifikácie

Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady na riadny výkon práce dohodnutý v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s jeho potrebou. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie. Pracovné voľno v tomto prípade sa poskytne najmenej:

v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní, 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky, 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a maturitnej skúšky, 40 dní na prípravu a vykonanie štátnej alebo dizertačnej skúšky, 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce. Dôležité osobné prekážky v práci

Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci:

za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, ošetrovania chorého člena rodiny, počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré z vážnych dôvodov nemôže byť v starostlivosti výchovného zariadenia alebo školy, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, či sa podrobila vyšetreniu v zdravotníckom zariadení. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Kedy pracovné voľno s náhradou mzdy

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku alebo bez náhrady mzdy najmä z týchto dôvodov:

vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, narodenie dieťaťa manželke zamestnanca, sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie a zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, úmrtie rodinného príslušníka, vlastná svadba; pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na jeden deň. Pôvodne to bolo na dva dni, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade, a voľno sa poskytovalo aj na svadbu detí a rodičov, znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý, nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy, ak sa zamestnanec na miesto pracoviska nemohol dostať iným primeraným spôsobom, presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastný byt; ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy, vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru. PRACOVNÝ ČAS A OBDOBIE ODPOČINKU

Pracovný čas

Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť osem hodín. Osobitné prípady upravuje Zákonník práce. Pracovný čas je najviac 40 hodín týždenne. Pracovný čas zamestnanca, ktorý pravidelne pracuje v dvoch zmenách, je najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne. Pracovný čas zamestnanca, ktorý pravidelne pracuje v troch zmenách alebo v nepretržitej prevádzke, je najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín za týždeň. Zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. To platí, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas je najviac 48 hodín týždenne. Začiatok a koniec pracovného času

Pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorú zamestnanec musí odpracovať v rámci 24 hodín. Po novom je do zmeny vyslovene zahrnutá aj prestávka v práci. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času. Prestávky v práci

Zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín, patrí 30-minútová prestávka na odpočinok a jedenie. Na 30-minútovú prestávku na odpočinok a jedenie má nárok aj mladistvý zamestnanec, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 4 a 1/2 hodiny. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj tak zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny. Prestávky na odpočinok a jedenie sa do pracovného času nezapočítavajú. To neplatí, ak sú prestávky na to, aby bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov pri práci. Nepretržitý denný odpočinok

Pracovný čas zamestnávateľ musí rozvrhnúť tak, aby si zamestnanec medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny (v priebehu 24 hodín) mohol odpočinúť nepretržite najmenej 12 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín. Plnoletému zamestnancovi v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, pri mimoriadnych udalostiach tento odpočinok možno skrátiť až na 8 hodín. V iných prípadoch môže zamestnávateľ tento odpočinok skrátiť iba po dohode so zamestnancom. Zamestnanec, ktorý sa z pracovnej cesty vrátil po polnoci, má nárok na 8-hodinový odpočinok (od skončenia pracovnej cesty po nástup do práce). Ak týchto 8 hodín spadá do pracovného času zamestnanca, zamestnávateľ mu musí poskytnúť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Nepretržitý odpočinok v týždni

Pracovný čas zamestnávateľ musí rozvrhnúť tak, aby si zamestnanec v sobotu a nedeľu alebo v nedeľu a pondelok (nepretržite) mohol odpočinúť. Ak to povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú, zamestnávateľ na odpočinok poskytne iné dva po sebe idúce dni. Ak z prevádzkových dôvodov pracovný čas ani tak nemožno rozvrhnúť, zamestnávateľ ho po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode s plnoletým zamestnancom môže rozvrhnúť tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň najmenej 24 hodín nepretržitého odpočinku, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu. Nočná práca

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na takúto prácu:

pred zaradením na nočnú prácu, pravidelne podľa potreby, najmenej raz za rok, kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce, ak o to požiada tehotná žena alebo matka dieťaťa mladšieho ako deväť mesiacov. Náklady na posúdenie zdravotnej spôsobilosti uhrádza zamestnávateľ. Pracovisko, kde sa pracuje v noci, zamestnávateľ musí vybaviť prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci vrátane prostriedkov umožňujúcich privolať rýchlu lekársku pomoc. Pracovný čas u zamestnanca, ktorý ťažko telesne alebo duševne pracuje, alebo pri práci ktorého by mohol byť ohrozený život alebo zdravie, nesmie presiahnuť osem hodín v priebehu 24 hodín. Zamestnávateľ u zamestnanca pracujúceho v noci musí rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas tak, aby priemerná dĺžka pracovnej zmeny neprekročila osem hodín počas štyroch mesiacov. Vychádza sa z päťdenného pracovného týždňa. Pracovná pohotovosť

O pracovnú pohotovosť ide, ak zamestnávateľ zamestnancovi nariadi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval určený čas na určitom mieste a bol pripravený na výkon práce. Zamestnanec tak v skutočnosti pracovať nemusí, stačí, len aby bol pripravený. Pracovnú pohotovosť zamestnávateľ môže nariadiť najviac v rozsahu 8 hodín v týždni alebo 36 hodín v mesiaci a najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti zamestnancovi patrí náhrada najmenej 20 percent minimálneho mzdového nároku (v korunách za hodinu) pre 1. stupeň náročnosti práce. Ak pracovnú pohotovosť „trávi“ na pracovisku, no v skutočnosti nepracuje, patrí mu najmenej 50 percent minimálneho mzdového nároku (v korunách za hodinu) pre 1. stupeň náročnosti práce. Ak zamestnanec v čase pracovnej pohotovosti pracuje, je to práca nadčas.

Práca nadčas

Práca nadčas je práca, ktorú zamestnanec vykonáva na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a mimo rámca pracovných zmien. Prácu nadčas zamestnávateľ môže nariadiť, len ak je práca potrebná alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa pritom nesmie skrátiť na menej ako osem hodín. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne po viac ako štyri mesiace, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov za sebou nasledujúcich. Zamestnávateľ zamestnancovi môže nariadiť najviac 150 hodín práce nadčas. Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov so zamestnancom dohodnúť najviac 250 hodín práce nadčas. Po novom na to nepotrebuje súhlas Národného úradu práce ani odborového orgánu. Do tohto počtu sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno alebo ktorú vykonával pri naliehavých opravárskych prácach, mimoriadnych udalostiach a naliehavých prácach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo veľké hospodárske škody. PRACOVNÝ POMER

Pracovná zmluva

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno jej písomné vyhotovenie zamestnávateľ zamestnancovi musí vydať.

Pracovná zmluva musí obsahovať:

druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku, miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Pracovná zmluva musí obsahovať aj:

výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky, dĺžku výpovednej lehoty. V pracovnej zmluve možno dohodnúť aj ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody. Dni pracovného pokoja

Dňami pracovného pokoja sú dni, keď má zamestnanec nepretržitý odpočinok a sviatky. Prácu v takýchto dňoch zamestnávateľ môže nariadiť len výnimočne, aj to len po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V deň nepretržitého odpočinku zamestnávateľ môže nariadiť len tieto práce, ktoré sa inak nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu, práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach, práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat, naliehavé práce v poľnohospodárstve, v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín. Tieto práce zamestnávateľ môže nariadiť aj vo sviatok. Vo sviatok ešte môže nariadiť práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

Evidencia

Zamestnávateľ musí viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce a pracovnej pohotovosti zamestnanca.

Autor: JOZEF ČAVOJECROMAN PATAJ