FOTO - PETER PROCHÁZKA
Tá slávnostne vstúpila do knižného sveta na pomerne výnimočnom krste, keď vydavateľstvo Ikar naraz prezentovalo až štyri pôvodné slovenské knihy - spolu so Štrasserovou to boli fejtóny Milana Lasicu Spoza dverí, ďalej kniha Jozefa Kollára a Petra Lipu Samorast (Môj život s džezom) a úplne najnovšie dielo o Júliusovi Satinskom s názvom Momentálne som mŕtvy, zavolajte mi neskôr, zostavené zo spomienok rodiny, priateľov a známych, ako aj jeho vlastných.
„Láska je univerzálnou témou poézie,“ odpovedal nám Ján Štrasser na notorickú otázku, ako „sa stala“ knižka o láske. Je to remix jeho najnovších básní i starších piesňových textov, vďaka ktorému si niektorí spomenú a iní sa možno s prekvapením dozvedia, že mnohé texty, ktoré poznajú z interpretácií Müllera, Žbirku, Ursinyho, Lipu, Lasicu či z divadelných muzikálových dosiek, pochádzajú práve zo Štrasserovho pera.
No nielen láskou je človek živý, čo dokazuje aj prípad tohto všestranného majstra slova, dnes predovšetkým redaktora týždenníka Domino fórum, esejistu, literárneho kritika a prekladateľa. Z výsledkov týchto profesií, priebežne a súbežne žijúcich v Štrasserovi, je najdôležitejším jeho nedávny vážny literárny čin - preklad Puškinovho Eugena Onegina, za ktorý získal Cenu Jána Hollého. S jeho publicistickými textami sa stretávajú aj českí čitatelia, po niekdajšom pravidelnom týždennom glosovaní slovenského života na stránkach Lidových novín sú to v súčasnosti týždenníky Respekt či Týden, na našom trhu sa z tejto časti jeho tvorby chystá kniha Kráľ je polonahý.
A aby toho nebolo málo, v piatok je v Banskej Bystrici premiéra opery Igora Bázlika Polepetko, ku ktorej napísal libreto spolu s Petrom Stoličným. „Tak sa to niekedy stane,“ komentuje Štrasser momentálny časový zhluk svojich literárnych artefaktov, odkazujúc na názov svojej knižky o láske. O láske, ktorá má u neho aj takúto reflexiu: „Lepšie už bolo. / Horšie už nebude. / Vymysli konečne niečo staré / a poďme na to / spoločnými slabosťami.“
