FOTO – ČTK/AP

sky návrhár Romeo Gigli, ktorý mladému Britovi predpovedal veľkú kariéru: „Chce to jediné, zostať svoj a nepodľahnúť všeobecnému vkusu.“ V tom čase si McQueen mení svoje krstné meno Lee na Alexander a v rodnom East Ende si otvára prvý butik. Na jeho inauguračnej prehliadke sedela v prvom rade vplyvná módna návrhárka Isabella Blowová, čo sa neskôr ukázalo ako dôležitý marketingový ťah. Isabella si začala obliekať excentrické odevy Alexandra McQueena a tým šírila jeho originálny názor.

Imidž zlého chlapca

V októbri 1996 sa Alexander McQueen ako najmladší v histórii stáva najlepším britským dizajnérom roka. Tento triumf si zopakoval ešte dvakrát. Cena ho katapultovala do vesmírnej ligy svetovej módy. Francúzsky módny dom so štyridsaťročnou tradíciou Givenchy sa o ňom zmieňuje ako o tvorcovi s brilantnou kreativitou a technickým majstrovstvom. Ponúkol mu miesto nového šéfdizajnéra namiesto Johna Galliana. McQueen nepoľavil zo svojho sebavedomia a zakladateľa domu Huberta de Givenchy označil ako nekoncepčného. Prvá kolekcia pre dom je v znamení McQueenovho ega. „Bola to hlúposť,“ povedal neskôr pre americké vydanie Vogue a sľúbil, že sa aspoň v niečom polepší.

Vytvoril štyri kolekcie pre Givenchy a dve pre svoju značku a opäť sa stal najlepším britským návrhárom. Tentoraz spolu s Johnom Gallianom. McQueen si starostlivo buduje imidž zlého chlapca svetovej módy, ktorý z neho vytvoril hviezdu s vlastnými pravidlami. Aj to mu pomohlo získať takých rock ‘n‘ rollových klientov, akými boli David Bowie a Keith Flint zo skupiny Prodigy.

Talent a exhibícia

Hoci šok bol dôležitým prvkom v McQueenovej taktike, jeho povesť výnimočného návrhára sa odvíjala od invencie a krajčírskej zručnosti. Aj preto prišli skauti od Gucciho a odkúpili 51 percent jeho značky. Alexander si vzápätí rozviazal ruky s Givenchy a stal sa kreatívnym riaditeľom v Gucci Group. Gucciho obchody explodovali po celom svete a sám McQueen uviedol 17. marca tohto roku vlastný parfém.

„Úspech?“ pýta sa Alexander McQueen, „zaručený recept naň nepoznám. Z vlastnej skúsenosti však viem, že talent je priamo úmerný drine. Samozrejme, na výsledku to nesmie byť vidieť. Klient by to zistil a už by vám v budúcnosti neuveril. Niektorí vravia, že nedostatok talentu zakrývam samoexhibíciou. Nie je to tak. Talentom zakrývam exhibíciu.“