Šteniatko alebo mačiatko – častý „darček“ za vysvedčenie – neraz skončia v útulku. FOTO – ARCHÍV
ia sú na Slovensku len dve – bratislavský a piešťanský útulok Slobody zvierat. „Zriaďujeme aj centrá v Skalici, Komárne, Nitre a v Lučenci, ktoré fungujú na základe idey o útulkoch, ale vo veľmi ťažkých podmienkach,“ informuje nás Mgr. MONIKA ĎURKOVIČOVÁ zo združenia Sloboda zvierat.
Existujú aj ďalšie zariadenia, v ktorých nachádzajú stratené alebo opustené zvieratá dočasný domov?
„V Dubnici nad Váhom je súkromný útulok, ktorý pracuje na tomto princípe. Všetky ostatné zariadenia na Slovensku sú karantény. Niektoré, napríklad v Novej Bani a vo Zvolene, držia zvieratá iba päť dní. Úspešnosť ich umiestnenia u nových majiteľov je tam minimálna, väčšinu preto usmrtia. V iných karanténach, napríklad v Martine a v Trenčíne, zostávajú zvieratá až dvadsaťjeden dní a umiestňujú sa veľmi dobre. Väčšinu týchto zariadení zriaďuje mesto. Okrem toho sa občas objavia rôzne spolky a združenia, ktoré pracujú v oblasti ochrany zvierat. Je to napríklad Združenie na ochranu zvierat v Trnave, Spolok na ochranu zvierat v Považskej Bystrici, Žilinský spolok ochrancov zvierat alebo Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov v Košiciach. Zvieratám sa snažia nájsť nové domovy v závislosti od lokálnych možností.
Útulky v pravom zmysle slova na Slovensku chýbajú. Karanténne zariadenia v mnohých mestách vôbec neexistujú, takže zvieratá odchytáva mestská polícia alebo ešte stále šarhovia. Máme čo robiť, aby sme sa vypracovali na európsku úroveň.“
Mnohí ľudia sa pred prázdninami a dovolenkami nemilosrdne zbavujú svojich štvornohých priateľov. Máte v tomto období viac práce s odchytom zvierat?
„Áno. Častým problémom je však aj to, že sa zvieratá stratia majiteľom. Ak nie sú označené a majiteľ sa nehlási, ťažko sa vrátia naspäť. Je chybou, že nemáme zákonom stanovenú povinnú registráciu zvierat. Chovateľom môžeme len odporučiť, aby si zvieratká označili minimálne lysetkou, ktorú dostanú pri očkovaní proti besnote. Na lysetke je uvedený kontakt na veterinárneho lekára, prostredníctvom ktorého možno nájsť majiteľa. V našich kampaniach sme odporúčali aj mikročipovú registráciu, prípadne tetovanie, čo sú už priame cesty k tomu, aby sa zviera okamžite dostalo späť k majiteľovi.“
Keď si chce niekto obstarať psa alebo mačku, môže si ich obzrieť a vybrať priamo v útulku?
„Samozrejme. Kto má seriózny záujem, môže počas návštevných hodín popoludní prísť do útulku. Dispečerka urobí so záujemcom o adopciu zvieraťa anketu, vyplní dotazník. V rozhovore sa ukáže, aké má budúci majiteľ podmienky na chov, koľko priestoru, aké má predstavy o zvierati. Dispečerka musí pritom odhadnúť, či bude potenciálny záujemca schopný o zviera sa postarať, či sa psík alebo mačka nestanú len zábavkou na pár týždňov. Po umiestnení zvieratka do domácnosti robíme kvôli spätnej väzbe aj náhodné kontroly.“
Takáto možnosť výberu platí zrejme v Bratislave. Ako je to v iných mestách?
„V niektorých útulkoch to z priestorových podmienok nie je reálne, v iných áno. V Trenčíne, Martine, Bratislave aj v Piešťanoch si možno zvieratá v pohode pozrieť. V ostatných zariadeniach je vhodné vopred si dohodnúť termín návštevy.“
Niektorých uchádzačov prekvapí poplatok, ktorý majú pri preberaní zvieraťa uhradiť.
„Ide o minimálnu časť nákladov vynaložených za odchytenie, pobyt v karanténe, vakcináciu, prípadne za liečbu zvieraťa. Základná vakcinácia u veterinárneho lekára stojí okolo 600 korún.“
MÁRIA INŠTITORISOVÁ
