MUDr. Rudolf Múdry FOTO SME – PAVOL MAJER
Jeme, pijeme, obliekame sa podľa toho, čo vidíme a počujeme.
Pracovníci reklamných agentúr veľmi dobre poznajú základné princípy hypnózy – relaxácia, koncentrácia, sugescia. Na naše zmysly útočia psychologické zbrane, ktoré naše vedomie nedokáže vždy odhaliť. Televízia je najmarkantnejším príkladom masovej sugescie.
Hypnóza je vari najviac sprofanovaný pojem psychológie a psychoterapie. Koľkokrát sme videli vo filmoch, ako púhy pohľad hypnotizéra vyvolal u pacienta hlboké bezvedomie, ako nejaký zvrátený hypnotizér donútil v hypnóze pacienta kradnúť, či mu byť sexuálne po vôli. Niektoré americké herečky vraj takto znásilnil ich psychiater počas terapie.
Skutočnosť je však omnoho všednejšia ako hollywoodske podanie.
Pod všeobecnou nálepkou hypnóza sa skrýva celý rad najrôznejších techník, postupov a stratégií, ktoré majú klientovi pomôcť rozvinúť tranz a dostať ho do hypnotického stavu.
V každej vyspelej krajine existujú už tisíce registrovaných hypnoterapeutov, ktorí sľubujú, že pomocou hypnózy zbavia človeka nadbytočných kíl, odnaučia ho fajčiť, odstránia závislosť od alkoholu, drog, vyliečia nespavosť, úzkostné stavy, fóbie, depresie, neurózy, koktavosť, neplodnosť či vysoký tlak. Niektorí stomatológovia ju využívajú pri navodzovaní anestézie.
Na Slovensku sa hypnózou zaoberá len niekoľko desiatok profesionálne vyškolených psychológov a psychiatrov. MUDr. RUDOLF MÚDRY z Nemocnice sv. Cyrila a Metoda s poliklinikou v Bratislave je jedným z nich. Za pomoci hypnózy pomáha svojim pacientom liečiť dušu už pätnásty rok.
Poisťovne vám liečbu hypnózou preplácajú?
Prečo by nepreplácali?
Veď dodnes sa diskutuje, či ide o vedeckú metódu, nie?
Nenútim svojich pacientov chodiť po horúcich uhlíkoch, ani im nevnucujem, že cibuľa chutí ako pomaranč. Tranz nie je ničím tajuplným a magickým, hoci mnoho varietných umelcov ho tak prezentuje.
Čo je to vlastne tranz?
Odbornejšie povedané, je to kvalitatívna zmena vedomia, pri ktorej je zhypnotizovaný naviazaný na hypnotizéra pomocou tzv. raportu a je schopný vo zvýšenej miere uskutočňovať a prežívať to, čo mu hypnotizér hovorí. Ako príklad môžeme uviesť: Pozeráte hrôzostrašný film ktorý vás nesmierne zaujal, doslova vás to vtiahlo do deja, ste istým spôsobom v tranze. Vaša pozornosť sa zúžila len na sledovanie príbehu, takže si ani nevšimnete, že medzitým zazvonil telefón, ktorý je položený v tej istej izbe, že do miestnosti vstúpil niekto z rodiny, zodvihol slúchadlo a desať minút s niekým telefonoval. Podobne zažívame mnoho tranzov všedného dňa. Sme zaľúbení, myslíme len na neho, na ňu, a je nám jedno, čo sa deje okolo. Všetci sme už ikskrát zažili tranz. Lekár – hypnoterapeut ho dokáže navodiť pomocou špeciálnych techník a potom ho využíva na liečbu. Schopnosti a vlastnosti človeka sa môžu v hypnóze niekedy veľmi výrazne meniť.
Môžete to vysvetliť?
Môžeme si napríklad spomenúť aj na dávno zabudnuté udalosti, ba dokonca na veci, o ktorých ani netušíme, že sa v našej minulosti odohrali. Môžeme prebudiť sebauzdravovacie sily – tzv. zázračné uzdravenia z tzv. nevyliečiteľných chorôb idú často na vrub takýchto stavov. Môžeme dokonca „vypnúť“ vnímanie bolesti. V hypnóze je možné u niektorých jedincov vykonávať aj väčšie operačné výkony bez zásahu narkózy. Žena môže mať v hypnóze tzv. „bezbolestný“ pôrod atď.
Hypnotizoval aj vás niekto?
Áno, ale nie preto, aby ma liečil. Bolo to na výcviku, ako jeho absolvent som musel mať zážitok v roli pacienta. Bolo to pre mňa veľmi užitočné sebapoznanie.
Vedecká medicína už uznala, že hypnóza je vhodná na liečenie niektorých zdravotných problémov. Ako sa ňou môže liečiť duša?
Neviem, či výraz duša je ten pravý, pretože ním pomenúvame niečo, čo vlastne leží už na hranici ľudského poznania a viery a patrí skôr do náboženstva. Hovorme radšej o duševne. Hypnoterapeut najprv s pacientom rozpráva, zisťuje, čo ho trápi, kde sa liečil, ako a tak ďalej. Podobne reštauratér pristupuje k poškodenému vzácnemu obrazu. Vždy ho najprv dokonale preskúma a až potom zvolí optimálny prístup, či bude robiť len kozmetické alebo rozsiahlejšie a hlbšie zásahy. Hypnoterapia môže byť autoritatívna, ale aj jemná, nežná materská, keď hypnoterapeut vedie klienta, pacienta do jeho podvedomia, je jeho sprievodcom na tejto ceste. Pozýva ho nazrieť do tej trinástej komnaty, kde je všeličo, čo ani netuší. Príjemné i nepríjemné. To nepríjemné však vôbec nemusí byť zlé, len pacienta ohrozuje. Najčastejšie preto, lebo tomu nerozumie. Hypnoterapeut teda zmapuje pacienta najprv na vedomej úrovni, potom na podvedomej. V tom spočíva jeho umenie. Nedá sa to, samozrejme, urobiť v rámci jedného stretnutia. Pre liečbu často nie je ani dôležitá hĺbka hypnózy, je to vec techniky a situačného kontextu.
Prečo však na to treba využívať hypnózu?
Psychika človeka je veľmi zložitá. Naše vedomie sa skladá z toho, čo si pamätáme, čo sme videli, počuli, čo nás naučili rodičia, učitelia, čo sme vyčítali z kníh. Podvedomie človeka je však mohonásobne bohatšie ako vedomie, niektoré teórie tvrdia, že sa doň vlastne ukladá všetko, s čímkoľvek sa ľudské indivíduum v živote stretne na zmyslovej, pocitovej alebo intelektovej úrovni. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že už vo vnútromaternicovom vývoji vníma dieťa pocity matky.
To všetko sa doňho ukladá ako do hardvéru počítača, ale len máločo sa sprístupní vedomiu. Neželané deti môžu údajne vnímať negatívne emočné stavy svojej matky, a tak prichádzať na svet s istým handicapom. Je skrátka množstvo vecí a zlých zážitkov, ktoré máme kdesi hlboko uložené v našom podvedomí. Ide tu vlastne o vytesnenie tých obsahov vedomia do podvedomia, ktoré by nám mohli vo vedomí robiť problémy, s ktorými by sme možno nevedeli ani žiť. Ide o tzv. milosrdné zabudnutie.
Treba ich teda vyberať?
Za určitých okolností to môže byť liečivé. Ony totiž majú svoj život odlišný od toho, ktorému naše vedomé Ja rozumie. Hromadia sa, blikajú, stále sa snažia preniknúť späť do vedomia, ale to ich neprijíma. Následne sa to skôr či neskôr prejaví rôznymi poruchami. Napríklad poruchami spánku, strachmi z konkrétnych vecí, ale i nezmyselnými strachmi bez príčiny, úzkosťami, depresiami, poruchami pamäti, neschopnosťou sústrediť sa. Dokonca ohluchnutím či ochrnutím. Mali sme také prípady. Ušiar ani neurológ však nič nenašli. O čo teda ide? To je ten nevedomý obsah, ktorý vedomie vytlačilo do podvedomia, a ten treba nájsť, porozumieť mu, prípadne skorigovať ho špeciálnym spôsobom. V podvedomí máme takých vecí mnoho, ale nie všetky sú pre človeka rovnako nebezpečné. Psychoterapeut ich aj za pomoci hypnózy hľadá, sprístupní ich vedomiu, rozpráva sa o nich s pacientom, vysvetľuje. Jazva sa zahojí, ostane už len v pamäti, už nebude bolestivou, už nebude blikať, už nebude robiť problémy.
Môže si človek aj v hypnóze ponechať svoje najskrytejšie tajomstvá?
Je veľmi zložité odpovedať na túto otázku. Áno i nie. Čo „veľmi“ nechcete povedať, to nepoviete. Ani s hypnózou, ani bez nej. Hypnóza vám môže pomôcť spomenúť si na udalosť, ktorú ste dávno zabudli, ale nemôže z vás vydolovať nič, čo chcete nechať utajené. Rovnako vám hypnóza umožní zabudnúť na udalosti bolestné, zraňujúce, ale iba ak vy sami s tým súhlasíte.
Hypnoterapeuti využívajú aj posthypnotický príkaz. Dá sa dať príkaz na hocičo? Na zabíjanie?
Človek nikdy neurobí v hypnóze to, s čím eticky nesúhlasí. Ak poviem človeku v hypnóze, aby o niekoľko hodín ukradol peňaženku, urobí to ten, ktorý by ju ukradol aj za iných okolností. Nikto z nás však nevie s istotou povedať – hoci všetci deklarujeme, že by sme nikoho nezabili, neukradli, že by sme to za istých okolností aj neurobili. Ak niekto dostane príkaz, s ktorým vnútorne nesúhlasí, neurobí to, alebo sa preberie z hypnózy. Hypnotizovaný urobí len to, čo sám chce.
Takže správy o hollywoodskom psychiatrovi, ktorý sexuálne zneužil známe herečky, nie sú pravdivé?
Zhypnotizovaný klient sa podriadi len tým návrhom, ktoré sa zhodujú s jeho morálnym a hodnotovým systémom. Dokonca aj v najhlbšom tranze nás naše nevedomé Ja chráni a nesúhlasí s naším poškodením. Tvrdenie, že hypnotizovaného možno prinútiť k čomukoľvek, je mylné. Napriek tomu sa vyplatí venovať pozornosť výberu terapeuta. Medzi pacientom a terapeutom by rozhodne mala byť istá dôvera v jeho profesionalitu, ale i etickú spôsobilosť. Na druhej strane však hypnotizovať ženu – hysterku môže byť za istých okolností pre hypnoterapeuta ohrozujúce. Hysterická žena ho môže obviniť prakticky z čohokoľvek, najčastejšie však zo sexuálneho zneužitia. Stačí, ak jej erotické návrhy lekár odmietne, a jej urazené ženstvo sa chce následne pomstiť. To by mohli byť tie spomínané americké herečky, ale to je rovnaké aj na Slovensku.
Keď hypnotizujete, ako viete, kam až „duša“ vášho klienta zacestuje?
Ak máte na mysli tzv. regresnú hypnózu, väčšinou sa pacientovi povie, aby sa vracal do vlastnej minulosti a on sa niekde zastaví. Hypnoterapeut ťažko odhadne, či sa nejaká jeho trauma stala v šestnástich alebo v štyroch rokoch, určovať mu teda nejaké limity, je už akýsi druh obmedzovania, takže pacient sa nechá voľne „pohybovať“ v archívoch podvedomia, až kým sám nenájde príčinu svojich ťažkostí..
Sú hypnoterapeuti, ktorí to však ignorujú a idú čoraz ďalej. Až za embryonálne obdobie, hľadajú minulé životy. Lekári sú tak často najbližšie k veciam, ktoré sa nedajú vysvetliť, ani zmerať, pochopiť.
Máte na mysli tzv. reinkarnačnú hypnózu?
Áno.
V serióznej akademickej psychiatrii nie je miesto na spiritualitu takéhoto typu. Posúvanie pacienta v minulosti sa volá hypnotický regres. Reinkarnačný regres je regres až „za hranicu života“. Ten vedecká psychiatria nevie dokázať. To nie je rozmer, ktorý by sa dal dokázať EEG alebo iným prístrojom, ale skúsenosti s tým v hypnotizačnej praxi existujú. Ja sám som sa s tým tiež stretol. Je to zaujímavé, v mnohom logické, v mnohom však i nelogické, zvlášť z pohľadu exaktnej vedy. Často sa hovorí aj o reinkarnačnej terapii, pri ktorej pacient vstupom do svojich minulých životov hľadá korene svojich súčasných problémov. Áno, môže byť úspešná, ale je to vec hraničná. Psychiater, ktorý by toto propagoval, by asi riskoval, že sa v akademickej obci odborne znemožní. Ak to niekto robí, tak to nerobí bežne, určite nie v štátnom zdravotníckom zariadení. Tento druh liečby rozhodne nepatrí medzi štandardné terapie ani v hypnoterapeutickej liečbe. U väčšiny odborníkov z oblasti psychológie a psychiatrie sa pokladá takáto terapia za neserióznu. Aspoň na Slovensku určite.
Hovorí sa, že päť percent populácie sa nedá zhypnotizovať. Možno ich označiť za silné osobnosti?
Byť hypnotizovateľný nie je znakom slabej osobnosti, ako si ľudia často mylne myslia. Naopak, s ľuďmi, ktorí majú vyšší intelekt a stabilnejšiu osobnosť, sa pracuje ľahšie.
Britský kúzelník a hypnotizér bude musieť pred najvyšším súdom odpovedať na otázku, prečo sa zdravý tridsiatnik, ktorého hypnotizoval, zmenil na nesvojprávne dieťa. Ten sa po deviatich dňoch od vystúpenia v kúzelníkovej šou ocitol v psychiatrickej liečebni, pretože po hypnóze zostal natrvalo na mentálnej úrovni osemročného chlapca. Je to možné?
Odborníci celého sveta právom razia požiadavku, aby hypnózu robili len príslušne vzdelaní lekári a psychológovia. Samozvaní liečitelia môžu totiž v psychike ťažko rozladiť prirodzené obranné mechanizmy. Je ťažké vyjadriť sa k tomu, čo spomínate, bez podrobnejšieho poznania okolností. Osobne si myslím, že tam došlo k poruche osobnosti spustenej hypnózou. Hypnóza patrí len do rúk odborníka, ktorý je špeciálne vycvičený a pozná jej spôsoby aplikácie, úskalia, možnosti, ale i limity a nebezpečenstvá. Nie je až také veľké umenie zhypnotizovať človeka, umenie je, čo s tou hypnózou urobiť.
Záleží na vzťahu hypnoterapeuta a pacienta?
Veľmi. Keď je tam dôvera, je to cesta k tomu, aby sa človek vyliečil. Tak ako pri každom inom spôsobe liečby.
Dá sa objektívne a presne zistiť, či je človek skutočne zhypnotizovaný?
Nuž, keďže doteraz nevieme, čo presne hypnóza je – poznáme len, ako sa prejavuje – objektívne zistiť, či je človek v hypnóze, sa dá len predpokladať z toho, ako sa správa a ako reaguje na bežné podnety. Ak je v hlbokom tranze, EEG záznam by bol pravdepodobne odlišný. Je to možno podobné, ako snaha vedecky a objektívne zistiť, či je človek zaľúbený, alebo nie. Hypnóza je zvláštny stav. Nie je to ani bdelý stav, ani spánok, ani niečo medzi tým. Je to niečo tretie. Čo sa deje v mozgu pri hypnóze, to zatiaľ nevie presne naozaj nik.
