účasť.

To je však veľké nedorozumenie. O čosi bližšie k realite ako dojmy stoja totiž čísla. A tie hovoria neúprosne: Najúspešnejšie referendum absolvovalo vo Visegráde - Slovensko. To je zrejmé v momente, keď si ujasníme, že najvyšším kritériom úspešnosti nemôže byť účasť, ktorá je iba prostriedkom, ale reprezentatívnosť názoru, ktorý si organizátori želali počuť. A slovenskí občania dali vstupu do EÚ najsilnejší mandát. O čosi silnejší ako Poliaci, výrazne silnejší ako Česi a Maďari.

Csáky-necsáky, taká je realita. V Česku prišlo síce k urnám 55 percent voličov, 77 percent hlasov ÁNO však znamená, že kladnú odpoveď na otázku, či sa má ČR stať členom únie, dalo iba 42 percent všetkých zapísaných voličov. Na Slovensku našla tá istá otázka podporu až 48 percent abonentov voličských zoznamov - a to je najviac. Politická legitimita maďarského vstupu do únie má hodnotu iba 39 percent zapísaných voličov (83 percent zo 46) a poľského 46 percent (78 z 59).

Hoci je nesporné, že absolútne percento europozitívnych hlasov je najrelevantnejšie do diskusie o úspešnosti kampane, Csákyho netreba ani veľmi oslavovať. Tento údaj totiž prezrádza aj to, že všetky visegrádske kampane boli rovnako neúspešné - nikde sa nevyslovila za vstup do únie nadpolovičná väčšina všetkých. Na rozdiel od Slovinska (54 percent) a Litvy (57).

Samozrejme, žiadny z číselných indikátorov, ani náš najobjektívnejší, nepovie k takej neuchopiteľnej abstrakcii, ako je vzťah kampane a jej výsledku, zďaleka dosť. Respektíve povie veľmi málo. Teraz sme sa napríklad len dozvedeli, že najhoršia a najlacnejšia kampaň môže byť aj najefektívnejšia, ak spoluúčinkuje dostatočné množstvo - napríklad tisíc - významnejších faktorov.