ILUSTRAČNÉ FOTO SME – JÁN KROŠLÁK

Národný úrad práce podľa aprílovej štatistiky evidoval medzi nezamestnanými len 9 percent ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Hovorkyňa úradu Lýdia Výborná sa však domnieva, že počas mesiacov máj, jún a júl toto percento stúpne. Vysokoškoláci, ktorí si chcú leto ešte užiť a budú prázdninovať alebo ho chcú stráviť v zahraničí, by sa radšej na úrad práce nemali prihlásiť. Ak ich úrad zaeviduje, budú musieť každé dva týždne preukazovať, že si prácu aktívne hľadajú.

Väčšina absolventov, najmä z menších miest a mimo preferovaných lokalít, čoskoro stratí ilúzie o množstve pracovných príležitostí. V mnohých oblastiach Slovenska je ťažké nájsť si prácu vo vyštudovanom odbore. V schránkach žiadatelia o prácu nachádzajú iba listy s odmietavými stanoviskami.

Väčšina personalistov argumentuje tým, že potrebujú ľudí s praxou. Absolventi, ktorí prax nadobudli už počas štúdia, majú teda na trhu práce vyššiu cenu. Analytici úradov práce však upozorňujú aj na iný paradox - nájdu sa aj takí absolventi, ktorí nezoberú prácu „pod svoju úroveň“ a radšej žijú zo sociálnej podpory.

Študenti by si perspektívne mali začať hľadať miesto už v poslednom ročníku štúdia. V predposlednom by sa mali informovať o situácii na trhu.

Podľa prieskumov sa bez problémov zamestnávajú absolventi odborných škôl zameraných na oblasť počítačov, elektrotechniky, problém majú napríklad študenti pedagogických fakúlt.

Zamestnávatelia navrhujú rozšíriť počet stáží

Zamestnávatelia sú nespokojní s tým, ako vysoké školy nereagujú na požiadavky praxe. Zistil to Jozef Smida z odboru vysokých škôl Ústavu informácií a prognóz školstva, ktorý vlani zozbieral skúsenosti zo 124 zamestnávateľských organizácií.

Zamestnávatelia kritizovali, že vysoké školy nespolupracujú pri tvorbe študijného obsahu a organizácii štúdia. Zlepšenie prípravy na povolanie by podľa nich umožnil napríklad väčší počet ročníkových a diplomových prác s reálnymi výstupmi do praxe. Zároveň navrhujú, aby sa študenti čo najskôr orientovali na spoluprácu s možnou zamestnávateľskou organizáciou a aby sa rozšíril počet stáží.

Podľa Smidu sa dá len ťažko určiť, absolventi ktorých odborov sú najlepšie pripravení na prax. „Posúdenie kvality pripravenosti toho istého absolventa rôznymi zamestnávateľmi môže byť odlišné,“ tvrdí. So zamestnávateľom, ktorý by uprednostnil absolventa zahraničnej vysokej školy pred absolventom slovenskej sa nestretol. „To však neznamená, že taký postoj nejestvuje.“

Prázdninovať alebo si hľadať zamestnanie?

Absolventi majú bezprostredne po skončení štúdia dve možnosti, čo budú robiť ďalej: prázdninovať alebo si hľadať zamestnanie.

Postup pre tých, čo sa chcú hneď zamestnať cez úrad práce:

Zaevidujte sa na okresnom úrade práce v mieste trvalého bydliska.

Čo k tomu treba?

Potvrdenie o ukončení štúdia s termínom poslednej záverečnej skúšky.

Aké povinnosti z toho vyplynú?

Každé dva týždne sa musíte preukázať, že si prácu aktívne hľadáte.

Čo vtedy, ak si chcete prázdniny predĺžiť?

Ak sa rozhodnete ešte si užiť posledné prázdniny, nenahlasujte sa na úrad práce.

To isté platí aj pre tých, ktorí chcú ísť do zahraničia.

Bude mať každý absolvent nárok na podporu?

Nie. Podporu dostanú len tí, ktorí si počas štúdia najmenej šesť mesiacov pred podaním žiadosti o sprostredkovanie práce platili poistenie v nezamestnanosti.

Ostatní majú nárok len na sociálnu dávku.

Ako je to s platením zdravotného poistenia?

Absolventi si hneď po absolvovaní školy musia začať toto poistenie platiť sami.

Ďalšie platby

nemocenské dôchodkové poistenie ak sa vysokoškolák zamestná, odvody zaňho platí zamestnávateľ v prípade, že je v evidencii úradu práce a dostáva podporu v nezamestnanosti, zdravotné aj sociálne poistenie uhradí NÚP ak je poberateľom sociálnej dávky, štát za neho platí zdravotné poistenie dôchodkové poistenie si každý môže platiť dobrovoľne. Ako obstáť na prijímacom pohovore

Pozor na nervozitu

Keď znervózniete počas prijímacieho pohovoru, môže vás to pripraviť o miesto, ktoré by ste inak možno mohli získať.

Na väčšinu otázok, na ktoré budete musieť odpovedať, sa môžete dopredu pripraviť a prichystať si vhodné a presvedčivé odpovede.

Ako sa zbaviť trémy

Kľúčom je byť pripravený: mať v hlave predstavu, ako asi bude pohovor prebiehať, mať pripravené odpovede na určité otázky a vedieť, čo chcete povedať.

Na čo sa konzultanti pýtajú

na pracovný vývoj uchádzača na akých miestach pôsobil akým oblastiam sa venoval chcú vedieť o vzdelaní, absolvovaných kurzoch či školeniach, ovládaní jazykov či práce na PC. Ako dobre zapôsobiť

Počas rozhovoru prezentujete sami seba nielen tým, čo hovoríte, ale aj tým, ako pôsobíte a ako sa správate. Najčastejšie sa úsudky vytvárajú podľa prvého dojmu.

Oblečenie a doplnky

Vhodný je skôr konzervatívny odev: u mužov oblek, košeľa a kravata, u žien najlepšie kostým s vhodnou dĺžkou sukne. Očakáva sa, že oblečenie bude čisté, budete mať upravené nechty, maľovanie u žien bude primerané a budete mať vhodné doplnky - nie batôžtek, ale kabelku, vhodnú obuv.

Ako sa správať

Najlepšie zapôsobí asi ten, kto sa správa prirodzene. Kto sa usiluje maskovať stres, často dosiahne opak toho, čo chcel: buď pôsobí príliš odmerane, alebo je príliš zhovorčivý. Ak je konzultant trocha ústretový, negatívne emócie sa rýchlo stratia.

Slušné správanie

posaďte sa, až keď vás vyzvú hovorte jasne a stručne nejedzte a nežujte nepite, keď hovoríte neskáčte druhému do reči vypnite si mobilný telefón a buďte pripravený i na nepríjemné otázky. Pýtajte sa

Nehanbite sa klásť otázky. Keď na pohovore vyjde najavo, že na ponúkané miesto nemáte dobré predpoklady, ak ste zvládli svoju prezentáciu, konzultant si vás zapamätá a možno si na vás spomenie pri inej pracovnej príležitosti.

Ako sa pripraviť na „zákerné“ otázky

Majte pripravené odpovede na niektoré nie vždy príjemné otázky. Konzultanti i zamestnávatelia sa vždy pýtajú na dôvody, prečo ste odišli z predchádzajúcich zamestnaní. Cieľom nie je uviesť vás do rozpakov a naznačiť vám, že sa to „nerobí“, ale zistiť príčinu (zamestnávateľ, samozrejme, hľadá takých zamestnancov, u ktorých je nádej, že v práci nejaký čas vydržia).

Definícia úspechu a neúspechu

„Zákernou“ otázkou môže byť zistenie vašich pozitívnych a negatívnych vlastností. Opäť ide o to, odhaliť, ako viete hodnotiť sám seba a aký ste ako zamestnanec.

Prílišná hanba alebo, naopak, vychvaľovanie nie sú namieste.

Popremýšľajte dopredu o svojich dobrých či problémových kvalitách, aby vás táto otázka nezaskočila.

Ak skutočne neviete, akú negatívnu vlastnosť spomenúť, menujte takú vašu vlastnosť, ktorá je neutrálna, ba v niektorých momentoch sa môže zdať pozitívna, v iných ako negatívna (napr. „som vysoko náročný na seba i na druhých“, „niekedy sa príliš presadzujem“).

Za pozitívnu charakteristiku môžete považovať akúkoľvek svoju vlastnosť, ktorá vám pomáha pri vykonávaní vašej práce a v komunikácii s ľuďmi.

Zásadne sa vyhnite opisovaniu nedostatkov predchádzajúcich zamestnávateľov. Ak situácia bola skutočne problémová a vy tento fakt chcete uviesť, jednou alebo dvoma vetami to naznačte, ale nemusíte rozprávať viac a rozoberať detaily.

Vždy je dobré ukázať, že viete byť lojálny a že si svojich zamestnávateľov vážite.

Negatíva absolventov očami zamestnávateľov:

povrchnejšie vedomosti nedostatok manuálnych, intelektuálnych, praktických skúseností získaných počas štúdia časté zmeny zamestnávateľa menší zmysel pre zodpovednosť ambicióznosť nepodložená schopnosťami nekultivované správanie vysoké finančné nároky pri nástupe do zamestnania v porovnaní s tým, čo môžu zamestnávateľovi ponúknuť. Pozitíva absolventov:

informatická gramotnosť lepšia znalosť cudzích jazykov cieľavedomosť väčšia prispôsobivosť zmenám v pracovnej činnosti. Čo zamestnávatelia od absolventov očakávajú:

Bez ohľadu na študijný odbor, ktorý absolvovali

zbehlosť pri využívaní výpočtovej techniky aspoň základné poznatky z ekonomiky a manažmentu prínosom by boli poznatky z psychológie, sociológie, práva. Prečo

Zvýšili by sa tým ich predpoklady na vykonávanie organizačnej a riadiacej práce umožnilo by im to rýchlejší kariérový postup.

Priemerný ročný nástupný plat absolventov vysokých škôl  (plat v eurách)

Informatik

Nemecko 41 327

Francúzsko 28 112

Veľká Británia 26 690

USA 36 122

Čína 6 173

Poľsko 7 347

Rusko 11 378

Česko 7 408

Inžinier ekonómie

Nemecko 39 769

Francúzsko 26 633

Veľká Británia 21 352

USA 36 378

Čína 6 480

Poľsko 5 878

Rusko 17 847

Česko 6 046

Obchodník

Nemecko 35 969

Francúzsko 26 633

Veľká Británia 22 064

USA 33 939

Čína 6 173

Poľsko 7 347

Rusko 13 929

Česko 5 893

Právnik

Nemecko 38 766

Francúzsko 25 153

Veľká Británia 22 776

USA 34 898

Čína 5 969

Poľsko 5 878

Rusko 14 184

Česko 7 240

Psychológ

Nemecko 31 378

Francúzsko 20 714

Veľká Británia 21 352

USA 28 061

Čína 11 300

Poľsko 5 143

Rusko 5 143

Česko 6 214