Únia sa pomaly zotavuje z irackej krízy, na stole nie je nijaký bod, ktorého odsunutie na neskôr by spôsobilo vážne problémy a ešte aj tradičných demonštrantov proti globalizácii chcú odizolovať do stanových mestečiek ďaleko od luxusného letoviska.
Ústavu odsunú na bok
Neočakáva sa ani nijaká vypätá výmena názorov. Pomerne kontroverzný návrh ústavy Európskej únie lídri pravdepodobne len zoberú na vedomie a diskusiu o ňom presmerujú na medzivládnu konferenciu. Mala by sa začať na jeseň a hlavné boje sa odohrajú tam.
Už schôdzka európskych ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu na začiatku tohto týždňa naznačila, že to nebude ľahké. Najvyšší diplomati sa totiž nevedeli zhodnúť ani na tom, či návrh konventu treba považovať „za dobrý východiskový bod“ alebo za „dobrý základ“.
Dá sa predpokladať, že lídri budúcich členov únie, ktorí sa na summite po prvýkrát zúčastnia v celej jeho dĺžke, dostanú prísľub, že na medzivládnej konferencii budú mať rovnaký hlas ako doterajší členovia únie.
Čo s bezpečnosťou
Aj keď na irackú krízu bude Európa spomínať skôr traumaticky, jej priebeh spolu s neustávajúcou teroristickou hrozbou predsa len prinútil úniu, aby sformulovala svoju bezpečnostnú doktrínu. Na summite sa bude hovoriť aj o nej.
Zatiaľ len hovoriť. Pozorovatelia nepredpokladajú, že návrh vysokého predstaviteľa únie pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Javiera Solanu by sa aj schválil. Nie všetci v únii sa totiž stotožňujú so Solanovou filozofiou použitia sily ako nakrajnejšieho prostriedku a jeho presvedčením, že konflikty by sa mali riešiť hlavne prostredníctvom OSN.
Bruselskí analytici hovoria, že základným problémom tohto dokumentu je, že neprináša nič nové a odvoláva sa na staré pravdy.
Blízky východ a azylanti
Únia by mala hovoriť aj o situácii na Blízkom východe, hlavne o izraelsko-palestínskych vzťahoch. Brusel je jedným z garantov cestovnej mapy a na rozdiel od Washingtonu udržiava kontakty s palestínskym prezidentom Arafatom. Európske krajiny však majú ku konfliktu rôzne postoje, často ovplyvnené aj vzťahom k Američanom, preto sa predpokladá, že únia maximálne vyzve na mier a obojstranné ústupky.
Hovoriť sa bude aj o Iráne, zbraniach hromadného ničenia, Kórei a vzťahoch s Američanmi.
Na programe summitu je aj európska azylová a imigračná politika a ochrana vonkajších hraníc. V riešení tejto problematiky má Brusel sklz, ktorý je o to nepríjemnejší, že o rok sa hranice únie posunú smerom k rizikovým krajinám. Veľmi kontroverzne sa vníma návrh Veľkej Británie. Navrhuje, aby sa tábory pre žiadateľov o azyl zriaďovali priamo v krízových oblastiach a ich žiadosti sa vybavovali tam. Návrh kritizujú humanitárne a ľudskoprávne organizácie, ale aj niektorí diplomati. Radikálnejší hovoria, že Briti chcú zriaďovať „koncentračné tábory“.
Snaha vyrovnať sa s nelegálnymi imigrantmi však podľa pozorovateľov súvisí s politikou „nenahrávania“ populistickým antiimigračným stranám, ktorých obľuba v Európe rastie.
Na záver summitu by sa malo hovoriť o Balkáne. Európsko-balkánsky minisummit s predstaviteľmi Chorvátska, Srbska a Čiernej Hory, Macedónska Albánska a Bosny a Hercegoviny by im mal dať signál, že sa s nimi v Európe ráta, ale až po potrebných reformách.
O čom sa bude hovoriť
Dnes - hranice, imigranti, Blízky východ, zbrane hromadného ničenia
Zajtra - európska ústava, európska bezpečnostná stratégia, rozhovory s Tureckom, Rumunskom a Bulharskom
Sobota - summit Európa - Balkán
