Zdroj: SAV
ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
O tom, čo obsahuje nový Pastoračný plán katolíckej cirkvi pre roky 2001–2006 sme sa zhovárali s generálnym sekretárom Konferencie biskupov Slovenska, Mons. MARIÁNOM CHOVANCOM, pomocným biskupom Nitrianskej diecézy.„Päťročný plán“ Katolícka cirkev na Slovensku vypracovala prvý raz. Prečo ho potrebuje mať práve teraz?
„Ukázalo sa to ako naliehavá potreba. Úlohou cirkvi ako spoločenstva veriacich je byť svedkami Kristovými – dobrými svedkami v danom čase na danom mieste. Štyridsať rokov bola cirkev obmedzená. Teraz, keď sme dostali slobodu, môže byť nápomocná človeku v tom, aby dospel k osobnému, ľudskému šťastiu. Už nemá zviazané ruky ideologickou mocou a chce robiť to, čo je jej vlastné. Preto, aby sme sa stali dobrými svedkami dobrého Boha pre ľudí, sme vypracovali tento plán. Je to zároveň aj pomôcka do vlastných radov.“
Kam sa chce katolícka cirkev za päť rokov posunúť?
„Chceme, aby každému, kto má záujem stretnúť sa s Bohom, to bolo umožnené. Spoločnosť, rodina, mladí, aj tie špeciálne skupiny – väzni, závislí, migranti, Rómovia!
Znamená to, že cirkev chce rozšíriť svoj vplyv?
„Nie rozšíriť v mocenskom významne slova, ale byť dobrou služobníčkou, aby každý, kto by to potreboval, mal možnosť stretnúť sa s Bohom cez cirkev. Niečo také, ako keď zamestnanec vo veľkom podniku dostane mobil. Ak treba rýchlo niečo riešiť, je na linke a môže prísť a operatívne riešiť veci. Teda operatívnosť – priblížiť sa viac ľuďom, viac im poslúžiť, nie ich ovládnuť. Po druhom vatikánskom koncile si veľmi dobre uvedomujeme, že bez slobody by náboženský prejav človeka nebol plne ľudský.“
Cítite sa na túto úlohu dostatočne personálne a finančne vybavení?
„Cirkev sa už asi nikdy nebude cítiť celkom dostatočne pripravená na všetko. Pokiaľ ide o personálnu obsadenosť, vďaka seminárom, ktoré vznikli po deväťdesiatom roku, vychovávajú dostatok kňazov, ktorí môžu základné potreby našich veriacich uspokojiť. Pokiaľ ide o financie, ešte nie sme schopní rozvíjať svoju činnosť bez podpory štátu.“
Predpokladá plán dosiahnuť za päť rokov finančnú samostatnosť?
„To nebude možné. Hoci reštitúcie pokročili aspoň natoľko, že sa vyjasnili právnické vzťahy, vieme, čo je a čo nie je naše, ale mnohé vrátené majetky nijaký zisk neprinášajú. Štát si ale uvedomuje, ako to bolo naznačené aj v základnej zmluve medzi ním a Svätou stolicou, že sme svojou činnosťou pre spoločnosť užitoční, tak nám chce pomáhať.“
Aký by mal byť vzťah cirkev – štát?
„V prvom rade by mal byť korektný a férový. Nechceme ovládnuť štát a štát by nerobil správne, keby chcel ovládnuť cirkev. Chceme, aby boli vytýčené isté kompetencie, do ktorých si navzájom nebudeme zasahovať. Málokto si uvedomí, že vplyvom katolíckej cirkvi – cez kňazov aj v tých najvzdialenejších dedinkách, aj vo veľkých centrách, môžeme na ľudí pozitívne vplývať. Kňaz približuje nielen nadprirodzeno, ale aj v prirodzenej rovine môže pôsobiť na ozdravenie človeka. Keby sme chceli kňazov nahradiť psychoterapeutmi, tak by sme ich potrebovali niekoľko stoviek.“
Kňazi však tiež majú chyby, ktoré si verejnosť rýchlo a rada všimne. Čo plánuje cirkev robiť pokiaľ ide o výber a vzdelávanie kňazov?
„Pastoračný plán hovorí aj o tom. Máte pravdu, že kňazi sú ostro sledovaní. Je to preto, že cirkev si nárokuje vychovávať a človeku vyhovujú chyby vychovávateľa – keď je vychovávateľ zlý, nemusím ho počúvať, rešpektovať. Ale väčšina kňazov sú ľudia na úrovni aj po stránke osobnostnej, morálnej a občianskej. Sú skôr príkladom a vzorom.“
Ste spokojní s úrovňou vzdelávania v seminároch? Budú noví kňazi pripravení na zmenenú spoločenskú situáciu?
„Neustále hľadáme spôsoby, ako skvalitniť výučbu v seminári, pretože tam ide o výchovu osobnosti a zároveň o odbornú prípravu. Naši teológovia nemohli ísť 40 rokov do zahraničia získavať doktoráty. Mohli ísť až v deväťdesiatom roku. Doktorát trvá štyri – šesť rokov. Potom potrebuje ešte 5-10 rokov, kým sa stane dobrým odborníkom. Čiže tu máme ešte rezervu. Pokiaľ ide o vnútorný život, formovanie kňazov, to je podľa mňa na dobrej úrovni.“
Na Slovensku zatiaľ vidno cirkev dosť málo v sociálnej oblasti.
„Cirkev od počiatku pôsobila aj v sociálnej oblasti. Tým, že ukázala starostlivosť o dušu, ukázala starostlivosť aj o telo. Ale vždy to bola jej druhoradá činnosť. Nezriekame sa jej ani teraz, ale vyžaduje si materiálny základ. Do roku 1948 cirkev na Slovensku tento materiálny základ mala, existovali študentské domovy, učiteľské ústavy, starobince. Počas totality bola činnosť v sociálnej oblasti zúžená na charitu a aj tam bola obmedzovaná. Teraz má charita voľné ruky, ale chýbajú jej financie, aby mohla robiť viac. Chceme sa však aktívne zapájať do procesu transformácie sociálnych služieb.“
Ako chcete postupovať v oblasti vzťahov s inými cirkvami?
„Nedávno bola podpísaná dohoda o vzájomnom uznávaní krstu medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou. Ukazuje to, že dialóg vieme viesť. Dôkazom je aj naša spolupráca v probléme jogy. V päťročnom pláne je takáto perspektíva – ak by bolo niečo medzi nami, vykonzultujme si to. Nemusíme sa očierňovať cez masmédiá, ale veďme dialóg.“
Aký model chcete v budúcnosti zaujať vo vzťahu k politike? Katolíckej cirkvi sa niekedy vyčíta, že sa mieša do politiky.
„Priamo do politiky nemienime vstupovať. Ak by sa však politika dotýkala vecí viery a mravov, morálnej oblasti, vtedy je cirkev povinná ozvať sa. Nie komentovať každodenné politické udalosti, ale veci zásadné, kde cirkev z hľadiska náboženského a z hľadiska zdravej spoločnosti nemôže mlčať.“
Čo v prípade, že stanovisko cirkvi je aj stanoviskom politickej strany?
„Nemôžeme zabrániť politickým stranám, a do určitej miery si aj želáme, aby sa strany riadili istým morálnym kódexom. Aká by to bola politická strana, ktorá by nerešpektovala Nezabiješ alebo Nepokradneš? Sú styčné plochy, kde sa môžeme stretnúť so stranami a hnutiami, s niektorými viac, s niektorými menej. S cirkvou by mali mať spoločné, že chcú prinášať pravdu a dobro. Sme však proti tomu, aby sa nejaké hnutie prezentovalo ako cirkevné, povedzme KDH. KDH je KDH a cirkev je cirkev. Ak KDH má niečo z toho, čo má cirkev, je to dobré, lebo je to hnutie kresťanských demokratov. Kresťanské zásady deklaruje aj HZDS, SNS, SDKÚ…“
Nebudú teda bývať pastierske listy pred voľbami?
„Pastiersky list aj pred poslednými voľbami odporúčal – voliť podľa svojho svedomia. Dať hlas takej strane, ktorá bude garantom zásad, ktoré má kresťan za úlohu brániť. Kresťan je aj občanom štátu a má morálnu povinnosť voliť tú stranu, ktorá má dobrý program. Nie náboženský, ale morálne dobrý.“
Jedným z najzávažnejších problémov, ktoré Slovensko musí v blízkej budúcnosti riešiť, je rómska otázka. Ako chce k jej riešeniu prispieť katolícka cirkev?
„Čo my ako cirkev môžeme urobiť, je osloviť Rómov, aby si aj oni osvojili tie hodnoty, ktoré sú spoločnosti vlastné a uznáva ich za dobré – nepokradneš, svedomito pracuj, Kto nepracuje, nech ani neje. Ak sa nám podarí ovplyvniť Rómov v tomto, bude už úlohou spoločnosti, ako ich začleniť tak, aby boli prínosom. Mnohí sú už aj dnes.“
Budú sa špeciálne vzdelávať kňazi na prácu s Rómami?
„Áno. Už dnes vo farnostiach na východnom Slovensku sú takíto kňazi a chceme v tom pokračovať. Hoci pracuje sa medzi nimi ťažko, keď chceme rešpektovať ich slobodu. Kňaza v rómskej osade nebudú všetci automaticky počúvať. Dá sa pôsobiť cez deti, aby nabrali dobré návyky, dobré idey. Cez deti ovplyvniť rodičov. Celkovo starostlivosť o rodinu a výchovu bude prioritná.“
Čo by bol pre cirkev najväčší úspech nasledujúcich piatich rokov?
„Dostať sa za tých päť rokov bližšie k ľuďom. Chceme, aby naozaj každý, kto má záujem stretnúť sa a žiť kresťanským životom, mal možnosť. Aby ľudia mali pocit, že sme im k službám, k dispozícii – rešpektujúc ich slobodu. Sme na mobile, môžu vždy zavolať.“
VERIACI U NÁS
katolíci 57 %
bez vyznania 28 %
protestanti 10 %
iní 5 %
