BRATISLAVA – „Od roku 1989 dodnes v popredí pozornosti cirkvi na Slovensku bolo obnovenie riadneho fungovania štruktúr, reštitúcie majetku, výstavba kostolov. Po desiatich rokoch si však uvedomujeme, že je potrebné, aby v ďalšom období najvyššiu prioritu mali ‘investície‘ do evanjelizačných a pastoračných projektov,“ konštatuje Katolícka cirkev na Slovensku.
Konferencia biskupov Slovenska tento rok po dlhej príprave odhlasovala Pastoračný plán na najbližších päť rokov, strategický dokument o pôsobení cirkvi v spoločnosti.
Cirkev konštatuje nedostatky náboženského života – rodiny neplnia výchovnú a evanjelizačnú funkciu, náboženská nevedomosť detí, mládeže a mladých dospelých je alarmujúca, len malé percento populácie navštevuje bohoslužby pravidelne, veriaci sú neochotní vstupovať do riadenia verejných vecí.
Príčiny vidí aj vo vlastných radoch – neatraktívnosť prezentácie učenia cirkvi, nedostatočná práca medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. „Mlčanie v sociálnych otázkach, ako aj životný štandard kléru vytvára priepasť medzi klérom a veriacimi,“ uvádza dokument.
Cieľom na najbližších päť rokov je rozvinúť činnosť tak, aby sa dosiahla morálna a duchovná obroda a prítomnosť princípov tolerancie a solidarity vo všetkých oblastiach života. „Súčasný postmoderný človek odmieta normy a dogmy, ale je prístupný pre autentickú skúsenosť, svedectvo a živé spoločenstvo. Táto situácia nás vyzýva, aby sme sa stali misionárskou cirkvou.“
Špeciálnu pozornosť chce cirkev venovať konkrétnym skupinám obyvateľov – rozvedeným, sociálne slabým, chorým, Rómom, národnostným menšinám, závislým, väzňom, vojakom a ďalším. Pre niektoré z nich by mali byť vyčlenení špeciálne vyškolení kňazi.
Vo vzťahu k štátu chce cirkev aplikovať v praxi zmluvu s Vatikánom a konkretizovať záležitosti, ktoré zmluva nechala otvorené. „Cirkev sa chce vyjadrovať k ľudským právam občanov, zastať sa ich, upozorňovať štát na prípadné chyby,“ uvádza plán. Tiež chce získať možnosť pripomienkovať zákony a mať zastúpenie v radách verejnoprávnych médií.
Katolícka cirkev v nasledujúcich piatich rokoch nepredpokladá radikálnu zmenu financovania, skôr zachovanie doterajšieho systému. Štát by však mal prispievať na opravu kultúrnych pamiatok a cirkvi by mali byť oslobodené od dane z príjmu. (mar)
