trhu klesla na 3,5%; začiatkom roku sa nachádzala ešte na úrovni 6,5%. Prepad o 3% za necelých osem mesiacov zaváňa historickým rekordom, podobne ako sedemnásobné zníženie úrokovej miery v takom istom časovom období.

Aktéri na parkete síce takéto štatistické údaje berú do úvahy, v rozhodovaní o kúpe či predaji akcií sa však orientujú podľa „tvrdých“ ekonomických faktov: na makroekonomickej úrovni podľa výšky úrokovej miery (ktorá rozhoduje o príťažlivosti investovania do účastín v porovnaní s vkladaním peňazí do štátnych dlhopisov); v mikroekonomickej sfére podľa výšky podnikového zisku (ktorý odráža kvalitu manažmentu, odborné schopnosti zamestnancov a predajnosť výrobkov).

Ohľadom výšky úrokovej miery ešte americká ústredná banka nepovedala zrejme posledné slovo. Jej odôvodnenie posledného menového kroku bolo takmer totožné s argumentáciou v prospech predchádzajúceho zníženia úrokovej miery. Burziáni si to vysvetľujú tým, že ekonomická situácia v Spojených štátoch sa priveľmi nezmenila: hospodárstvo sa naďalej nachádza v kritickom stave a svetlo na konci konjunkturálneho tunela je stále pomerne malé. Centrálni bankári si nechali otvorené zadné dvere pre ďalšie zníženie úrokov. K nemu môže dôjsť už začiatkom októbra, počas najbližšieho regulárneho zasadania najvyššieho grémia washingtonskej ústrednej banky. V kocke: nedá sa jednoznačne vylúčiť ani ekonomická recesia, podobne ako obrat vo vývoji hrubého domáceho produktu smerom k dynamickému rastu. Neistota ale stále visí vo vzduchu - so všetkými negatívnymi následkami.

Pochybnosti ohľadom makroekonomického vývinu majú samozrejme dopad na hodnotenie burzových augurov ohľadom podnikového zisku. Tu sa v poslednom čase znovu pretrhlo vrece s negatívnymi správami. Nieto vari spoločnosti, ktorá by nevarovala buď pred znížením zisku, alebo pred operatívnou stratou, prepúšťaním zamestnancov či pred spomalením rastu tržieb. Toto všetko sa premieta do zníženej ochoty aktérov na newyorskom parkete kupovať akcie.

Výsledok pochybností burziánov o makro- a mikroekonomických vyhliadkach do budúcnosti je očividný - hodnota účastín klesá, a tým aj úroveň hlavných burzových ukazovateľov. Dominantný barometer „starej ekonomiky“ Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších priemyselných a technologických gigantov) sa s námahou pohybuje nad hranicou 10-tisíc bodov, pričom ešte v máji sa vznášal nad úrovňou 11-tisíc bodov. Kľúčový ukazovateľ „novej ekonomiky“ Nasdaq Composite (index všetkých infotechnologických účastín, kótovaných na burze Nasdaq) sa v poslednom období prepadol pod psychologicky dôležitú hranicu 2000 bodov - vo februári bol ešte nad 2800 bodmi, v júni a júli nad 2300 bodmi.

Záchrannou vestou odborníkov na Wall Street je podľa všetkého konjunkturálny program amerického prezidenta. George Bush ml. sa totiž rozhodol (a Kongres mu to odsúhlasil), že vráti občanom časť prebytku štátneho rozpočtu. V týchto dňoch dostáva každý obyvateľ Spojených štátov poštou šek - a nielen burziáni dúfajú, že občania tieto peniaze hneď použijú na nákup nových produktov. Zvýšenie konzumu (a tým podnikovej výroby, čiže aj firemných ziskov) by mohlo byť štartovacím signálom, ktorý by spolu so znižovaním úrokovej miery pomohol ako burze, tak aj celej americkej ekonomike.