iaka Karla Kryla pred dvadsiatimi rokmi emigroval do Ameriky. Žije v New Yorku, kde sa živí štúdiovou i koncertnou hudbou. Pred tromi rokmi dal dokopy vlastnú rockovú zostavu Speed Dial, ktorú slovenskí diváci naživo uvidia najprv na festivale Country lodenica 1. septembra a potom na týždennej šnúre po slovenských mestách. V kapele hrá huslistka Heather Hardyová, ktorá účinkovala v bande Sama Taylora, basgitarista Ernest Adzentoivich, absolvent Berklee College, bicista Tom Curiano, ktorý hrá od funku a džezu až po techno a drum and bass, a gitarista Aaron Hondros. Peter Sabla nám poskytol rozhovor cez internet.

Napadlo vám, že by ste sa vrátili na Slovensko a živili sa muzikou? Emigrantský hudobník Ivan Kral sa vrátil do Prahy a mnoho kamarátov sa od neho odvrátilo, lebo s nimi „nedotrpel“ do konca. Mohlo by sa to stať aj vám?

„Neviem, akú motiváciu mal Ivan Kral vrátiť sa do vlasti, ale ja som také nutkanie nepociťoval. Keď som odišiel na Západ, tak s presvedčením, že na Slovensku nechcem žiť. Žil som tam do devätnástich rokov a do sýtosti som sa nabažil malomeštiactva, pokrytectva a oportunizmu nášho národa v komunizme. Neviem, či by sa mi mohlo niečo také po návrate stať, teraz sa len teším, že si zahrám v domovine.“

Váš aktuálny album sa volá Kecám. Nebolo to riziko, že sa americkým recenzentom nebude chcieť pátrať po význame slova a nechajú album nepovšimnutý?

„Myslel som si, že kecám je aj slovenské slovo. Ale nedivte sa, žijem v New Yorku devätnásť rokov, po slovensky hovorím ako hotentot. Toto cédečko bol môj prvý sólový projekt, texty som písal od srdca, ako sa pozerám na svet, čo ma trápi a čo teší, jednoducho som kecal. Preto ten názov. Tiež ma tešilo, že recenzenti slovo nenájdu v žiadnom slovníku, nech sa potrápia. A ak by sa nejaký kritik pozastavil nad názvom cédečka bez toho, že by dal šancu muzike, mal by ísť robiť niečo iné.“

Vašu hudbu označujú ako country kitchen psychedelic rock, čo znie dosť nezaraditeľne, a pritom je to čistá a jednoduchá rocková hudba. Prečo taká zložitá charakteristika?

„Country kitchen je len slovný zvrat, ktorý sa nedá preložiť. S country muzikou som vyrastal - keby Darina Laščiaková používala v aranžmáne pedal steel gitaru, znelo by to ako country. Na albume je len zopár pesničiek s husľami, ale keď hráme naživo, huslistka Heather Hardyová hrá na husle s wah-wah pedálom, ktorý muzike dáva psychedelický sound. Zvolil som radšej husle ako sólo gitaru, aby som sa odlíšil od zvukov druhých rockových kapiel.“

Nemyslíte si, že hudba, ktorú robí Speed Dial a ktorú prirovnávajú k Radiohead alebo Blind Melon, sa viac hodí niekam inam než do New Yorku?

„Pre dobrú muziku je miesta dosť kdekoľvek. Mimochodom, ja hrám viac mimo mesta, po východnom pobreží Ameriky. New York je síce preintelektualizovaný, ale je tu dosť rôznorodej hudby z celého sveta, ktorá otvára hudobný obzor. Všetci sem skôr či neskôr prídu hrať. Aj kapely z bývalej republiky ako Půlnoc a Už jsme doma - bol som sa pozrieť. Pokiaľ ide o džez, je tu množstvo výborných hudobníkov, ale poväčšine pracujú v Európe, kde si lepšie zarobia.“

Máte hudobne vzdelaných spoluhráčov, ktorí účinkovali s ozajstnými osobnosťami hudby. Našli ste ich ľahko?

„Nie, trvalo mi to osemnásť rokov, ale myslím, že som dal dokopy dobrú kapelu. Našiel som ich po kluboch a zaujal ma ich štýl a osobnosť, tá je dôležitá. Každý člen Speed Dial má ešte svoju vlastnú kapelu a každý hráme v tucte iných kapiel. Keď si chceš zarobiť hudbou, musíš sa obracať.“

Aké postavenie má kapela na americkom alebo aj svetovom hudobnom poli? Ak existuje rebríček popularity, kde sa nachádzate?

„Nemám čas sledovať rebríčky popularity. Cédečko vyšlo v apríli minulého roku a odvtedy dostávame len priaznivé odozvy z rádií, recenzií a na koncertoch. Naša muzika sa hrá v MTV programoch, dostávam e-maily od fanúšikov od Francúzska po Ukrajinu. Speed Dial je na niekoľkých kompilačných albumoch po celom svete.“

Je ťažké stať sa v Amerike hviezdou?

„Neviem, nikdy som ňou nebol. Ja len rád hrám a kam ma to donesie, tam ma to donesie. Keď niekto bude chcieť urobiť zo mňa hviezdu, to je jeho vec, ja vždy budem len Peter Sabla.“

DENISA VOLOŠČUKOVÁ