Brenda Blethynová.

FOTO - HOLLYWOOD C. E.

Krátka noticka k britskej komédii Biela vdova môže v nepripravenom divákovi vyvolať rôzne asociácie a očakávania. Od gangsterky plnej naháňačiek cez bláznivú komédiu až po trpko smiešny príbeh s moralizujúco zdvihnutým prstom na konci. Ale samotný film nie je ani jedným zo spomínaného.

Päťdesiatnička Grace Trevethynová žije v malom mestečku na juhozápade Anglicka. Bezstarostne pestuje najkrajšie orchidey v širokom okolí a organizuje čajové večierky pre miestne dámy. Príjemný stereotyp však naruší smrť manžela, ktorý po sebe nezanechá temer nič okrem dlhov a obrovskej hypotéky na dom. Grace ostáva jediná možnosť, ako si sídlo udržať a zbaviť sa dlhov - vo svojom skleníku začne namiesto okrasných kvetín pestovať konope.

Už samotná zápletka, ktorá pomôže dostať sa počestnej dáme v rokoch na hranicu zákona, ponúka celkom dobrú živnú pôdu na bláznivú komédiu plnú zvratov, nechcených trápností a šokujúcich odhalení. Avšak všetko je inak. Biela vdova sa väčšinu času odvíja v pomalom tempe, v akom žije väčšina postavičiek malého mesta. A nie je to vôbec na škodu, práve naopak. Rytmus rozprávania a láskavý humor je v symbióze s prostredím a vykreslenými figúrkami. Tie sú síce svojské a bizarné, no celkom dobre by sa stratili i v niektorej z britských soap opier. Napríklad miestny doktor so záľubou vo fajčení marihuany, kňaz sledujúci upírske filmy, tolerantný policajt či neodmysliteľné dámy z čajovej spoločnosti.

Jednou z najdôležitejších ingrediencií v úspešnom recepte režiséra Nigela Cola bolo obsadenie hercov. I v malých úlohách sa tu objaví hneď niekoľko známych mien, napríklad Martin Clunes, Tchéky Karyo alebo Phyllida Lawová, matka Emmy Thompsonovej. A správnou voľbou sa ukázal byť predovšetkým výber hlavnej postavy. Tú si zahrala Brenda Blethynová, ktorá sa objavila napríklad i vo filmoch Tajomstvá a lži alebo Tichý hlas. Grace predovšetkým vďaka nej pôsobí uveriteľne a ľudsky.

Biela vdova je temer uveriteľný príbeh, ktorý sa s niekoľkými obmenami mohol stať. Azda až na záverečné finále, ktoré chvíľami pripomína muzikál zo šesťdesiatych rokov a nakoniec zapikuje v Hollywoodom nakazenom happy ende. Akoby tvorcovia popri vymýšľaní záveru v záujme autenticity pofajčievali trávku, popri čom sa príbeh trochu prekvapivo odpútal od zeme. A už sa tam nestihol vrátiť. Napriek tomu je tento film veľmi príjemnou úsmevnou komédiou plnou nenásilného humoru a náladu určite nepokazí.

JAROSLAV RIDZOŇ

(Autor je redaktor magazínu www.inzine.sk)