FOTO SME – PAVOL MAJER

Drago Jančar má rád úplne obyčajné veci – rodinu, slnko nad hlavou, prechádzku v prírode, ale i cigaretku. Fakt, že mu písanie prinieslo medzinárodné uznanie, berie s nadhľadom a nad možnou slávou sa iba pousmeje. Napriek tomu prišiel Drago Jančar do Bratislavy s povesťou najprekladanejšieho slovinského spisovateľa, čo okamžite potvrdil aj v praxi.

„Som tu len dva dni, potom odchádzam na dva týždne do Washingtonu, odtiaľ idem do Frankfurtu nad Mohanom a svoje turné zakončím opäť pri Dunaji vo Viedni,“ povedal v piatok v rozhovore pre SME Jančar. „Len nech to slovenskí čitatelia neberú ako chválu, ide o zhodu okolností mojich zahraničných vydavateľov. Priznám sa, trochu mi to vyhovuje. Mesiac si v kuse pocestujem a potom sa pokojne môžem opäť pustiť do práce.“

Päťdesiatdvaročný Drago Jančar sa v piatok večer spolu s kolegami A. Blatnikom a D. Zajcom zúčastnil v Divadle Stoka večera slovinskej literatúry. V Bratislave predstavil svoj román Polárna žiara, ktorý v preklade A. Kočálkovej vyšiel vo vydavateľstve Kalligram, no svoju premiéru mal už pred sedemnástimi rokmi.

„Som rád, že kniha je aj po toľkých rokoch od jej vydania stále živá a som presvedčený o tom, že zarezonuje aj v slovenskom prostredí,“ hovorí Drago Jančar. „Ostatne, dúfam, že aj v Spojených štátoch, kde pripravili anglický preklad. Ako by som ju priblížil? Je to akési symbolické videnie sveta v jeho embryonálnom stave, ktorý neskôr poznamenal aj môj život. Dej sa odohráva v istom stredoeurópskom meste roku 1938, teda v čase, keď vojnový požiar bol v našich krajinách vo svojej začiatočnej fáze. Na tomto pozadí sa knihou vinie ľúbostný príbeh, ktorý sa zhodou okolností zmení na nešťastný zločin a tragédiu dvoch hlavných hrdinov. Kniha vznikala v časoch, keď sme už zacítili slobodu a teraz vidím stav vecí, ktoré sa neskôr rozvinuli.“

Názory a spôsob písania Draga Jančara neboli po chuti cenzorom v socialistickej Juhoslávii a spisovateľ sa dokonca v polovici 70. rokov na niekoľko mesiacov ocitol aj vo väzení. Bolo len prirodzené, že vstúpil do PEN klubu. V rámci medzinárodných aktivít PEN klubu sa Jančar zviditeľnil v roku 1994, keď sa s ďalšími odvážlivcami pokúsil preniknúť do obliehaného Sarajeva, aby pomohol svojim spisovateľským kolegom. Podarilo sa to a Jančar po tejto skúsenosti zanechal jednu z najpôsobivejších esejí s názvom Krátka správa z dlho obliehaného mesta. „Ochráni nás jedine pripomínanie jednotlivých osudov, individuálnych, jedinečných, neopakovateľných ľudských príbehov,“ hovorí Drago Jančar a život mu dáva za pravdu.

ĽUDO PETRÁNSKY

(Obsiahlejší rozhovor s Dragom Jančarom si prečítajte v sobotu v Magazíne SME)