Bill Laswell: Imaginary Cuba * CD, MC * BMG 2000
Hlavnou križovatkou najzaujímavejších afroamerických hudobných štýlov je už viac storočí Havana, hoci svetový gramofónový priemysel (a možno ani verejnosť) nebol o tom najmä z hľadiska komerčnej úspešnosti vždy presvedčený. Ojedinelé pokusy vyviezť kubánsku esenciu do sveta (Irakere, Chano Poza, Orquesta Aragon a i.) mali síce punc zvláštnosti a boli v zásade úspešné, ale skutočný prelom vo vnímaní svetového publika zaznamenávame paradoxne až koncom 90. rokov vďaka spoločnému viacrozmernému projektu amerického producenta a gitaristu Ry Coodera a svetoznámeho nemeckého filmového režiséra Wima Wendersa s názvom Buena Vista Social Club (CD, MC, film).
Kuba má vďaka svojej špecifickej geografickej a politickej polohe zvláštne postavenie kultúrneho skanzenu. Občas sem dokonca jazdia etnografovia z afrických krajín, aby si doplnili znalosti rituálov, ktoré v Afrike vymizli. Amerikanizácia kultúry prebieha len v minimálnej miere, rovnako ako proces „mcdonaldizácie“. Predkovia mnohých skvelých džezmanov a bluesmanov sa do USA dostali práve cez Kubu, a tak niet divu, že záujem vyhľadávačov kvalitných hudobných kuriozít sa sústreďuje na tento ostrov niekedy aj bez ohľadu na predpokladanú predajnosť a obľúbenosť vzniknutých nahrávok.
Svoju pozornosť sem koncentrovali tí najlepší a najinvenčnejší ľudia, ako napríklad newyorský producent, basgitarista, skladateľ a vychutnávač hudobných ojedinelostí Bill Laswell (nar. 12. 2. 1950). Ten má na svojom konte viac ako dvesto (!) albumov, na ktorých pôsobí v rôznych úlohách – produkoval kľúčové platne Herbieho Hancocka a Laurie Andersonovej, Micka Jaggera, Yoko Ono, Swans, Iggyho Poppa, Ramones, pripravil albumy ambientných remixov Boba Marleyho a Milesa Davisa alebo hral v nesmierne zaujímavej kapele Maxim či uskutočnil sériu projektov Axiom.
Záujem o pôvodnú kubánsku hudbu pramení z jeho vášne pre rôzne typy etnickej kultúry. Zozbieral preto (a osobne nahral) podľa možnosti čo najautentickejšie záznamy kubánskej ľudovej i novej nepančovanej muziky na ulici, v domácnostiach, amatérskych štúdiách a remixoval ich s pridanými basovými figúrami a decentnými elektronickými intarziami, aby tak vznikla pozoruhodná kolekcia Laswellových adaptácií a nahrávok pôvodných zoskupení i sólistov, kde vyniká výnimočný hráč na dvanásťstrunovú gitaru Guillermo Pompa, spevák Raul Planas alebo skupiny Los Ibellis či Septeto Nacional. Okrem ojedinelého klavíra a akustickej gitary sú dominantné bicie nástroje (nechýbajú bubny batá, caja, cacambo, mula) hrajúce to, čo sa s obľubou nazýva salsa, ale v skutočnosti ide len o množinu rôznych štýlov – son, son montuno alebo guaracha.
Poslucháč ocení tento exotický produkt, ktorý neašpiruje na hitparádové priečky, ale svoje miesto na viditeľných policiach skutočného záujemcu o čistú, neklonovanú a neautomatizovanú hudbu má zaručené.
PAVEL MALOVIČ
(Autor je pesničkár a publicista)
